Vnútorné prostredie administratívnych budov
Čoraz viac ľudí trávi svoje pracovné dni v priestoroch kancelárií veľkých administratívnych budov, ktoré sú popretkávané množstvom techniky. Jej cieľom je zabezpečiť zamestnancom adekvátne pracovné prostredie s príjemnou teplotou, klímou alebo osvetlením. Neraz sú však tieto systémy terčom kritiky práve tých ľudí, pre ktorých sú určené. Dá sa pozrieť na vec objektívne? Zistili sme, čo si o spojení techniky prostredia a pohody na pracovisku myslia naši respondenti.
1. Ako podľa vás vnútorná klíma budov ovplyvňuje pracovné prostredie? Do akej miery môže technika prostredia (vetranie, klíma, osvetlenie a pod.) zlepšiť alebo zhoršiť pracovné prostredie?
2. Aké sú vaše skúsenosti s vplyvom vnútorného prostredia budov na spokojnosť a výkonnosť zamestnancov a atmosféru na pracovisku?
Ing. Branislav Pochaba
vedúci obchodného oddelenia
ABC Klíma
1. Vnútorná klíma budov a technika prostredia dokážu výrazne ovplyvniť pracovné prostredie oboma smermi a tým, samozrejme, aj vytvoriť optimálne, resp. sťažené pracovné prostredie. Na druhej strane nesprávne alebo neodborne navrhnutý napr. klimatizačný systém dokáže narobiť viac problémov ako úžitku. Ako typický príklad možno uviesť nesprávne navrhnutú a nainštalovanú klimatizáciu, ktorá spôsobuje nepríjemné pocity, ktoré môžu následne vyústiť do zdravotných problémov, choroby, resp. trvalých následkov na zdraví. Tiež je veľmi dôležité, najmä pri veľkoplošných kanceláriách, dospieť ku kompromisu, keďže nie všetci reagujú rovnako na teplo/zimu, resp. náhle zmeny teploty v obdobiach s veľkými teplotnými rozdielmi. Čo niekomu vyhovuje, môže druhý pociťovať ako nekomfortné.
2. Z vlastnej skúsenosti, ale aj na základe výsledkov odborných štúdií môžem potvrdiť, že najmä v letných mesiacoch môže kvalitne navrhnutá a zrealizovaná klimatizácia zvýšiť výkonnosť pracovníkov až o 100 %, čoho príkladom je leto minulého roku, keď teploty dosiahli rekordných 40 °C. V našich priestoroch máme inštalované kapilárne chladenie stropov, ktoré oproti štandardnému spôsobu chladenia – fúkaniu chladného vzduchu do miestnosti – ochladí alebo vykúri priestor bez typického nepríjemného „prievanu“.
Dnes je už klimatizácia štandardom vo všetkých administratívnych priestoroch a je prakticky nemysliteľné, aby sa nová budova postavila bez regulovaného vnútorného prostredia. Treba preto venovať zvýšenú pozornosť kvalite jej vyhotovenia, pretože tá má vplyv na užívateľov, a tým aj na atmosféru na pracovisku. Počas horúcich mesiacov v našich priestoroch, kde je kapilárne chladenie, ani nezaregistrujeme extrémne vysoké teploty, a to bez rizika, že by sa pracovníci vystavili možnému nebezpečenstvu ochorenia (a tým oslabili kolektív v čase najsilnejšej sezóny – leta).
Ing. Ladislav Piršel, PhD.
generálny riaditeľ
Systems & Services
1. Vplyv vnútornej klímy na pracovné prostredie sa v konečnom dôsledku môže prejaviť v produktivite a efektívnosti. Sú to všetko merateľné veličiny a dostatok výskumných správ a prípadových štúdií z existujúcich objektov potvrdzuje, že stav vnútorného prostredia vplýva na produktivitu a efektivitu práce vykonávanej v tomto prostredí. Extrémne alebo dlhodobo pretrvávajúce nevhodné podmienky prostredia môžu byť aj dôvodom zvýšenej chorobnosti a fluktuácie.
Ak mám hovoriť z vlastnej skúsenosti – keď sa musím vôbec zaoberať tým, že mi nevyhovuje vnútorná klíma na mojom pracovisku, odpútava to moju pozornosť a sústredenosť na hlavnú činnosť. Namiesto toho, aby som sa venoval svojej práci, márnim čas na vykonanie nápravy, a teda vlastne robím prácu niekoho iného – správcu, operátora prevádzky, servisného technika alebo možno aj architekta a pod.
