Vyhovuje vzdelávanie inštalatérov na Slovensku potrebám TZB?

Ako je nastavený systém vzdelávania inštalatérov v oblasti TZB na Slovensku? Vyhovuje z hľadiska obsahu výučby a jej kvality? Máme tu dostatočný počet škôl a ich absolventov? Bude si vývoj v technológiách TZB vyžadovať aj tu nejaké zmeny? Na tieto otázky sa pokúsia odpovedať oslovení účastníci ankety.

3. Treba podľa vášho názoru robiť v tejto sfére nejaké opatrenia? Čo by ste navrhovali?

prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.
Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia
Predseda

1. V prvom rade som rád, že aj zásluhou našich rakúskych kolegov sme na stránkach nášho časopisu TZB Haustechnik otvorili túto tému. A musím hneď dodať, že je to „hot issue“, teda niečo ako horúci zemiak… Na jednej strane sme pyšní (a ja ako predseda redakčnej rady dvojnásobne) na to, že máme na Slovensku recenzovaný odborný časopis z oblasti technických zariadení budov a techniky prostredia, a súčasne na to, že vychovávame vysokoškolsky vzdelaných inžinierov v študijných programoch TZB (garant – prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.) a techniky prostredia budov TPB (garant – prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.). To sa však týka najmä tých, ktorí sa uplatňujú v projektovej, koncepčnej či audítorskej praxi a podobne. Tých, čo majú dobre koncepčne pripravené riešenie, naprojektované s aplikáciou najnovších technológií, adekvátne tomu zrealizovať, je málo. Dôvodom je najmä nedostatok uceleného systému výučby na úrovni stredných odborných učilíšť, vonkoncom už nehovoriac o špecializácii na TZB!

2. Existujú viaceré modely riešenia – od verejných stredných odborných učilíšť alebo stredných priemyselných škôl s prehĺbením praktických skúseností v oblasti TZB cez súkromné učňovské školy až po stredné odborné školy so zameraním na oblasť TZB pod kuratelou významných firiem a v úzkej súčinnosti s profesijnými organizáciami cechmi či združeniami. Každý z modelov možno v súčasnosti hodnotiť ako dobrý, len musí začať systémovo pracovať!

3. Budúcnosť v profesiách inštalačnej techniky – či už vykurovania, sanity, alebo vzduchotechniky – závisí podľa môjho názoru od vyváženej a vzájomne výhodnej spolupráce medzi štátnou správou a regionálnymi inštitúciami, pričom sa nezaobíde bez podpory významných firiem a profesijných združení.
V každom prípade ponúkame na stránkach nášho časopisu priestor na diskusiu k tejto závažnej téme.

PhDr. Anna Bartoňová
riaditeľka
Stredná odborná škola v Považskej Bystrici

1. Výučba v trojročnom učebnom odbore inštalatér má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, systém prípravy však ovplyvňuje najmä nedostatok finančných prostriedkov a klesajúci záujem žiakov o štúdium trojročných učebných odborov.
   
Od roku 2004 majú všetky stavebné odbory v prvom ročníku spoločné učebné osnovy (témy výroby betónovej zmesi, cvičného murovania, ručného opracovania dreva, kovov, plastov a sadrokartónu, základných maliarskych a natieračských prác). S typicky inštalatérskymi témami (domová kanalizácia a vodovody, zdravotno-technické zariadenia, zostavovanie a osadzovanie vykurovacích telies a kotlov) sa žiak stretáva až v druhom ročníku. V treťom ročníku sa oboznamuje so zváraním a rezaním, montážou ústredného teplovodného a parného vykurovania, domových plynovodov, plynových spotrebičov, ich údržbou a opravami.

Na celkové pochopenie problematiky odboru inštalatér má teda v podstate iba dva roky, čo predstavuje len polovicu z času, ktorý majú k dispozícii rakúski žiaci. Ich systém je iný a je zameraný na lepšiu a dôkladnejšiu prípravu. Náš široký záber odbornosti v oblasti TZB vnímam v tomto smere skôr ako nevýhodu.
   
