Betónová exteriérová dlažba

Jednou z ďalších širokých možností využitia betónu, univerzálneho stavebného materiálu, je jeho použitie na výrobu exteriérovej dlažby. Ide o priemyselne vyrábaný betónový prvok, vhodný na výstavbu spevnených plôch a komunikácií suchou montážou.

Pri návrhu betónových dlažieb sa musia zohľadniť viaceré zásady. Základným pravidlom je vytvorenie klenbového efektu z jednotlivých dlaždíc. Vďaka nemu dochádza k optimálnemu rozloženiu sily od záťaže vznikajúcej pri premávke na väčšiu plochu a do obrubníkov po okrajoch spevnenej plochy alebo cestnej komunikácie. Bez splnenia tejto podmienky dochádza aj pri malom zaťažení k veľkým deformáciám povrchových vrstiev v smere pôsobenia záťaže. Z tohto dôvodu sa treba vyvarovať návrhom konštrukcií, ktorými by sa vytvorila negatívna klenba. Tá sa počas užívania prejavuje odlupovaním hrany dlažby, stratou kameniva zo škár, vnikaním vody do telesa komunikácie a celkovou deštrukciou konštrukcie.

Dlhoročné skúsenosti, vyplývajúce z použitia betónovej dlažby nielen na Slovensku, ale aj vo svete, ukazujú, že celková odolnosť dlažobného krytu je priamo závislá od hrúbky použitej dlažby. Pojazd vozidlami spôsobuje pootočenie jednotlivých dlaždíc. Čím sú styčné plochy medzi nimi väčšie, tým menej sa tento negatívny jav prejavuje. Ak je hrúbka dlaždíc nedostatočná, dochádza k prenosu napätia do podložia, ktoré sa následne deformuje. Vytvára sa tak pílkový profil, pretože sa zväčšujú negatívne sily, ktoré kryt vozovky už nie je schopný bez deformácií preniesť, a mnoho ďalších devastačných porúch na celej konštrukcii.

Dôležitou podmienkou pri návrhu je aj stanovanie dopravnej a prevádzkovej záťaže komunikácie  so zreteľom na dvadsať a viac rokov dopredu. Z hľadiska životnosti, hlučnosti, optickej prehľadnosti, prevádzkovej funkčnosti a ďalších podmienok ovplyvňujú budúce vlastnosti dláždenej komunikácie správne vytvorené kladačské plány. Rovnako sú dôležité aj z hľadiska určenia optimálnej šírky komunikácie. Hlavnou zásadou je navrhnúť kladačský plán tak, aby sa nemuseli dlaždice deliť. To má výrazný vplyv aj na cenu realizácie.

Predpokladom pre požadovanú rovinnosť povrchovej vrstvy komunikácie realizovanej betónovou dlažbou sú odborne navrhnuté, posúdené a realizované vrstvy nachádzajúce sa pod dlažbou. Poruchy podkladnej konštrukcie sa automaticky prenášajú do dláždenej povrchovej vrstvy. Táto problematika je natoľko zložitá, že nie je jednoduché odporúčať všeobecne platné zásady. Na hrubú orientáciu slúžia katalógy vzorových konštrukcií, musia však byť posúdené a prispôsobené miestnym podmienkam a možnostiam.

Technológie kladenia betónovej dlažby
Betónová dlažba sa na rozdiel od kamennej kladie opačne, to znamená z už položenej plochy na vopred pripravené lôžko. Ukladaním dlažby do lôžka sa odstraňuje povolená výrobná tolerancia nepresnosti hrúbky jednotlivých dlaždíc. Hrúbku lôžka stanovuje normatívny predpis. Po zhutnení by mala byť 30 až 50 mm. Materiál použitý na vytvorenie lôžka by mal mať takú zrnitosť, aby sa pri ukladaní a zarovnávaní dlažby mohol dostať do škár medzi dlažobné tvárnice, ale aby do neho nemohlo vnikať škárovacie kamenivo. Pri pokladaní je vždy dôležité dodržiavať pokyny výrobcu, predovšetkým predpísanú šírku škár a striedanie dlaždíc z viacerých paliet. Tým sa zabezpečí rovnomerné rozloženie dlaždíc s malými farebnými rozdielmi, ktoré prirodzene vznikli pri zretí dlažby, ako aj lepší estetický vzhľad čerstvo položenej plochy. Pri strojovom kladení túto podmienku nemožno splniť, ale aj pri tomto spôsobe pokladania dlažby by sa malo minimálne dodržať pravidlo jej kladenia z viacerých paliet, aj keď po celých vrstvách.