Existuje niekoľko parametrov, o ktorých si takmer všetci užívatelia myslia, že im rozumejú a vedia, ako ich nastavovať. Takýmto parametrom je teplota vnútorného vzduchu – nesporne aj preto, že historicky máme najväčšie skúsenosti práve s nastavovaním teploty. Málokto si však uvedomuje, že je to skôr kombinácia teploty vzduchu, prúdenia vzduchu a sálania povrchov (príp. teploty okolitých povrchov), resp. slnečného žiarenia, ktorá vytvára výsledný integrálny vnem. Veľmi významnými parametrami sú samotná aktivita užívateľa a jeho oblečenie. Osobne si myslím, že špeciálne vo vnútornom prostredí treba umožniť užívateľom ovplyvňovať v určitom rozpätí aspoň jeden parameter. Podľa mňa je to potrebné preto, aby mali pocit, že oni ovládajú svoje prostredie, a nie že prostredie ich núti prispôsobovať sa. V prípade vonkajšieho prostredia nik z nás nemá problémy s tým, že sa musí prispôsobovať počasiu voľbou svojho oblečenia. Vo vnútornom prostredí to však neakceptujeme.
2. Nevhodné pracovné prostredie, a myslím tým vnútornú klímu, môže úplne paralyzovať činnosť firmy, najmä pri extrémnych vonkajších podmienkach. Všeobecná nervozita, ktorá vznikne neschopnosťou efektívne pracovať, navyše narúša pracovnú morálku alebo medziľudské vzťahy. Extrémne podmienky sú skúšobným kameňom individuálnej tolerancie a jednoznačne rozvrstvujú kolektívy na skupinky, ktoré viac alebo menej tolerujú extrémne podmienky. Dlhodobé vystavovanie pracovníkov extrémnym podmienkam ľahko vedie k vyšším rizikám pracovných úrazov, odhliadnuc pritom od rastu chybovosti pri práci alebo zmätočnosti výroby. Naopak, vhodné podmienky na pracovisku môžu dokonca viesť počas extrémnych podmienok v okolitom prostredí k tomu, že ľudia trávia viac času na pracoviskách (napr. extrémne horúčavy v lete a prehriate obydlia), čo je pre zamestnávateľa pozitívne. Podľa môjho názoru by vnútorné klimatické podmienky mali byť také, aby si ich užívatelia ani nevšímali a neboli predmetom ich vzájomných debát. To je jasný znak toho, že vnútorná klíma je v poriadku.
Ing. Štefan Rakovský, PhD.
ÚVZ SR, odbor objektivizácie životných podmienok
Národné referenčné centrum pre tepelno-vlhkostnú mikroklímu
1. Vnútorná klíma budov ovplyvňuje pracovné prostredie, a to najmä pri práci posediačky, na mieste a s malou fyzickou námahou. Optimálny je stav, pri ktorom človek prostredie nevníma. Kedysi platilo, že dobrá stavba zabezpečí vyhovujúce podmienky vnútornej klímy aj bez núteného vetrania, resp. klimatizácie. Dnes je to najmä v horúcom lete prakticky nemožné. Techniku prostredia preto treba brať ako nevyhnutnosť, ktorá má zlepšiť pracovné prostredie.
2. Vnútorné prostredie budovy jednoznačne súvisí s pohodou zamestnancov, a teda aj s ich zdravím a pracovným výkonom. Rozumný zamestnávateľ si uvedomuje, že do techniky prostredia sa oplatí investovať nielen z humánnych dôvodov. Podľa našich skúseností sú najčastejšími dôvodmi nespokojnosti zamestnancov prievan a miestne rozdiely teplôt. Problematický býva konsenzus pri nastavení parametrov klímy pre viacerých zamestnancov s rozdielnymi požiadavkami na teplotu a vetranie, lebo zónové vetranie, resp. klimatizácia spravidla neumožňujú individuálne prispôsobiť podmienky tak, aby ich všetci považovali za optimálne. Niektoré sťažnosti však možno vyriešiť aj správnym nastavením požadovaných parametrov príslušnej techniky a jej pravidelnou údržbou.
prof. Ing. Ingrid Šenitková, PhD.
dekanka
Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach
1. a 2. Je všeobecne známe, že kvalita prostredia v budovách významne ovplyvňuje pocit pohody, výkonnosť a produktivitu ich užívateľov. Stavebná fakulta TU v Košiciach sa dlhodobo venuje problematike tvorby prostredia budov. Naše štúdie in situ preukázali, že umelo vytvorené prostredie v budovách pre administratívu je v mnohých prípadoch hlavnou príčinou tepelno-vlhkostnej, svetelnej a akustickej nepohody a nevyhovuje ani kvalita vzduchu. Experimentálne práce potvrdzujú zvýšené chemické a biologické znečistenie prostredia v administratívnych budovách (prchavé organické látky, pachové látky, mikroorganizmy).
Zvýšené znečistenie vnútorného prostredia budov má za následok výskyt symptómov SBS (Sick building syndrome), ako sú bolesti hlavy, únava, dráždenie očí, hrdla, sťažené dýchanie, znížená schopnosť koncentrácie a pod. Tie môžu byť príčinou zníženej výkonnosti užívateľov budov.