Súčasné trojročné štúdium sa ukončuje písomnou, praktickou a ústnou záverečnou skúškou. Písomná a ústna skúška obsahujú teoretické základy z inštalácií a techniky budov v oblasti vykurovania, zdravotnej techniky, vzduchotechniky a plynárenstva. Praktická skúška sa vykonáva na reálnom stavenisku. Absolvent získa výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške, ktoré sú dokladom jeho stredného odborného vzdelania (ISCED 3C). V prípade záujmu môže pokračovať v dvojročnom dennom nadstavbovom štúdiu v nadväzujúcich študijných odboroch stavebníctvo a podnikanie v remeslách a službách (s možnosťou úprav osnov pre potreby TZB). Títo absolventi získajú úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou a môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V súčasnosti je inštalatér na trhu práce žiadaný, v tomto odbore možno aj samostatne podnikať na živnostenský list. Uplatnenie sa ešte zvyšuje získaním zváračského preukazu počas štúdia. Majstrovské skúšky v odbore inštalatér však podľa mojich vedomostí na Slovensku neexistujú, hoci sa CVTTi o ne pokúšal.

V dôsledku stupňujúcich sa nárokov a požiadaviek na maturitné vzdelávanie sa postupne k trojročnému učebnému odboru inštalatér pripojila aj výučba v štvorročnom študijnom odbore mechanik stavebno-inštalačných zariadení, ukončenom maturitnou skúškou a výučným listom s možnosťou ďalšieho vzdelávania formou vysokoškolského štúdia. Podobný systém vzdelávania v odbore inštalatér ako u nás existuje aj v Českej republike, tu sa však v minulom roku začal (vďaka Cechu inštalatérov a kúrenárov ČR) vyučovať nový štvorročný študijný odbor mechanik inštalatérskych a elektrotechnických zariadení budov.

2. Je ťažké hodnotiť, či počet stredných škôl, vyučujúcich učebný odbor inštalatér, postačuje. Mnohé školy síce tento odbor majú, jeho otvorenie a následná výučba však závisia od dostatočného počtu uchádzačov v danom regióne.
   
Treba povedať, že v ostatnom období sa v našom školstve udiali výrazné systémové zmeny. Zriaďovateľmi škôl sa stali samosprávne kraje a garantom odborného školstva Štátny inštitút odborného vzdelávania (priamo riadený MŠ SR). Nový školský ­zákon (č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní), ako aj zákon o odbornom vzdelávaní a príprave (č. 184/2009 Z. z.) a zavedenie školských vzdelávacích programov (ŠkVP) úplne zmenili systém odborného vzdelávania, takže v súčasnosti zodpovedajú za odborné vzdelávanie samotné školy vo svojich ŠkVP, a preto nie je jednoduché vyjadrovať sa k vzdelávaniu plošne. Navyše, nikto neriadi vzájomnú koordináciu škôl, čo by bolo treba aj pri rešpektovaní ich autonómnosti napraviť.
   
Pomohol by aj väčší záujem odborných firiem o žiakov už počas výučby, školy teraz musia samy prácne získavať najnovšie teoretické aj praktické podklady na výučbu. Napríklad, v roku 2008 sme museli vytvoriť ŠkVP za dva mesiace (v Čechách mali na ich tvorbu celý školský rok; v odbore inštalatér to koordinoval Cech inštalatérov a kúrenárov ČR a do programu sa zapojili všetky školy), takže sme boli nútení obrátiť sa na podnikateľské subjekty z praxe – na žiadosť o pomoc v oblasti inštalatérstva však reagoval iba jeden subjekt.

Základom ŠkVP sa teda stal štátny vzdelávací program, vychádzalo sa aj zo skúseností, požiadaviek trhu práce a aktuálneho vývoja odboru. Museli sme reagovať aj na znížený záujem o trojročné učebné odbory, pretože sa preferuje štvorročná maturitná forma štúdia. Takmer sa už ani nestáva, že sa otvorí celá trieda inštalatérov, murárov alebo tesárov. Tieto odbory tvoria maximálne polovicu triedy.
   
V Rakúsku sa inštalatéri pripravujú pre konkrétnu firmu, čo je výhodou pre obe strany. Promptne sa tam reaguje na potreby praxe, a to aj vo vzťahu k finančným prostriedkom potrebným na praktické cvičenia. U nás znamená práca s cvičným materiálom vždy určitú finančnú stratu a takýto systém je veľmi náročný na prácu a prístup majstrov odbornej výchovy.
   
Na Slovensku chýba aj možnosť porovnať sa prostredníctvom súťaží, naša škola však dostáva pozvania na takéto akcie od zahraničných škôl, kde sa presviedčame o tom, že sme konkurenciou. V spolupráci s CVTT vo Zvolene a ďalšími firmami by sme radi zorganizovali niečo také aj na Slovensku.

