Partner sekcie:
  • Stavmat

Tesnosť pod kontralatami ako odporúčanie alebo nevyhnutnosť?

Obr. 4 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste kontralaty

Problematike tesnosti doplnkovej hydroizolačnej vrstvy dvojplášťových šikmých striech je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. V opačnom prípade môže dochádzať k zatekaniu vody do strešného súvrstvia.

V roku 2005 nadobudla platnosť STN 73 1901 Navrhovanie striech. Základné ustanovenie. Norma priniesla nové názvoslovie a v prehľadnej forme opisuje základné požiadavky na strešné konštrukcie. Dovolím si citovať niektoré kapitoly týkajúce sa poistnej hydroizolačnej vrstvy alebo tiež tzv. doplnkovej hydroizolačnej vrstvy:

  • čl. 4.4.1 Poistná hydroizolačná vrstva sa do konštrukcie striech navrhuje, len keď je jej použitie vzhľadom na hydroizolačnú spoľahlivosť strechy nevyhnutné. (To sa týka všetkých striech, kde je aplikovaná tepelná izolácia na báze minerálnej vlny.)
  • čl. 4.4.3 Poistná hydroizolácia musí byť odvodnená a musí bezpečne umožňovať odtok vody.
  • čl. 4.5.1 Poistná hydroizolačná vrstva sa počas výstavby väčšinou využíva ako provizórna hydroizolačná vrstva.

Aká je funkcia poistnej hydroizolácie – dodatočná hydroizolačná vrstva?

Výrobcovia podstrešných hydroizolačných materiálov uvádzajú minimálne normové požiadavky: UV stabilitu, pevnosť v ťahu, tepelný rozsah použitia, odolnosť proti prenikaniu vody W1, priepustnosť pre vodné pary Sd. Už dlhší čas sa v tejto súvislosti vedie polemika o zmene v názvosloví poistných hydroizolácií a prevzatí alebo úprave nemeckých pravidiel.

Poistná hydroizolácia alebo poistná vodotesná vrstva, či doplnková hydroizolačná vrstva je dodatočnou vrstvou, ktorá má zabrániť prenikaniu vody (vlhkosti) do tepelnej izolácie a umožniť difúziu vzdušnej vlhkosti do odvetrávacej medzery pod krytinou.

Vo všeobecnosti je známe, že skladané krytiny nie sú tesné a umožňujú vlhkosti prenikať pod krytinu. Pri aplikácii tepelnej izolácie sa konštrukcia strechy navrhuje podľa STN 73 0540: 2013 tak, aby sa vylúčila kondenzácia v konštrukcii a tvorba plesní.

Ak má doplnková hydroizolačná vrstva slúžiť ako krátkodobá ochrana obytných priestorov do času položenia strešnej krytiny, tepelnej izolácie, prípadne pri vzniku poškodenia krytiny, je potrebné riešiť doplnkovú hydroizolačnú vrstvu aspoň ako doplnkovú hydroizolačnú vrstvu s podtesnením pod kontralatami a spoje hydroizolácie zlepovať či zvárať.

Cech strechárov SK vydal brožúru, ako navrhovať strešné fólie v šikmých strechách s betónovou a keramickou skladanou krytinou. V súčasnosti sa šikmé strechy realizujú ako dvojplášťové s odvetrávacou medzerou nad poistnou hydroizoláciou. Poistná hydroizolácia leží na tepelnej izolácii alebo na debnení.

V zateplených strechách tepelnou izoláciou na báze minerálnej vlny chráni poistná hydroizolácia tepelnú izoláciu pred zatečením dažďovej vody a umožňuje priestup vzdušnej vlhkosti do odvetrávacej medzery pod strešnou krytinou tvorenou kontralatou.

