Partner sekcie:
  • Stavmat

Energetická politika Slovenska sa mení. Do nového plánu pôjdu miliardy eur

vykurovanie, teplárenstvo, teplári
Zdroj: iStock

Prijatý plán prináša ambiciózne ciele na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a tlak na energetickú hospodárnosť systémov zásobovania teplom.

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov si Európska únia dala nový záväzný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov, a to zvýšiť úroveň využívania energie z nich do roku 2030 aspoň na 32 %.

Jasným cieľom smernice je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo vykurovaní, tento predpis tak po transpozícii ovplyvní teplárenstvo minimálne na ďalšie desaťročie. Kľúčový dokument na napĺňanie cieľov u nás predstavuje Integrovaný národný energeticko-klimatický plán na roky 2021 – 2030 (energeticko-klimatický plán).

Príprava a schvaľovanie energeticko-klimatického plánu

Energeticko-klimatický plán je vypracovaný na základe požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktoré ukladá členským štátom predkladať Európskej komisii v desaťročných intervaloch strategické plánované ciele a politiky s opatreniami na ich dosiahnutie.

Súčasne tento plán predstavuje aktualizáciu energetickej politiky SR z roku 2014. Príprava návrhu plánu prebiehala v roku 2018, Ministerstvo hospodárstva SR v úzkej súčinnosti s Ministerstvom životného prostredia SR, ako aj s ďalšími rezortmi a s odbornou verejnosťou pripravilo pracovnú verziu plánu, ktorú v decembri 2018 predložilo Európskej komisii.

Európska komisia navrhovala vo svojom odporúčaní 24 % podiel OZE, pričom model použitý v nízkouhlíkovej štúdii spracovanej za účasti Svetovej banky navrhoval podiel obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 19 %.

Na základe tohto odporúčania sa prehodnotilo plánované využitie OZE – z pôvodných 18 % sa na medzirezortné pripomienkové konanie v októbri 2019 predložil návrh, ktorý zvyšoval cieľ na 19,2 %, resp. alternatívne na 20 %. Zo všetkých pripomienkujúcich sa 5 subjektov vyjadrilo v prospech nižšej hodnoty, pričom alternatíva 20 % nenašla žiadnu podporu.

Energeticko-klimatický plán bol schválený 11. decembra 2019 uznesením vlády č. 606/2019 a následne zaslaný Európskej komisii. Porovnanie cieľov EÚ a SR podľa plánu je uvedené v tab. 1.

OZE v energeticko-klimatickom pláne s ohľadom na teplárenstvo

Celkové investičné náklady na dosiahnutie cieľov v oblasti OZE sa odhadujú vo výške 4,3 mld. eur. Tieto investičné náklady zahŕňajú sektor elektriny (1,8 mld. eur) a vykurovania (2,5 mld. eur). Vychádzajú z odhadovaného nárastu inštalovaného výkonu pre elektrinu, resp. tepla z OZE a z investičnej náročnosti na jednotku výkonu.

Odvetvie vykurovania a chladenia predstavuje približne polovicu konečnej energetickej spotreby Európskej únie a považuje sa za kľúčové odvetvie vzhľadom na urýchlenie dekarbonizácie energetického systému. Okrem toho je tiež strategickým odvetvím z hľadiska energetickej bezpečnosti, pretože sa predpokladá, že približne 40 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 by malo pochádzať z vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov.

V rámci smernice o OZE je stanovený aj indikatívny cieľ v podobe orientačnej hodnoty 1,3 percentuálneho bodu ako ročného priemeru za obdobie rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030. Uvedená orientačná hodnota sa znižuje na 1,1 percentuálneho bodu, ak sa nepoužíva odpadové teplo a chlad. Plnenie indikatívneho cieľa pre vykurovanie a chladenie podľa schváleného plánu je v tab. 2. Výpočet podielu sa uskutočnil tak, že v čitateli sa používa teplo z OZE a v menovateli odhad potreby tepla na vykurovanie a chladenie.