3. V súčasnom období realizácie nového zákona o odbornom vzdelávaní považujem za nevyhnutné, aby Sektorová rada pre odborné vzdelávanie a následne Krajské rady pre odborné vzdelávanie reálne v spolupráci s odbornými školami zhodnotili systém prípravy jednotlivých odborov a prijali opatrenia na to, aby školám pomohli vytvoriť čo najlepšie podmienky na výučbu remeselných odborov. Ide pritom nielen o materiálnu pomoc, ale aj o konkretizáciu najnovších požiadaviek trhu práce a poskytnutie teoretických podkladov na tvorbu výučbových materiálov. V tomto smere má miesto aj vhodná legislatíva – môže zvýhodniť podnikateľov a firmy, ktoré pomáhajú pri vytváraní podmienok pri rozvoji odborného školstva, a to v rámci rozdeľovania zdrojov Fondu pre odborné vzdelávanie.
   
Vzhľadom na výrazné napredovanie technológií v tomto odbore, neustále zvyšovanie nárokov a potrebu modernizácie bude treba prípravu príslušných odborníkov u nás prehodnotiť a zmeniť – napríklad špecializáciou počas štúdia aspoň na dvojkombináciu z možností vykurovanie, zdravotná technika, vzduchotechnika a plynárenstvo.

doc. Ing. Peter Tomlein, PhD.
Slovenský zväz chladiacej a klimatizačnej techniky
tajomník

1. Učebný odbor mechanik chladiacich zariadení 2680 2 03 so záverečnou skúškou, výučným listom a osvedčením podľa vyhlášky č. 718/2002 Z. z. (teraz č. 508/2009 Z. z.) sa poslednýkrát vyhlásil v roku 2007. Išlo o stredné odborné vzdelanie s možnosťou nadstavbového štúdia. Absolvent sa stal kvalifikovaným odborným pracovníkom pri montáži, zostavovaní a nadstavovaní, údržbe a opravách chladiarenských častí a celkov vrátane funkčnej kontroly a diagnostikovaní mechanických a elektrických prvkov, ako aj celých chladiarenských zariadení. Mal vedieť samostatne používať napríklad vákuové plniace sústavy, elektronické detektory, mal sa orientovať v systéme chladiacich zariadení, rozlišovať jednotlivé druhy chladív, poznať princíp, funkciu a spôsoby chladenia a zmrazovania (v potravinárstve, poľnohospodárstve a iných odvetviach).

Výsledkom mali byť tiež znalosti o voľbe a používaní prístrojov a zariadení automatického ovládania a riadenia chladiacich a klimatizačných zariadení. Počas výučby v treťom ročníku sa absolvoval kurz tvrdého spájkovania plameňom.

Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 314/2008 Z. z. a č. 318/2008 Z. z. z roku 2008 nepriniesli pre odbor chladenia, klimatizácie a tepelných čerpadiel dobré riešenie. Ešte v decembri v roku 2006 sa konala veľká porada zamestnávateľov organizovaná Štátnym inštitútom odborného vzdelávania (ŠIOV), kde sme upozorňovali na nedostatok chladiarenských mechanikov na trhu a zdôraznili väzbu na živnostenský zákon (v dôsledku spojenia najmä so zákonmi vo vzťahu k chladivám). Aj napriek záverom z tejto porady sa však MŠ SR zrejme nakoniec pri rozhodovaní riadilo skutočnosťou, že počas dvoch až troch rokov ani jedna škola na Slovensku neotvorila odbor 2680 2 03 chladiace zariadenia, a tak sa tento odbor stal mŕtvym a vo vyhláške č. 314 prestal figurovať. Zaradil sa pod odbor 2683 2 15 úžitková technika. To znamená, že školy, tak ako dovtedy, môžu otvárať špecializáciu so zameraním na chladiacu a klimatizačnú techniku a tepelné čerpadlá. Tieto odborné predmety budú uvedené aj na vysvedčení zo štátnej záverečnej skúšky, na výučnom liste sa však už nemôže uviesť chladiaca, ale úžitková technika.

Po nadobudnutí účinnosti vyhlášky č. 314/2008 Z. z. sa v roku 2008 otvoril nový študijný odbor 2697 4 mechanik-elektrotechnik. V tomto študijnom odbore možno študovať spotrebnú techniku so zameraním na chladiace zariadenia. Štúdium je štvorročné a končí sa maturitnou skúškou.