Kladenie dlažby ručne alebo strojom
Kladenie betónovej dlažby možno vykonávať dvoma spôsobmi. Ručne, po jednej dlaždici alebo strojom, po celých vrstvách dlažby uloženej na palete. Pri pokladaní strojom možno určitý druh dlaždíc presúvať priamo na palete v jednom smere. Rozhodnutie o tom, či sa betónová dlažba bude klásť ručne, alebo strojom, závisí od charakteru plochy a kladačského plánu. Strojové kladenie sa volí na ukladanie dlažby veľkých plôch s dostatočným priestorom na manipuláciu a na položenie jedného druhu dlažby s rovnakou farbou. Aj pri pokladaní strojom však nemožno celkom vylúčiť ručné dokladanie dlaždíc.

Riešenie dôležitých detailov, zásady
Škáry medzi jednotlivými dlažobnými tvárnicami musia mať v súlade s normatívnymi požiadavkami minimálnu šírku 3 až 5 mm. Bez správne vyplnených funkčných škár sa dláždený povrch vyznačuje malou odolnosťou proti záťaži. Dochádza k priamemu dotyku medzi jednotlivými dlažobným tvárnicami a k negatívnemu treniu, k poškodzovaniu podložia, čo má za následok poškodenie celej konštrukcie.

Pri nedodržaní správnej šírky škár je typickou viditeľnou poruchou poškodenie horných hrán dlažby a ich odlamovanie. Najviac sa táto porucha prejavuje pri použití ostrohranných dlažobných tvárnic, ktoré sa spravidla navrhujú na vytvorenie povrchovej vrstvy plôch v okolí nákupných centier určených pre pojazd nákupnými vozíkmi a podobne.

Materiál vhodný na škárovanie je drvené kamenivo frakcie 0 až 2 alebo 0 až 4 mm, pri potrebe dosiahnuť drenážny efekt kamenivo frakcie 1 až 3 alebo 2 až 5 mm. V špeciál­nych prípadoch sa používajú elastoplastické tesniace škárovacie materiály na báze bitúmenov. Vlastné škárovanie sa vykonáva opakovanou aplikáciou škárovacieho materiálu a vibrovaním položenej dlažby cez gumovú podložku alebo vplavovaním škárovacieho materiálu do škár vodou.

Rovinnosť krytu vytvoreného z betónovej dlažby sa meria špeciálnou latou dĺžky 4 m a meracím klinom. Maximálna prípustná nerovnosť povrchu dláždeného krytu je ±10 mm. Vertikálne rozdiely v napojení jednotlivých dlaždíc môžu byť podľa normatívnych predpisov 2 mm, vertikálne zníženie objektov v dláždenom povrchu v rozmedzí 3 až 5 mm a odvodňovacích žľabov 3 až 10 mm.

Aby bolo zabezpečené dlhoročné fungovanie dláždeného krytu, treba dodržať zásady správneho spádovania, a to v priečnom smere komunikácie minimálne 2,5 % a pozdĺžnom smere 1,5 %. Voda musí byť z povrchových vrstiev odvedená do žľabov buď vytvorených so znížených dlaždíc o 3 až 10 mm oproti povrchu dlažby, alebo do klasických alebo štrbinových priemyselných žľabov. Plochy vytvorené drenážnymi alebo zatrávňovacími dlažbami sa musia komplexne posúdiť v predprojektovej príprave.

Výhody dlažby a vhodnosť jej použitia
Medzi výhody dlažby a dláždených krytov patrí:

