Partner sekcie:
  • Stavmat

Ako urobiť kvalitnú plochú strechu

ako urobit kvalitnu plochu strechu

Ktosi múdry raz povedal, že plochá strecha je piatym pohľadom na fasádu. Pravdaže, nie vždy ju priamo vidieť, ale pri pohľade z okolitých vyšších budov či pri výstavbe vo svahu je to aktuálne. Plochými strechami sú však aj obytné terasy, parkoviská na streche či vegetačné strechy. A tie už vidieť viac.

Architektúra strechy rovnocenná s fasádou
Stavebník či architekt je obvykle ochotný investovať do rovnakej plochy fasády mnohonásobne viac ako do strechy. To je jeden z dôvodov, prečo sa u nás tak málo realizujú vegetačné strechy, ktoré okrem svojej krásy zlepšujú aj klímu okolitého priestoru a vnášajú späť do mesta prírodu. Zhotoviť takúto strechu je technicky náročnejšie, ako zhotoviť bežnú strechu. a opraviť prípadnú poruchu je tiež náročnejšie. Nemusí to tak byť, ak sa použijú správne technické riešenia, špičkové technológie a realizáciu robí kvalifikovaná firmu. To, samozrejme, platí nielen pre vegetačné strechy, ale pre všetky druhy striech.

Projektová dokumentácia pre strechu
Pre dokonalú strechu je projektová dokumentácia najdôležitejšia. Je nevyhnutné vždy podrobne zdokumentovať realizačný postup jednotlivých detailov. Dokumentácia je potrebná nielen pri novostavbách, ale najmä pri obnove starých striech. Tam sa musí pred návrhom vykonať prieskum pôvodných vrstiev a konštrukcií a až potom navrhnúť realizáciu obnovy. Na po­drobnú výkresovú dokumentáciu strechy sa zvyčajne zabúda, alebo sa projektant kresleniu týchto detailov vyhýba. V takých prípadoch je potom vhodné obrátiť sa na odborne zdatnú realizačnú firmu, ktorá si detaily vie naprojektovať sama a, samozrejme, vie prevziať na seba zodpovednosť za ich riešenie. Ale ako rozoznať kvalitu realizačnej firmy? Základom je prehľad jej referencií, prehľad akým systémom pracuje, či má certifikát ISO, či je členom príslušnej profesijnej organizácie, cechu a podobne. Veľa o nej povie aj jej vlastná webová stránka.

Druhy plochých striech
Podľa konštrukčného zloženia vrstiev plochých striech ich možno rozdeliť do týchto kategórií:

  • strechy s bežným poradím vrstiev (nepochôdzne strechy)
  • strechy s obráteným poradím vrstiev (nepochôdzne strechy)
  • strechy typu duo so zmiešaným poradím vrstiev
  • pochôdzne terasy s pevným povrchom (pre peších)
  • pojazdné terasy a parkoviská (pre osobné vozidlá)
  • pojazdné komunikácie (nákladné vozidlá)
  • vegetačné strechy (tzv. zelené strechy)

Strechy s bežným poradím vrstiev (nepochôdzne strechy)
Sú to strechy, kde povlaková krytina je umiestnená nad tepelnou izoláciou. Tepelná izolácia je prevažne z minerálnej vlny alebo zo strešného polystyrénu. Izolácia môže byť kotvená do podkladu strešnými kotvami alebo zaťažená štrkom. Omylom sa často označuje zaťažovacia vrstva štrku za ochrannú vrstvu. Nevýhodou štrku je, že sa v ňom a v tkanine pod ním zachytáva prach a postupne sa vytvára pôda, v ktorej sa uchytia náletové druhy vegetácie a údržba strechy je potom náročnejšia. Pri kotvených strechách sa prach neustále splavuje do kanalizácie a údržba takejto strechy je teda bezproblémová.