2. Z pôvodných 16 škôl, ktoré mohli vyučovať odbor chladiarensky mechanik v roku 1990, ostali po roku 2000 reálne vyučovať tento odbor len tri školy, aj to nepravidelne. Ide o SOU v Zlatých Moravciach, v Novom Meste nad Váhom a čiastočne v Hurbanove. V roku 2007 tieto školy zamerané na výučbu mechanika chladiacich zariadení už tretí rok neobsadili prvý ročník. Tí, čo o náš učebný odbor mali záujem, boli vzhľadom na počet uchádzačov nižší ako 12 zaradení do blízkeho učebného odboru elektromechanik.
  
Za problém považujem, že sa nábor žiakov uskutočňuje v rámci VÚC, náš odbor si však vyžaduje maximálne jednu až dve školy v rámci Slovenska. A aj keď mnohé nedostatky možno pripísať na vrub školskému systému smerovanému do pôsobnosti VÚC, fakt, že sa nám do prvých ročníkov nehlási dostatok prvákov, tiež niečo signalizuje – či už problém ich nízkeho veku, problém cestovania, vzdialenia sa od rodičov, alebo súvisiacich vyšších výdavkov rodičov a podobne. Iste s tým súvisí aj naše odborné spoločenstvo. Možno ho ovplyvniť najmä propagáciou nášho odboru – najmä z hľadiska súčasného nedostatku chladiarov, ktorí majú oprávnenie vniknúť do chladiaceho okruhu.
   
Určitým východiskom z tejto situácie sa ukazuje rekvalifikácia, ktorá sa pomerne úspešne realizuje v posledných rokoch na SOU v Novom meste nad Váhom aj v Zlatých Moravciach. Stojíme však pred otázkou, či ju bude mať kto realizovať, ak sa chladenie nebude učiť ako denné štúdium. Dokážu si školy napriek tomu udržať kvalifikovaných učiteľov? Určité východisko ponúkla firma CoopServis v Nových Zámkoch, ktorá pre SOU Hurbanovo zabezpečila praktické vyučovanie vo svojich priestoroch. Ako vidieť, ponúka sa viacero riešení. Isté však je, že nová vyhláška MŠ SR nášmu odboru nepomohla. Preto sme v októbri 2008 požiadali ŠIOV a MŠ SR o opätovné zaradenie učebného odboru s názvom elektromechanik chladiacich, klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel.

3. Po nadobudnutí účinnosti vyhlášky MŠ SR č. 314/2008 Z. z. sme sa okamžite obrátili na MŠ SR so žiadosťou o opätovné zaradenie uvedeného učebného odboru (pôvodne 2680 2 03) do siete stredných škôl, predovšetkým z dôvodov požiadaviek praxe (nedostatok odborníkov na montáž, servis, diagnostiku a podobne), právnych noriem na prácu s chladivami (horľavé, jedovaté, výbušné chladivá atď.), právnych noriem na prácu s nebezpečnými tlakovými a elektrickými zariadeniami a právnych noriem na energetickú efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a inštaláciu tepelných čerpadiel.
   
Európske právne normy týkajúce sa chladív, napríklad nariadenie EP a Rady (ES) č. 842/2006, ale aj právne normy týkajúce sa tzv. prírodných chladív, ktoré pracujú pri vysokých tlakoch alebo sú jedovaté, horľavé, či výbušné, stanovujú minimálne požiadavky na vzdelanie a certifikáciu osôb, ktoré inštalujú, udržujú a opravujú chladiace a klimatizačné zariadenie a tepelné čerpadlá. Takéto práce majú vykonávať len osoby zodpovedajúcim spôsobom vzdelané a certifikované v súlade so správnou prevádzkovou praxou, technickými a právnymi normami. Nariadenie č. 842/2006 následne zaväzuje členské štáty zabezpečiť splnenie minimálnych požiadaviek na odborné znalosti pre vzájomné uznávanie vzdelania a certifikácie v európskom spoločenstve.
   
Z týchto dôvodov nám jednoznačne spomenutí odborníci na trhu práce už teraz chýbajú a postupne bude problém zabezpečiť aj rekvalifikáciu. Jednoznačne preto treba vrátiť predmetný odbor (vyradený vyhláškou MŠ SR č. 314/2008 Z. z.) do siete stredných škôl. Ministerstvo školstva SR nám vyhovelo a ešte koncom roka 2008 navrhlo experimentálne overovanie požadovaného odboru 2683 2 xx s názvom elektromechanik chladiacich, klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel v sieti učebných odborov. Táto úloha však nie je vzhľadom na nízky vek  žiakov a vyššie výdavky rodičov ľahká. Pri špecifických profesiách, ako je tá naša, je nevyhnutné prepracovať regionálne upravený školský systém vo vzťahu k VÚC na celoslovenský, priamo pod správou MŠ SR. Z tohto pohľadu sa ako vhodná forma ukazuje aj nadstavbové denné štúdium elektrotechnicky vzdelaných žiakov na špecializovanej, technicky aj personálne dobre pripravenej škole, ktorá by nadväzne dokázala zabezpečiť potreby rekvalifikácie, a to všetko v celoslovenskom rozsahu.

