Zvukovopohltivé materiály, konštrukcie a ich aplikácia v praxi (2.časť)

Zvukovopohltivé materiály majú vysokú priezvučnosť, ale v kombinácii s deliacimi konštrukciami pozitívne vplývajú na nepriezvučnosť konštrukcií ako celku. Príkladom sú akusticky násobné a kombinované konštrukcie.

Zvislé konštrukcie
Akusticky násobné, ako aj kombinované konštrukcie sa skladajú z dvoch alebo viacerých čiastkových stien, ktoré sú vzájomne od seba odizolované po obvode a v ploche (vzduchová medzera je prípadne vyplnená zvukovopohltivým materiálom). Čiastkové steny sa realizujú z dvoch hmotných stien alebo dvoch ľahkých dosiek. Kombinované konštrukcie sa skladajú z nosnej hmotnej steny a ľahkej predsteny vrátane stropnej konštrukcie s podhľadom (obr. 4).

Zvukovopohltivý materiál sa do vzduchovej vrstvy vkladá s cieľom znížiť negatívny vplyv stojatých vĺn, ktoré vznikajú medzi rovnobežnými čiastkovými stenami. Zvukovopohltivý materiál vo vzduchovej vrstve má teda pozitívny vplyv na nepriezvučnosť stavebnej konštrukcie najmä vo vyšších kmitočtoch zvukovoizolačnej oblasti.

Pozitívny vplyv výplne vzduchovej vrstvy zvukovopohltivým materiálom na zvukovú izoláciu ľahkej steny dokazujú výsledky laboratórnych meraní (obr. 5). V tomto prípade došlo k zlepšeniu nepriezvučnosti o 8 dB v celom kmitočtovom spektre, ale najmä v oblasti vyšších kmitočtov.

Aplikácia zvukovoizolačných materiálov vo vodorovných konštrukciách prináša pozitívne riešenie v dvoch rovinách. Dochádza k zníženiu hladiny krokového hluku, ako aj k zvýšeniu vzduchovej nepriezvučnosti horizontálnej konštrukcie ako celku (obr. 6).

Vodorovné konštrukcie
Zvukovoizolačný materiál je nedeliteľnou súčasťou podláh. Spravidla sa navrhujú:

• ľahké plávajúce podlahy s hrúbkou 25 mm ≤ h ≤ 40 mm (obr. 7a),
• ťažké plávajúce podlahy s hrúbkou h ≥ 50 mm (obr. 7b).

Ich súčasťou je zvukovoizolačná vrstva s požadovanou hrúbkou.

Plávajúca podlaha je oddelená od ohraničujúcich konštrukcií izolačným materiálom, čo je veľmi dôležité pre zabezpečenie požadovanej krokovej nepriezvučnosti. Základné vrstvy plávajúcej podlahy sú nášľapná, roznášacia a izolačná. Pružná izolačná vrstva je podstatnou súčasťou plávajúcej podlahy. Jej úlohou je zabezpečiť zníženie hladiny krokového hluku. V tomto prípade sú zvukovoizolačné materiály definované plošnou hmotnosťou mp (kg/m²) a dynamickou tuhosťou s´ (MPa/m). Odporúča sa použiť materiály s nízkou dynamickou tuhosťou a vyššou plošnou hmotnosťou (tab. 1).

Podlahové konštrukcie treba navrhovať tak, aby zvukovoizolačný materiál oddeľoval roznášaciu vrstvu podlahy od stropnej konštrukcie a zároveň aj od okolitých stien. Zabráni sa tým vzniku akustických mostov. Jednotlivé príklady riešenia detailov konštrukcií a polohy zvukovej izolácie pri ľahkej podlahe sú na obr. 8 až 10.

–>–>

TEXT: prof. Ing. Peter Tomašovič, PhD., Ing. Dušan Dlhý, PhD.
OBRÁZKY, FOTO: autori, Ing. Peter Zaťko

Prof. Ing. Peter Tomašovič, PhD., pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Ing. Dušan Dlhý, PhD., je odborným asistentom na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Príspevok bol spracovaný s podporou grantového projektu VEGA č. 1/0208/09.

Literatúra
1.    Tomašovič, P. – Dlhý, D. – Gašparovičová, V. – Rychtáriková, M.: Akustika budov. Stavebná a urbanistická akustika. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2009.
2.    Dlhý, D.: Akustické vlastnosti deliacich priečok. Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o., časopis ASB, č. 1–2/2007, s. 76 – 77.
3.    Minarovičová, K.: Ľahké plávajúce podlahy s nášľapnou vrstvou na báze dreva. In: Stavba, roč. 12, č. 7–8/2009, s. 56 – 59.
4.    Katalóg výrobkov Nobasil: Technická izolácia. Nová Baňa.
5.    Prehľad výrobkov Rockwool: Tepelné, zvukové a protipožiarne izolácie.
6.    Firemné materiály Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., divízia ISOVER. Bratislava.
7.    Leschnik, W.: Schallschutz bei der Instandsetzung und Modernisierung von Gebäudendes Wiederaufbaues. Wien: 13. Wiener Sanierungstage, 14. – 15. april, 2005.
8.    Krňák, M.: Akustické obklady. Praha: VUZORT, 1971.
9.    Beťko, B. – Tomašovič, P.: Fyzika stavebných látok. Bratislava: SVŠT, 1989.
10.    Vaverka, J. – Chybík, J.: Akustika staveb. Souhrn materiálů a jejich fyzikálních vlastností pro aplikace v prostorové akustice. Brno: VUT, 1996.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.