Strechy s obráteným poradím vrstiev (nepochôdzne strechy)
Tieto strechy majú povlakovú krytinu na spodnej časti vrstiev. Nad ňou je umiestnený extrudovaný polystyrén a zaťažovacia vrstva zo štrku, pod ktorou je geotextília. Výhodou takejto strechy je, že povlaková krytina je chránená vrchnými vrstvami pred UV žiarením a mechanickým poškodením. V čase kvalitných krytín je však takáto prehnaná ochrana v podstate nepotrebná. Nevýhodou takejto strechy je to, že okolo extrudovaného polystyrénu obteká studená dažďová voda, a teda počas dažďa sa čiastočne podchladzuje. Okrem toho náletové dreviny uchytené v štrku a geotextílii pod ním svojimi koreňmi narušujú vrstvy tepelnej izolácie. V takom prípade sa môže vzduch z vonkajšieho prostredia dostať až po povlakovú krytinu a nastáva kondenzácia vodných pár pod krytinou. Takáto porucha môže vzniknúť i pri nedokonalom položení extrudovaného polystyrénu. Navyše, takáto strecha je drahšia oproti iným druhom striech práve pre vyššiu cenu tepelnej izolácie.

Strechy typu duo so zmiešaným poradím vrstiev
Majú podstatnú časť tepelnej izolácie (asi 85 %) pod povlakovou krytinou, a teda môžu byť z bežného polystyrénu. Nad krytinou je umiestnená tepelná izolácia s hrúbkou 15 % celkovej hrúbky z extrudovaného polystyrénu. Výhodou takejto strechy je, že krytina je chránená 3- až 5-centimetrovou hrúbkou extrudovaného polystyrénu, ale vrstva tepelnej izolácie pod povlakovou krytinou je v suchu a nepodlieha atmosférickým výkyvom, ani ju nezaťažuje obtekanie dažďom. Takéto riešenie je vhodné všade tam, kde sa nad povlakovou krytinou vykonáva napríklad betónový poter terasy, kladú sa dlaždice na terče, ale aj pod zaťažovacou vrstvou zo štrku a pri podobných konštrukciách. Cenovo, tepelnotechnicky a stavebnofyzikálne je takáto strecha vhodnejšia ako strecha s obráteným poradím vrstiev.

Pochôdzne terasy s pevným povrchom (pre peších)
Takéto strechy sú odlišné svojim povrchom, ktorý obyčajne tvorí betónový poter s lepenou, zámkovou  alebo betónovou dlažbou položenou na terčoch či drvenom štrku. Tepelná izolácia musí mať pevnosť 200 a skladba strechy pod týmito vrstvami môže byť ako duo strecha, čo je najvhodnejšie, alebo strecha s obráteným poradím vrstiev.

Pojazdné terasy a parkoviská (pre osobné vozidlá)
Oproti predchádzajúcemu druhu musí takáto strecha mať nad povlakovou krytinou klzné vrstvy, ktoré zachytávajú brzdné účinky vozidiel. Tieto sa vytvárajú kombináciou plošných klzných fólií a rohoží, prípadne pevných plošných dosiek. Nad týmito vrstvami je najvhodnejšie použiť zámkovú dlažbu osadenú do drveného štrku. Podkladom pod pojazdnými a klznými vrstvami môže byť buď duo strecha, alebo strecha s obráteným poradím vrstiev. Pevnosť tepelnej izolácie sa musí posúdiť vzhľadom na zaťaženie vozidiel.

Pojazdné komunikácie (nákladné vozidlá)
Konštrukčne sú podobné ako pojazdné terasy, ale ako tepelná izolácia je vhodnejšie penové sklo a nad ním krytina z ťažkých asfaltovaných pásov, ďalej klzné vrstvy fólií a rohoží a roznášacia vrstva z monolitického železobetónu. Ako pojazdná vrstva je vhodná buď zámková dlažba s hrúbkou 10 cm kladená do drveného štrku, alebo vrstva z cestného asfaltu na betónovom podklade. Dilatovaná betónová vrstva ako pojazdná vrstva je často problematickým riešením, vzhľadom na zaťaženie poveternostnými podmienkami.

