Energetická náročnosť bytovej výstavby na Slovensku

13. novembra 2006

Partneri sekcie:

Energetickú náročnosť bytovej výstavby ovplyvňujú najmä klimatické faktory, tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií, ale aj samotné architektonické riešenie bytov. Z celoslovenského hľadiska je zrejmý postupný trend znižovania spotreby tepla na vykurovanie. Napriek tomu možno konštatovať, že teoretická aj nameraná spotreba značne prevyšujú požadované hodnoty. Na porovnanie energetickej náročnosti bytových domov slúžia údaje o potrebe tepla na vykurovanie, ktoré prinášame v tomto článku.

Hodnotenie budov

Požiadavky na energetickú náročnosť bytových domov sa podobne ako požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií vyvíjali postupne. Boli určené v sérii noriem ČSN, neskôr STN, v súčasnosti EN, resp. ISO.

Energetická náročnosť sa vyjadruje pomocou hodnoty mernej potreby tepla E na neprerušované vykurovanie za rok (vykurovaciu sezónu).

Pri hodnotení budov sa vychádza z:

obstavaného objemu budovy Vb (m³), určeného na základe vonkajšieho pôdorysného rozmeru budovy a konštrukčnej výšky jednotlivých podlaží,
mernej tepelnej straty H (W/K) jednotlivých podlaží,
normalizovaného počtu dennostupňov D = 3 422 K . deň a z porovnávacieho rozdielu teploty vnútorného a vonkajšieho vzduchu θ_ai – θ_ae = 35 K,
priemernej hodnoty výmeny vzduchu n = 0,5 l/h,
mernej plochy budovy ΣA_b (m²), ktorá je súčtom pôdorysných plôch jednotlivých podlaží.

Budovy spĺňajú energetické požiadavky, ak ich merná potreba tepla E₁ ≤ E₁, N alebo E₂ ≤ E₂, N, kde E₁, N je normalizovaná potreba tepla v kWh/(m³ . rok) a E2, N je normalizovaná potreba tepla v kWh/(m². rok).

Vývoj požiadaviek na energetickú náročnosť bytovej výstavby

Do roku 1979 neboli záväzné nijaké požiadavky na energetickú náročnosť bytovej výstavby. Po roku 1979 (podľa ČSN 73 0540) vyhovovali normatívnym požiadavkám bytové domy, ktorých potreba tepla pri vonkajšej výpočtovej teplote –15 °C neprekročila
9,3 MWh/(mb . rok, t. j. 130 kWh/(m². rok) (0,47 GJ/(m² . rok)).
Tieto požiadavky záväzne platili od roku 1984.

Po roku 1992 (podľa STN 73 0540: Zmena 4) sa určili požiadavky pre nové domy na
7,3 MWh/(mb . rok), t. j. 103 kWh/(m² . rok) (0,37 GJ/(m² . rok))
a pre rekonštruované domy na
9,3 MWh/(mb . rok), t. j. 130 kWh/(m . rok) (0,47 GJ/(m² . rok)).

Od roku 1997 (podľa STN 73 0540: Zmena 5) vyhovovali z hľadiska spotreby energie na vykurovanie obytné budovy, ktorých potreba tepla bola menšia ako normalizovaná potreba uvedená v tab. 1 a 2.

Súčasné požiadavky na energetickú náročnosť bytovej výstavby

V súčasnosti platí STN 73 0540 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov, Časť 2: Funkčné požiadavky, 2002 (účinnosť od 1. októbra 2002). Obytné budovy vyhovujú z hľadiska projektovanej potreby energie na vykurovanie, ak je ich potreba menšia ako merná potreba uvedená v tab. 3 a 4.

Poznámka:
Faktor tvaru budovy je podiel súčtu teplovýmenných plôch stavebných konštrukcií ΣA (m²) a obstavaného priestoru Vb (m³).

Spotrebu tepla na vykurovanie vo veľkej miere ovplyvňuje úroveň technického vybavenia vykurovacej sústavy bytového domu. Medzi zariadenia vykurovacej sústavy patrí meracia technika (merač tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov – PRVN) a regulačná technika. Povinnosť inštalovať PRVN nie je v súčasnej legislatíve zakotvená. Novela zákona č. 70/1998 Z. z. z februára 2002 však odberateľom uložila povinnosť zabezpečiť a udržiavať vykurovaciu sústavu hydraulicky vyregulovanú.

Skúsenosti ukazujú, že po nainštalovaní regulačných prvkov v bytoch sa zníži spotreba tepla na vykurovanie. Ďalšou možnosťou, ktorá vedie k úsporám, je prevádzkovanie hydraulicky vyváženej a správne prevádzkovanej vykurovacej sústavy s možnosťou aktívne ovplyvňovať spotrebu konečným spotrebiteľom. V oblastiach, kde sa regulačné prvky nainštalovali, prejavuje sa výrazne nižšia merná spotreba tepla, ako je celoslovenský priemer.

Spracované z publikácie Vykurovanie rodinných a bytových domov
Foto: archív redakcie

Vykurovanie rodinných a bytových domov, Dušan Petráš a kolektív, JAGA, 2005
Publikácia ponúka čitateľom komplexne spracovanú problematiku vykurovania rodinných a bytových domov vychádzajúcu zo základného procesu: výroba – distribúcia – odber tepla pri garantovaní všetkých 3 E, t. j. minimálnej energetickej náročnosti, primeranej environmentálnej bezpečnosti a optimálnej ekonomickej efektívnosti. V nadväznosti na zabezpečenie tepelnej pohody sa uvádzajú výpočty energetickej bilancie budov rešpektujúce najnovšie EN.