Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Protherm
  • HELLA

Bezpečnosť a ochrana zdravia na stavenisku

image 71039 25 v1

Zákon chráni proti úrazu len zamestnancov. Keďže živnostníci nevykonávajú svoju prácu v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, úraz, ktorý vznikne živnostníkovi pri práci, nie je pracovným úrazom, a tak poškodený nemá nárok na súvisiace náhrady.

Štatistika pracovných úrazov nie je pre stavebníctvo lichotivá. Za ostatných sedem rokov si na svoje konto pripísalo až 20 percent smrteľných úrazov a 15 percent úrazov s ťažkou ujmou na zdraví z celkového počtu úrazov na Slovensku. Od začiatku roka 2014 pritom Národný inšpektorát práce eviduje 278 pracovných úrazov, z nich 5 smrteľných a 14 s ťažkou ujmou na zdraví. Ako tento stav zvrátiť? Ide o pomerne rozsiahly problém, keďže príčin, pre ktoré k úrazom dochádza, je viacero – nedostatočne preškolený personál, pracovníci bez základných osvedčení, nedostatočná kontrola, ignorovanie bezpečnostných predpisov, alkohol či nevôľa investovať do potrebných opatrení.

„Vo všeobecnosti však možno označiť staveniská na Slovensku za bezpečné, ale len po určitý stupeň, ktorého úroveň je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú kontrola stavu bezpečnosti práce zo strany štátnych orgánov (inšpektorátu práce), požiadavky a činnosť stavebníka v oblasti dodržiavania zásad a pravidiel bezpečnej práce najmä formou san­kčných opatrení – pokút, zastavením prác, odstúpením od zmluvy a pod.,“ myslí si Ing. Marián Krchňavý, vedúci oddelenia riadenia kvality a poverenec SM zo spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s r. o., a dodáva, „v neposlednom rade má na stav bezpečnosti staveniska vplyv snaha zhotovovateľa získať a realizovať ďalšie nové zákazky.“ Pracovný úraz, dokonca smrteľný, určite nie je dobrou vizitkou.

Podľa slov Ing. Ondreja Foltýna, vedúceho oddelenia bezpečnosti a kvality spoločnosti YIT Reding, a. s., slovenské staveniská prechádzajú postupným vývojom. Vplyvom vstupu zahraničných spoločností a ich know-how sa úroveň bezpečnosti práce na staveniskách postupne zvyšuje. Problémom sú však podľa jeho názoru napríklad stavby, kde sa sprostredkovane dostanú k realizácii menší dodávatelia a tí sú víťazmi súťaží dotlačení k veľmi nízkym cenám. Potom im (v snahe pokryť aspoň náklady) nezostáva dostatok prostriedkov na bezpečnostné opatrenia. „V slovenskom stavebníctve je čo naprávať. Dôkazom sú smrteľné úrazy pri výstavbe diaľnic. Aspekty BOZP zanedbávajú aj živnostníci, pričom dodávatelia, pre ktorých pracujú, nie sú zo zákona za nich zodpovední,“ vysvetľuje Ing. Foltýn.
A tak je bezpečných stavenísk na Slovensku ešte stále málo. „Bezpečnostná kultúra stavebných spoločností je stále vo veľkej miere potláčaná nezmyselnými stereotypmi. Je to napríklad nám všetkým známe prirovnanie, že bezpečnosť stojí peniaze, a to bez ohľadu na zložitosť. Už dávno vieme, že drvivá väčšina nebezpečných situácií je výsledkom podcenenej prípravy stavieb, chabého plánovania a nedostatku vedenia na stavbách,“ hodnotí situáciu Ing. Juraj Novodomec, riaditeľ odboru BOZP, skupina Skanska ČR a SR.

Bezpečné stavenisko

Aké je bezpečné stavenisko? Také, na ktorom sa prísne dodržiavajú predpisy BOZP. To sa dá dosiahnuť len v prípade, že takýto postoj zastáva vrcholový manažment spoločnosti, ktorého záujmom je komplexné riešenie výroby z hľadiska kvality, času, ekonomiky a bezpečnosti, teda spoločenský záujem, v rámci ktorého je starostlivosť o pracovníkov zahrnutá do trojuholníka záujmu o klienta, akcionára a v neposlednom rade o vlastného pracovníka. Vo veci má úplne jasno Ing. Foltýn: „Bezpečné stavenisko je také stavenisko, kde už pri projektovaní stavebných objektov boli zakomponované prvky BOZP. To isté sa týka projektu organizácie výstavby, ako aj samotnej prípravy stavieb. O bezpečnosti práce je potrebné uvažovať už v predstihu – pred samotnou realizáciou,“ vysvetľuje.