Vegetačné strechy (tzv. zelené strechy)
Vegetačné strechy, niekedy označované nesprávne ako zelené strechy, sú osobitnou skupinou, ktorá môže mať rozličnú vrstvu substrátu, a vegetácia môže byť tiež rozdielna. Preto hovoríme o intenzívnych a extenzívnych strechách. Stavebnotechnickou časťou strechy je v podstate duo strecha. Množstvo tepelnej izolácie závisí od tepelnotechnického výpočtu, kde sa započítavajú aj vrstvy vegetačného substrátu. Pod vegetačným substrátom je umiestnená filtračná tkanina a drenážno-akumulačné vrstvy (tvarovky), ktoré zachytávajú časť zrážok a prebytok odvádzajú pod týmito vrstvami do strešného vtoku. Umiestnenie vtokov je zvyčajne v revíznej šachtičke. Pri väčších plochách je substrát po okrajoch a medzi požiarnymi úsekmi predelený nadsitným štrkom pre rozpínanie mokrého substrátu a na zamedzenie šírenia ohňa po vegetácii. Správne urobená vegetačná strecha je vrcholom odbornosti realizačnej i projekčnej firmy.

Hlavné druhy technológií pre ploché strechy
Výraz technológie pre strechy je presnejší než materiál pre strechy, lebo pri tomto druhu prác vždy ide o súbor viacerých vzájomne pôsobiacich materiálov. Najstaršou u nás používanou  technológiou boli asfaltované pásy. Spočiatku sa pásy natavovali horúcim asfaltom, neskôr to boli ťažké oxidované asfaltované pásy. V súčasnosti sa používajú modifikované asfaltované pásy. V zásade sa spájajú vzájomným pritavovaním pásov a ich natavovaním k ploche plameňom na vhodne napenetrovaný podklad. Ich slabinou je, že pokiaľ podklad nie je dôkladne vyspádovaný a zostáva na ňom stáť voda, dochádza k ich degradácii. Natavovanie k oplechovaniu bolo vždy problematické, lebo kov a asfalt majú rozdielnu rozťažnosť a v takýchto spojoch dochádzalo k odseparovaniu vrstiev a netesnosti spoja. Paradoxne takýto spoj pripúšťa ešte aj v súčasnosti platná klampiarska norma. V praxi sa však už tieto detaily nahradili inými detailmi ukončení nevyžadujúcimi spoj kovu a asfaltu. Kvalitné modifikované asfaltované pásy s posypom kameniva proti UV žiareniu bývalé nedostatky tejto technológie odstránili. Dostatočný spád a vhodné detaily sú však podmienkou ich použitia.

Technológie z termoplastov (mPVC, VAE, PO a pod.) majú veľkú výhodu oproti ostatným technológiám v tom, že majú tzv. systémové plechy, na ktorých je nanesená vrstva plastu v hrúbke minimálne 0,6 mm, čo umožňuje natavenie povlakovej krytiny z termoplastov priamo na oplechovanie napríklad atiky či odkvapovej lišty pri žľabe. V tomto kritickom mieste dochádza medzi plechom a povlakovou krytinou k dokonalému spoju. Spoj sa vytvára dokonalým pritavením molekúl hmoty v obidvoch vrstvách, teda nie obyčajným lepením. Táto výhoda umožňuje vytváranie sofistikovaných systémových detailov pri napojení na okná a dvere, pri priestupoch potrubí, strešných vtokoch a iných problematických miestach. Veľkou výhodou je, že sa nemusia lepiť k podkladu, a teda sa pohyby pôvodných vrstiev napríklad pri obnove starej strechy neprenášajú do novej povlakovej krytiny. Okrem toho napríklad mPVC má niekoľkonásobne menší difúzny odpor ako asfalty, a preto možno tieto krytiny položiť na staré vrstvy asfaltov a zároveň dodržať stavebnofyzikálne predpisy na obnovu striech. Krytiny z mPVC majú dokonalé spoje i po desiatkach rokov. Ide o úplne bezúdržbovú technológiu, kde netreba vykonávať žiadne ochranné ani oživovacie nátery, ani na oplechovaní, ani na ploche strechy. Pri iných druhoch termoplastických krytín si treba dať pozor na vek krytín, lebo niektoré z nich strácajú približne po 5 až 10 rokoch vlastnosť pritaviteľnosti a oprava takejto strechy by mohla byť problematická. Minimálna hrúbka pre krytiny z termoplastických fólií je 1,5 mm.Technológia mPVC je veľmi odolná proti kyselinám a zásaditým látkam (vápno, cement atď.). Nie sú odolné proti ropným látkam (napr. acetón, benzín).