Ing. Ľuboslav Jánoš
Cech vykurovania, tepelnej techniky a inštalácií
podcechmajster CVTTi

1. Jestvujúci systém vzdelávania nezodpovedá súčasným požiadavkám ani požiadavkám reálnej praxe. Takisto v porovnaní s okolitými krajinami tu nemožno hovoriť o žiadnom pozitíve. Naopak, v niektorých okolitých krajinách vidíme výhody profesijného vzdelávania, ktoré spočívajú vo väčšej tradícii remesla, jeho rešpektovaní a odrážajú sa aj vo väčšej podpore v spoločnosti.
   
Potenciál súčasných stredných odborných škôl však možno využiť. V našom cechu máme ako riadnych členov registrovaných šesť škôl. Vzájomnou komunikáciou a spoluprácou sa snažíme dosiahnuť zlepšenie organizácie odborného vzdelávania a využiť pritom overené skúsenosti zo zahraničia (napríklad duálny systém v Nemecku, modulový systém v Rakúsku). Upozorňujeme tiež na dôležitosť kvalitnej teoretickej prípravy v prvých dvoch rokoch výučby, ktorá je nevyhnutným základom na získavanie ďalších praktických a remeselných zručností.
   
Neustály vývoj nových technológií si však vyžaduje aj ďalšie vzdelávanie, ktoré dnes závisí od individuálneho záujmu samotných absolventov. V praxi sa realizuje rozličnými formami, napríklad školeniami, organizovanými výrobcami či predajcami zariadení alebo akreditovanými vzdelávacími a profesijnými organizáciami, ktoré sú v kontakte s praxou aj odbornými školami.

2. Súčasný počet stredných odborných škôl je dostatočný, treba len zvýšiť úroveň ich odborných osnov, materiálneho vybavenia, ale aj marketingu, aby sa profesia inštalatéra zatraktívnila. Naďalej však pretrváva nedostatok kvalitných absolventov. Podiel na tom má aj nedostatočný kredit profesie remeselníka ako takej v spoločnosti a s tým súvisiace ohodnotenie tejto profesie.

3. Táto oblasť si vyžaduje opatrenia na zlepšenie aktuálnej situácie. Mladí ľudia musia mať dobrú základňu na úspech v povolaní inštalatér, preto musia v sebe objaviť skutočný záujem, získať odborné zručnosti, pracovné návyky a nevyhnutný prehľad (legislatívny, technický, právny či daňový) potrebný na výkon povolania. Podľa nás by bolo vhodné riešiť vzdelávanie inštalatérov v troch úrovniach – základnej, špecializovanej a rozširujúcej.
   
V základnej úrovni by mal vzniknúť záujem o vlastnú sebarealizáciu na základe teoretickej prípravy (technológie, fyzika, matematika, legislatíva a podobne), sprevádzaný získaním základných remeselných zručností potrebných pri každej inštalácii (prípravné práce, účelový výber materiálu a práca s ním, práca na počítači, objednávky, evidencia materiálu).
   
Štúdium na špecializovanej úrovni by sa malo ukončiť výučným listom v niektorej z oblastí: zdravotnotechnické inštalácie (A), tepelná technika a jej inštalácie (B), plynové inštalácie (C), elektroinštalácie a MaR (D) a podobne.
   
Na rozširujúcej úrovni by bolo možné doplniť si svoju špecializáciu (napríklad v odbore A) ďalším vzdelávaním – v odboroch B, C a tiež podľa aktuálnej potreby praxe.
   
Na záver považujeme za potrebné dodať, že nie je vhodné podriadiť sa tlaku (plynárov, elektrikárov a ďalších) na jednostranné zadelenie učebného odboru. Všetky tieto profesie súvisia najmä so stavbou, presnejšie s inštaláciami technologických zariadení v stavbe a túto skutočnosť je nevyhnutné rešpektovať.

Foto: archív redakcie a respondentov

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.