Vhodným návrhom stavebných konštrukcií a sústav techniky prostredia možno znížiť nespokojnosť užívateľov budov a pritom udržať nielen energetickú a ekonomickú efektívnosť, ale zaistiť aj efektívnosť vo vzťahu k zdraviu užívateľov a ich komfortu.
prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.
prorektor
Slovenská technická univerzita v Bratislave
1. Vnútorná klíma budov sa stala novodobým fenoménom, a to najmä v súvislosti s rozvojom globalizovanej industriálnej spoločnosti. Či už sme doma (obytné prostredie), v práci (pracovné prostredie), alebo aj v dopravnom prostriedku (dopravné prostredie), vždy sme vystavení pôsobeniu určitých zložiek tzv. mikroklímy, teda tej časti prostredia, ktorá nás bezprostredne obklopuje – a súčasne aj atakuje. Aby táto previazanosť vyznela z pohľadu užívateľa tohto prostredia pozitívne, musia byť splnené viaceré podmienky a súčasne garantované určité intervaly výskytu jednotlivých parametrov charakterizujúcich optimálny stav vnútorného prostredia budov. Platí to rovnako v prípade tepelnej, akustickej alebo svetelnej pohody…
Pocit pohody a spokojnosti s kvalitou vnútornej klímy sa teda úplne jednoznačne premieta aj do práceschopnosti, výkonnosti, alebo dokonca zdravotného stavu užívateľov. Preto je potešiteľné, že popri energetickom hodnotení budov, vyjadrenom napr. energetickým certifikátom, sa čoraz viac hovorí aj o tzv. environmentálnom hodnotení vnútornej klímy budov, či už z hľadiska jej fyzikálnych, chemických, biologických, psychických, alebo iných faktorov.
2. Keďže som mal viackrát možnosť zúčastniť sa na rôznych projektoch, ktoré súviseli s výskumom vnútornej klímy budov či už u nás, alebo v zahraničí, môžem zodpovedne prehlásiť, že v súčasnosti ide o jeden z najviac skúmaných problémov, kde sa v interakcii človek – budova – životné prostredie hľadá adekvátne vyjadrenie tejto interakcie s dôrazom na zabezpečenie optimálnych parametrov vnútorného prostredia ako celku.
Ing. Ivana Balážová
Katedra technických zariadení budov
Stavebná fakulta STU v Bratislave
1. Klíma v budove tvorí pracovné prostredie, takže na jeho kvalitu má zásadný vplyv. Vnútornú klímu v technickom ponímaní tvoria mnohé fyzikálne a biologické faktory, v humánnom ponímaní sú to psychologické a sociálne faktory. Všetky tieto faktory preukázateľne vplývajú na pohodu a zdravie človeka a cez vplyv na človeka sa kvalita klímy a pracovného prostredia preukáže aj na kvalite práce vykonávanej ľuďmi. V našich klimatických podmienkach možno potrebnú kvalitu vnútorného prostredia zabezpečiť jedine pomocou techniky prostredia (minimálne vykurovania a osvetlenia). Dobre navrhnutá, funkčná a udržiavaná technika prostredia môže vytvoriť vynikajúce pracovné prostredie. Úskalím je, že žiadna technika nie je dokonalá, a keď sa k tomu pridá ľudský faktor, aj z dobre mysleného zariadenia môže vzniknúť katastrofa pre vnútorné prostredie.
2. Zo štúdia výskumu vo svete aj z vlastnej skúsenosti som si utvorila názor, že ľudia dokážu dobre ohodnotiť prostredie vyjadrením svojej (ne)spokojnosti a ich názor by sa nemal stavať do úzadia, keďže prostredie tvoríme pre nich. V súčasnosti už dokonca ani neskúmame vplyv extrémnych podmienok na nespokojnosť, ale snažíme sa vylepšiť už stanovené minimálne komfortné hodnoty, v rámci ktorých ešte stále nachádzame vysoké percento nespokojných. Vplyv vnútorného prostredia na výkonnosť sa tiež kvantifikoval a existuje, no vzhľadom na komplexnosť problematiky ešte nie je dostatok údajov na zovšeobecnenie záverov. Aj percentuálne malý pokles výkonnosti z dôvodu nekvalitného vnútorného prostredia má však negatívny vplyv na finančnú situáciu podniku vzhľadom na to, že náklady na prácu ľudí sú nepomerne vyššie ako náklady na prevádzku a udržiavanie techniky prostredia. Podľa môjho názoru je atmosféra na pracovisku ovplyvňovaná fyzikálnym vnútorným prostredím nepriamo – ak ľudia majú dôvod byť nespokojní, celková atmosféra sa bude zhoršovať, čo logicky môže mať spätný vplyv na efektivitu práce a duševnú pohodu.
(lm)
Foto: archív respondentov a vydavateľstva, TUKE