Technológie z EPDM na báze gumy sa vyznačujú vysokou odolnosťou proti všetkým chemickým látkam, teda proti kyselinám, zásaditým látkam, ale aj ropným látkam. Spoje sa vykonávajú naleptávaním a lepením v spojoch a detailoch. Veľké plachty z EPDM sa spájajú vulkanizovaním, t. j. veľkým tlakom a teplom. Aj pri použití plachiet sa však priestupy riešia len lepením alebo naleptávaním. Technológia nemá systémové plechy, a preto detaily ukončenia na atike sa riešia prítlačnými lištami, rovnako aj ukončenia na dverách a oknách. Vzhľadom na nutnosť riešiť spoje krytiny najmä pri priestupoch naleptávaním alebo lepením, je tento spoj problematický. Technológia sa dobre uplatní najmä v miestach, kde dochádza k náletu aerosolí z priemyselných zariadení obsahujúcich oleje, kyseliny a podobné, najmä ropné látky.

Povlakove krytiny z tekutých materiálov sa používajú v obmedzenom množstve. Dôvodom je vysoká cena týchto technológií, ktoré sa vyrábajú z kvalitných živíc rôznych chemických druhov. Jednotne však pre ne platí, že musia mať hrúbku viac ako 2 mm, aby sa dokonale obalila vystužujúca mriežka, pretože pri ručnom nanášaní nie je zaručená rovnaká hrúbka krytiny ako napríklad pri fóliových krytinách vyrábaných strojovo. Tenšie nátery na báze rozličných akrylátov sa v minulosti neosvedčili a najmä ich vysoká zmraštivosť a malá odolnosť proti UV žiareniu spôsobovala degradáciu krytín. Dnes sa používajú len ojedinele.

Nástrekový polyuretán (PUR) sa nanáša striekaním na podklad a v reakcii so vzdušnou vlhkosťou vytvára postupne tenké vrstvičky s hrúbkou 1 – 3 mm tepelnej izolácie PUR. Na takto vyhotovené vrstvy tepelnej izolácie sa potom nanesie vrstva kvalitnej tekutej hydroizolácie v hrúbke minimálne 2 mm. Pri použití kvalitnej tekutej izolácie je systém pomerne drahý. Náhrada izolácie len ochranným tenučkým náterom proti UV žiareniu sa neosvedčila. Systém je v takomto stave málo odolný proti mechanickému namáhaniu a ochranný náter proti UV žiareniu treba často obnovovať.

Celú problematiku striech nemožno obsiahnuť v rozsahu jedného článku. Ale pokúsili sme sa aspoň stručne pomenovať základné porovnania jednotlivých druhov striech a technológií pre strechy.

Stanislav Čižmárik
Fotografie: Archív firmy Strestav

Autor je konateľ firmy Strestav, s. r. o., podpredseda Cechu strechárov Slovenska.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Komentáre