• suchá, pomerne jednoduchá montáž, takmer okamžitá možnosť prevádzky statickej a dynamickej dopravy,
• nenáročná a jednoduchá údržba, stopercentná recyklovateľnosť,
• rozobrateľnosť a možnosť opätovného použitia, napríklad pri potrebných opravách inžinierskych sietí, nachádzajúcich sa pod vydláždenou plochou alebo pri iných dôvodoch pre demontáž,
• možnosť zlepšenia estetického stvárnenia plôch a vytvorenia priestoru s jednoznačným určením funkčných zón,
• usmerňovanie dopravy, dosiahnuté kombináciou farieb, tvarov dlažieb a grafiky plôch,
• zvýšená aktívna a pasívna dopravná bezpečnosť,
• vysoká životnosť pri nízkych finančných nákladoch na údržbu, podmienená dodržaním technológie zhotovenia konštrukcie a odborným návrhom uloženia dlažby,
• prirodzená dilatácia v každej škáre, tvarová stálosť,
• minimálne negatívne zaťaženie životného prostredia pri výrobe, žiadne pri prevádzke,
• možnosť kombinácie s vodopriepustnými a zatrávnenými plochami,
• zníženie zaťaženia kanalizácie pri náhlych prívalových dažďoch čiastočným zadržaním vody na povrchu dlažby a v škárach,
• možnosť vytvorenia takzvaných hlukových bŕzd a, naopak, využitia ako prostriedok na výrazné zníženie hluku v doprave,
• vysoká odolnosť proti posypovým chemickým materiálom a ropným látkam,
• zabezpečenie nízkej tepelnej záťaže prostredia v mestách v porovnaní s tmavými asfaltovými plochami,
• možnosť dodatočne zušľachtiť hotový povrch, a tým cielene zlepšiť úžitkové vlastnosti bez nutnosti výmeny,
• možnosť realizácie na terénoch s extrémnym spádom a na zle prístupných miestach,
• vhodnosť aj na bodovo a smerovo zaťažované plochy, napríklad kruhové križovatky, autobusové zastávky, prekladiská kontajnerov.

Nevýhody dlažby a dláždených povrchov
Medzi nevýhody dlažby a dlažobných povrchov patrí:

• možnosť zvýšenej prašnosti, najmä v prvých týždňoch prevádzky vydláždených plôch,
• nevhodnosť pre pojazd vozidlami s rýchlosťou vyššou ako 60 km/h pre vyššiu hlučnosť,
• nevhodnosť použitia bežnej technológie na miestach, kde sa vyžaduje utesnenie podkladu proti priesaku vody.

                                                                                                
Najčastejšie reklamované poruchy a ich príčiny
Poruchy betónových dlažieb rozdeľujeme na estetické a úžitkové. V dnešnej dobe by výrobca nemal vyrábať dlažbu, ktorá nevyhovuje podmienkam stanoveným normatívnymi predpismi. Porušením technológie výroby prevažne na základe zlyhania ľudského faktora môže dôjsť k poruchám, ktoré sú vo väčšine prípadov viditeľné voľným okom. Ide napríklad o väčší podiel vody v zmesi, ktorá je príčinou vzniku „bruchatej“ dlažby s vypuklými bočnými stenami alebo nedôkladné plnenie formy zmesou, v dôsledku čoho sa v nosnej vrstve dlažby vytvárajú viditeľné riedke miesta – kaverny. Nedostatok vody v zmesi môže mať za následok oddeľovanie nosnej a obrusnej vrstvy. Uvedené poruchy patria medzi najčastejšie reklamované. Ide o poruchy, ktoré je jednoduché posúdiť a nápravu možno dosiahnuť ešte pred samotným uložením dlažby.

Poruchy vyplývajúce z nekvality vstupných materiálov alebo ich nevhodných pomerov v zmesi betónu, ktorá sa používa na výrobu dlažby, sa prejavia spravidla až po uložení dlažby. K najväčším problém dochádza pri posudzovaní estetických porúch, keď zostáva určenie miery viny vždy na dohode medzi výrobcom a odberateľom. Pred kúpou dlažby sa odporúča, aby si odberateľ vyžiadal referenčné vzorky s opisom možných a prípustných výrobných odchýlok a celú kupovanú dlažbu dôkladne prezrel. Tým sa predíde dodatočným finančným nákladom súvisiacich s reklamáciou porúch. Stav dlažby však nemožno objektívne posúdiť na základe porovnania jednej dlažobnej tvárnice s kupovanou dlažbou z bezprostrednej blízkosti, ani pri umelom osvetlení. V praxi dlažbu posudzujeme vždy zo vzdialenosti asi 2 m.

Estetické poruchy
Medzi najčastejšie estetické poruchy patria vápenné výkvety. Na povrchu dlažby sa tvorí biely závoj až tuhá oprašujúca sa látka. Uhličitan vápenatý (CaCO₃) vzniká vo vlhkom prostredí pôsobením oxidu uhličitého CO₂ zo vzduchu na hydroxid vápenatý (Ca[OH]₂), ktorý sa uvoľňuje pri zrení betónu. Rozlišujeme primárny a sekundárny výkvet.

