Administratívna budova Rosum chce získať hodnotenie Gold Level v certifikácii LEED

5. júla 2017

Partneri sekcie:

Koncom minulého roka pribudlo v hlavnom meste vyše 22-tisíc štvorcových metrov administratívnej plochy. Projekt Rosum je realizovaný na princípoch trvalej udržateľnosti a má ambíciu získať hodnotenie Gold Level v certifikácii LEED.

Administrativa Rosum2 Bratislava Foto Miro Pochyba

Administrativa Rosum3 Bratislava Foto Miro Pochyba

Rosum potvrdzuje trend, ktorý je čoraz zreteľnejší aj na Slovensku. Aj veľkí developeri už projektujú udržateľné budovy. Prečo? Odpoveď je jednoduchá – certifikácia zvyšuje ich hodnotu. Navyše, na celosvetových príkladoch bolo dokázané, že keď ľudia pracujú v udržateľných budovách, sú produktívnejší.

Dokonca sa ukázalo, že až 90 % všetkých nákladov počas celej životnosti budovy, resp. počas fungovania firmy, predstavujú náklady spojené s ľuďmi. Preto je dôležité, aby ľudia robili efektívnejšie – tzn. každé jedno percento efektívnosti z 90 má oveľa vyšší prínos ako desiatky percent zníženia nákladov na prevádzku budovy. A to je jednoznačná výhoda pre užívateľov daných priestorov.

Koncept

Základom je výhodná lokalita širšieho centra mesta, dobrá dopravná dostupnosť, slušný architektonický štandard, energetická úspornosť a princíp trvalej udržateľnosti pri plánovaní aj výstavbe. Čo sa týka ekonomickej stránky, popri nadpriemernej kvalite a dôraze na architektúru sa hľadal súlad medzi finančnou stránkou projektu a prostredím. Realizácia Rosumu zároveň predstavuje reakciu na dnešný trh, kde je vysoký dopyt po dostupných a funkčných priestoroch.

Architektonickú kompozíciu budovy charakterizujú dve proti sebe stojace veže.

Architektonickú kompozíciu budovy charakterizujú dve proti sebe stojace veže, ktoré sú svojou pozdĺžnou osou situované v smere východ – západ. Obe veže spája prízemie objektu s hlavným vstupom a vjazdom do parkovacích priestorov smerom z Bajkalskej ulice.
Vizuálne architektonické rozlíšenie fasád pomáha užívateľovi a návštevníkovi ľahko dekódovať jednotlivé funkcie budovy.

Jednotlivé podlažia kancelárskych plôch od 2. NP sú tvorené obvodovými pásmi okien a sústavou zvislých a vodorovných prvkov – pilastrov a ríms, ktoré vystupujú pred rovinu okien. Pridanou hodnotou objektu je zelená pobytová strecha nad krytým parkoviskom. Parkovací dom má betónovú konštrukciu s pravouhlým rastrom stĺpov a horizontálnych dosiek jednotlivých poschodí s viditeľnými šikmými rampami umiestnenými za predsadenou konštrukciou rastra kovovej „fasády“.

Rosum potvrdzuje trend, ktorý je čoraz zreteľnejší aj na Slovensku. Aj veľkí developeri už projektujú udržateľné budovy.

Pri takto navrhnutej fasáde bolo potrebné navrhnúť priebežnú konštrukciu predsadenú pred rovinu nosnej betónovej konštrukcie a pred ňu ešte predsunúť nosný rošt na obklad kompozitnými panelmi. Vonkajšia línia okien je 240 mm vzdialená od vonkajšej hrany betónu a hrana obkladu je vzdialená ešte o ďalších 210 mm. Navrhnuté kotvenie sa musí vyrovnať s excentricitou uloženia okien a plášťa.

Detaily osadenia okien, ich vzájomné spoje, musia umožňovať pohyby výrobkov v dôsledku tepelného zaťaženia, zároveň musia byť z interiérovej strany parotesne uzavreté, z exteriérovej strany ochránené pred vniknutím zrážkovej vody, musia zabezpečiť tepelnú, ale aj akustickú pohodu, keďže sa budova nachádza v blízkosti frekventovaných dopravných ťahov.

Objekt má v pôdoryse približne lichobežníkový tvar so základnými obrysovými nadzemnými rozmermi približne 88,0 × 55,0/32,9 m, z toho 55,0/47,2 × 31,4 m zaberá južná veža a 41,0/32,9 × 32,5 m zaberá severná veža. Spoločný blok na parkovanie je od 2. PP až do 4. NP, samostatné veže sú od 5. do 11. NP. Budova je navrhnutá bez dilatačných škár ako jeden dilatačný celok.

Vzduchotechnika a chladiace trámy

Vetranie budovy je zabezpečené prostredníctvom 10 vzduchotechnických jednotiek, ktorých celkový výkon je takmer 150 000 m³/h. Samozrejmosťou je spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu pomocou rôznych typov rekuperátorov použitých vo vzduchotechnických jednotkách. Kancelárske priestory pre južnú vetvu obsluhujú dve samostatné prívodno-odvodné jednotky (každá s výkonom 34 000 m³/h), ktoré sú situované na streche objektu. Jednotky okrem výmeny vzduchu zabezpečujú vykurovanie, chladenie a zvlhčovanie. Kancelárie v severnej veži sú riešené rovnakým spôsobom, rozdiel je len v nižšom výkone (22 000 m³/h).

Kancelárske priestory obsluhujú samostatné prívodno-odvodné jednotky, ktoré sú situované na streche objektu.

Použitie núteného vetrania predstavuje bežný štandard, menej často sa však vyskytujú v projektoch na Slovensku koncové prvky – tzv. chladiace trámy. Aj keď sa v Európe začali používať už v roku 1975, u nás je to trend až posledných rokov. Na Rosume spoločnosť KLIMAK nainštalovala a následne sfunkčnila k dnešnému dňu približne 1 000 trámov. Okrem výmeny vzduchu zabezpečujú trámy priamo aj vykurovanie, resp. chladenie kancelárskych priestorov. Ich hlavnou výhodou je nízka stavebná výška, tichý chod (neobsahujú ventilátor), energetická účinnosť a veľmi nízka rýchlosť prúdenia vzduchu (nevzniká pocit prievanu).

Pri návrhu konkrétneho nájomného priestoru (kancelárie) sa používajú dve dĺžky – 1 200 a 1 800 mm – a dve výšky – 250 a 150 mm. Tieto variácie umožňujú vyskladať celý priestor. V exponovaných priestoroch, ako sú zasadačky, je však priestor nevyhnutné dochladzovať, a to buď existujúcim VRF systémom, resp. vodným chladením pomocou fancoilov.
Celý systém vetrania, chladenia a vykurovania možno, samozrejme, ovládať lokálne, ako aj cez nadradený systém.

Jednotky okrem výmeny vzduchu zabezpečujú vykurovanie, chladenie a zvlhčovanie.