Obr. 1 Vydutie izolácie medzi krokvami
Obr. 1 Vydutie izolácie medzi krokvami |
Obr. 2 Zmenšenie odvetrávacieho prierezu
Obr. 2 Zmenšenie odvetrávacieho prierezu |

Je dodatočné tesnenie pod kontralatami potrebné?

Veľmi často sa stáva, že natlačená minerálna izolácia (tzv. komprimovaná tepelná izolácia) sa medzi krokvami vyduje, čím sa zmenší odvetrávacia medzera a voda steká ku kontralatám (obr. 1 a 2). Pri použití komprimovanej tepelnej izolácie nastáva tento problém takmer vždy. Dá sa mu predchádzať napr. nadkrokvovým spôsobom zateplenia tvrdými tepelnoizolačnými doskami PIR.

Ďalším dôvodom na podtesňovanie pod kontralatami je perforácia poistnej hydroizolácie klincami alebo skrutkami, ktorými sa kontralaty kotvia do krokiev. Ak sa použije nadkrokvové zateplenie s doskami PIR perforuje sa tepelná izolácia v mieste krokiev. Ďalšia perforácia poistnej hydroizolácie vzniká pri kotvení strešných lát.

Obr. 3 Perforácia tepelnej izolácie medzi krokvami kotvením
Obr. 3 Perforácia tepelnej izolácie medzi krokvami kotvením |
Obr. 4 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste kontralaty
Obr. 4 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste kontralaty |
Obr. 5 Perforácia hydroizolácie a tepelnoizolačnej dosky PIR skrutkou pri nadkrokvovom zateplení strechy
Obr. 5 Perforácia hydroizolácie a tepelnoizolačnej dosky PIR skrutkou pri nadkrokvovom zateplení strechy |

Laty sa pripevňujú vo vzdialenosti približne 300 až 350 mm. Pri použití strešných lát 40 × 60 mm a kontralát 40 × 60 mm je poistná hydroizolácia prepichnutá vždy klincom. Tieto miesta sa bežne netesnia a tým vzniká cesta na zatekanie vody do tepelnoizolačného súvrstvia (obr. 3 až 7). Kotviaca hĺbka klincov by mala byť 2/3 dĺžky klinca. Pri hrúbke laty 40 mm je potom kotviaca hĺbka 80 mm. Bežne sa však používajú klince s dĺžkou 100 mm, potom je kotviaca hĺbka len 60 mm.

Podľa nemeckých pravidiel na pokrývanie striech má byť minimálna veľkosť kontralát 40 × 80 mm. Tým sa zabezpečí, že nedochádza k perforácii poistnej hydroizolácie. A tu je odpoveď na otázku potreby použitia dodatočného dotesnenia pod kontralatami. Aj pri bežnom sklone strešnej krytiny a pri použití tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii sa musia kontralaty tesniť vždy.

Obr. 6 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste krokvy
Obr. 6 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste krokvy |
Obr. 7 Perforácie hydroizolácie a tepelnoizolačnej dosky PIR kotvením
Obr. 7 Perforácie hydroizolácie a tepelnoizolačnej dosky PIR kotvením |

Tento záver korešponduje s nemeckými a českými pravidlami a pripravovaným návrhom Cechu klampiarov, tesárov a pokrývačov ČR a pripravovaným návrhom Cechu pokrývačov SR. V niektorých montážnych podkladoch výrobcov nájdete len nepatrnú zmienku o tesnení pod kontralatami z dôvodu perforácie poistnej hydroizolácie pod kontralatami.

O tom, že pri montáži lát dochádza vždy k ďalším perforáciám, sa nedočítate. Skúsení pokrývači poznajú túto problematiku a do svojich kalkulácií zaraďujú tesnenie pod kontralaty ako samozrejmosť. To by však malo byť aj bežnou súčasťou projektovej dokumentácie. Tým by bol investor dopredu upozornený na nevyhnutnosť dodatočného tesnenia.

Text + Foto: Ing. Luděk Kovář, puren GmbH

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2018.

Komentáre