Primárne výkvety vznikajú pri zrení betónu vo výrobe a ich vznik zapríčiňuje hlavne prievan a nízke teploty ovzdušia. Prejavuje sa v podobe svetlejších závojov. Vznik primárnych výkvetov možno odstrániť dodržiavaním technologických procesov a použitím špeciálnych látok, ktoré obmedzujú odparovanie vody ihneď po výrobe. Primárne výkvety môžu na dlažbe vznikať v priebehu dvoch rokov. Odstrániť ich možno zriedeným asi 3 % roztokom kyseliny octovej, šťaveľovej, fosforečnej, chlorovodíkovej a inej. Pri týchto prácach treba dbať na dodržiavanie pravidiel ochrany zdravia pri práci ako aj ochrany životného prostredia. Táto porucha vzhľadom na jej prirodzenú povahu nemôže byť predmetom reklamácie.

Sekundárne výkvety vznikajú ako dôsledok nedokonalého zhutnenia betónovej zmesi pri výrobe. Na rozdiel od primárnych výkvetov sa prejavujú vytváraním pevnej kryštalickej látky na povrchu dlažby, ktorá sa dá z povrchu len veľmi ťažko odstrániť. Táto porucha patrí medzi reklamovateľné poruchy.

Úžitkové poruchy
Väčšina úžitkových porúch dláždených povrchov má pôvod v zlom návrhu riešenia a technológie kladenia, nevhodnom ošetrovaní a používaní plôch. Dláždená plocha je zo statickej stránky pružná konštrukcia, ktorú tvoria pevné dlažobné tvárnice a pružné škáry vyplnené sypkým materiálom. Posúdenie vzniknutých porúch je často veľmi náročné, lebo môžu vznikať ako dôsledok viacerých vplyvov, ktoré možno často len veľmi ťažko preukázať. Ide napríklad o prekročenie navrhovanej dopravnej únosnosti, mechanické odstránenie škárovacieho materiálu vysávaním alebo tlakom vody pri údržbe. Už pri zadávaní projektu a odovzdávaní realizovaných plôch je preto dôležité dbať na presný opis vlastností a zásad používania.

Úžitkové poruchy môžu vznikať ako dôsledok týchto činiteľov:

• zlý návrh riešenia skladby konštrukcie spevnenej plochy alebo komunikácie vzhľadom na reálnu záťaž plochy (spodná stavba, geotextílie a geomreže, hrúbka dlažby, kladačský plán, návrh odvodnenia, predpísanie frakcie kameniva na vytvorenie lôžka a na vypĺňanie škár),
• nekvalitná práca pri realizácii plôch (rovinnosť plôch, škáry medzi dlažobnými tvárnicami v tolerancii 3 až 5 mm, nedodržanie maximálnych tolerancií jednotlivých vrstiev podložia, nedodržanie technologických postupov pri realizácii podložia, nedostatočné hutnenie),
• nekvalitné kamenivo použité v telese,
• nesprávna alebo žiadna údržba, prepadnutie jemnej frakcie materiálu zo škár do hrubšej frakcie materiálu podložia,
• nekvalitná dlažba,
• mimoriadne nepredvídateľné príčiny.

Záver
V súčasnosti v dôsledku tlaku na nižšie ceny stavebných materiálov prevláda trend zmenšovať hrúbku dlažby. Lepšiu stabilitu plôch, a tým aj živostnosť realizovaných plôch však možno dosiahnuť, na základe skúseností z praxe, použitím dlažby s väčšou hrúbkou. Predpokladá sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa v blízkej budúcnosti kvalita dlažby pri výrobe zvýši v dôsledku používania nových technológií výroby, a hlavne predpripravených vstupných materiálov ako napríklad praných pieskov. Do praxe by mali byť zavedené technológie cieleného zušľachťovania povrchov dlažieb a penetrácia škárovacieho materiálu. Tie by mali výrazne pomôcť k zvýšeniu životnosti, ako aj k zlepšeniu estetického vzhľadu povrchov dláždených komunikácií.

Gabriel Rehák
FOTO: Rehak Paving

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály Špeciál.