Politika OZE v teplárenstve

Základným predpokladom splnenia cieľov v teplárenstve je vytvoriť podporný mechanizmus na zvyšovanie podielu OZE v sektore vykurovania a v systémoch centralizovaného zásobovania teplom (CZT) aj prostredníctvom výroby z OZE vo vysokoúčinnej kombinovanej výrobe.

Existujúca infra­štruktúra CZT predstavuje ideálnu základňu na budovanie inteligentného energetického systému a má všetky predpoklady plniť úlohu integrátora jednotlivých OZE riešení na území miest. Už dnes v nich systémy CZT zohrávajú dôležitú úlohu pri udržaní priaznivej kvality ovzdušia, keďže tieto systémy dokážu dodávať ekologické teplo spĺňajúce tie najprísnejšie zákonné normy a emisné limity.

Individuálne zdroje tepla sú z pohľadu emisií prakticky nekontrolované a nemusia plniť takéto prísne normy, preto z pohľadu znečistenia ovzdušia predstavujú pre obyvateľov väčšie riziko.

V systémoch CZT sa využíva kombinovaná výroba elektriny, tepla a chladu, využívajú sa obnoviteľné zdroje energie, používajú sa technológie znižujúce emisie, pričom CZT umožňujú aj poskytovanie podporných služieb v elektrizačných sústavách a akumulovanie energie vo forme tepla.

Na dosiahnutie cieľov v oblasti OZE je nevyhnutné využiť všetky dostupné možnosti, pričom jeden z najväčších potenciálov je v rozvoji zhodnocovania odpadov pri výrobe biometánu a v energetickom zhodnocovaní odpadu, ktorý nemožno recyklovať, a teda by skončil na skládke. V systémoch CZT sa využije najmä energetický potenciál geotermálnej a slnečnej energie, biomasy a biometánu.

Navrhované opatrenia na dosiahnutie cieľov v teplárenstve

Presadzovanie vyššie uvedenej politiky si vyžaduje prijatie legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení v odvetví vykurovania. Podpora z verejných zdrojov bude možná pri projektoch CZT, v rámci ktorých sa preukáže nákladová a environmentálna efektívnosť.

Systémy CZT sú vhodné na integráciu OZE aj vo forme biometánu pochádzajúceho najmä z odpadov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, z biologicky rozložiteľnej časti komunálneho odpadu, biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov a z odpadov z čističiek odpadových vôd. Potenciál geotermálnej energie na výrobu tepla je síce dostatočný, ale jej využívanie sa musí primerane podporovať, čo si bude vyžadovať celkové zvýšenie pomoci.

Podmienky regulačných období po roku 2022 v oblasti tepelnej energetiky budú zohľadňovať povinnosť zvyšovania podielu OZE v systémoch diaľkového vykurovania a možnosť pripájania samospotrebiteľov a energetických komunít vyrábajúcich z OZE na systém CZT.

Záver

Rozvinutá infraštruktúra systémov CZT, ktorá je už dnes do značnej miery modernizovaná, postupne integruje nové inteligentné riešenia.

Nasadzovanie týchto moderných riešení smeruje k budovaniu tzv. mestských systémov CZT 4. generácie, ktoré flexibilne prepájajú výrobu a spotrebu, umožňujú skladovať energiu v čase jej prebytku a integrujú rôzne formy energie, vznikajúce v mestách, vrátane obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla z priemyselných procesov alebo z terciárnej sféry (napr. z datacentier alebo nemocníc).

Klimaticko-energetický plán prináša ambiciózne ciele na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a tlak na energetickú hospodárnosť systémov zásobovania teplom a nastavuje zásadné opatrenia na ich dosiahnutie

TEXT: Ing. Mgr. Juraj Novák
Autor pôsobí na odbore energetickej a surovinovej politiky Sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva SR.

Článok bol publikovaný v časopise TZB 03/2020. 

KategórieEnergie