„Bezpečnosť staveniska je závislá od zložitosti realizovaného diela, podmienok realizácie, ako aj vplyvu okolitého prostredia,“ dodáva Ing. Krchňavý. Myslí si, že nástrojmi na vytvorenie bezpečného staveniska sú predovšetkým legislatívne podmienky štátnych orgánov v oblasti bezpečnosti práce, požiadavky stavebníka na realizáciu diela, dokumenty a pravidlá zhotovovateľa. Na bezpečnom stavenisku vidieť tlak strán zainteresovaných v stavebnom procese na realizáciu prác v súlade s platnými predpismi a pravidlami v oblasti BOZP vrátane kontrolnej činnosti a odstránenia nedostatkov zistených touto činnosťou. V rámci tohto procesu zohráva významnú úlohu koordinátor bezpečnosti práce. Jeho úlohou je zabezpečiť koordináciu plnenia úloh počas realizácie prác na stavenisku z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. S týmito názormi súhlasí aj Ing. Novodomec. „Bezpečné stavenisko je pracovisko, kde kolegovia, spolupracovníci dávajú pozor jeden na druhého. Kde je na prvý pohľad viditeľná dobrá organizácia stavby, poriadok na stavbe, čiže aj dobré plánovanie prác a vedenie stavby.“

Systémy BOZP

Stavebníctvo je špecifické sezónnosťou, teda aj sezónnym či krátkodobým zamestnávaním pracovníkov. Za pomerne krátky čas si takýto zamestnanci nestihnú vytvoriť potrebné pracovné návyky. Situáciu z tohto hľadiska významne vylepšujú metódy hodnotenia a kontroly bezpečnosti na stavenisku, ktoré majú vypracované veľké spoločnosti. V spoločnosti YIT Reding, a. s., pracujú dokonca s viacerými metódami, ktorými sa snažia zabezpečiť, aby boli ich pracoviská bezpečné. „Na elimináciu rizík máme spracovaný dokument s názvom Analýza rizík a ohrození, v ktorom sú podľa jednotlivých profesií spracované pravdepodobnosti a možné dôsledky hroziacich rizík. Ďalším dokumentom je Plán BOZP na stavenisku, kde sú pre každú konkrétnu stavbu spracované pravidlá, ktoré je potrebné v záujme bezpečnej práce dodržiavať. Ale toto je bežná a povinná prax,“ vysvetľuje Ing. Foltýn.

Navyše zaviedli do praxe metódu WS barometrov (z angličtiny WS = work safety). Je to systém týždenného sledovania stavu BOZP na každom jednom stavenisku, ktoré vykonáva zástupca vedenia stavby. Výsledky sa mesačne zasielajú do materskej spoločnosti vo Fínsku. Ďalšou úrovňou kontroly je kontrola z oddelenia vnútropodnikovej kontroly kvality a bezpečnosti práce. Okrem týchto kontrol majú členovia najvyššieho vedenia spoločnosti povinnosť vykonať návštevu stavby minimálne šesťkrát za rok, a to s cieľom zistiť reálny stav dodržiavania zásad bezpečnej práce a vybavenia pracoviska. Ďalšou úrovňou kontroly je pravidelný polročný audit vykonaný pracovníkom z fínskeho nadriadeného orgánu a pravidelné kontroly zmluvne zabezpečeného autorizovaného bezpečnostného technika. Okrem zákonom stanovených školení pracovníkov BOZP vykonávajú navyše interné školenia na získanie takzvanej WS card, ktoré sú ukončené testami. V neposlednom rade je problematika BOZP aj súčasťou ich integrovaného manažérskeho systému v zmysle normy STN OHSAS 18001.

Podľa príslušnej normy má certifikovaný systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci od roku 2005 zavedený aj spoločnosť ZIPP Bratislava spol. s r. o. Obsahuje riadiacu a kontrolnú dokumentáciu. „Pre jednotlivé stavebné zákazky sú spracovávané plány BOZP s vytypovaním a hodnotením rizík pre stavebné práce, činnosti a pre profesie. Na eliminovanie takto vytypovaných rizík sú navrhnuté vhodné opatrenia a zadefinované činnosti, ktoré je potrebné vykonať, aby sa splnili bezpečnostné predpisy. Snahou riadiacich pracovníkov na stavbe je, aby sa na každú stavebnú činnosť spracovali a schválili technologické postupy s opatreniami na zabezpečenie bezpečnosti pri práci. Súčasťou systému manažérstva je realizácia pravidelných interných auditov v oblasti BOZP a kontrolná činnosť na stavbách, ktorú vykonávajú odborne spôsobilí autorizovaní bezpečnostní technici,“ približuje systém Ing. Krchňavý. Bezpečnosť je jednou z hlavných priorít aj v spoločnosti Skanska. Podľa slov Ing. Novododomca sa snažia o veľmi jasné a adekvátne komunikovanie bezpečnostných štandardov smerom k stavbám, ako aj o komunikovanie a poučenie sa zo skoronehôd naprieč celou spoločnosťou. Jednou z dôležitých štandardov bezpečnosti je tzv. mapa hodnotenia rizík, prostredníctvom ktorej musia projektoví manažéri vyhodnotiť a eliminovať riziká už pri spracovaní každej ponuky. Hlavnými nástrojmi sú prevencia, správne vedenie a kontrola.

Nevhodné návyky robotníkov

Nástrojmi na dosiahnutie zníženia nevhodných návykov je pravidelná a dôsledná kontrolná činnosť riadiacimi a kontrolnými pracovníkmi stavieb, preventívna činnosť formou školení a poučení z iných porušení bezpečnostných predpisov, prípadne pracovných úrazov, myslí si Ing. Krchňavý a dodáva, „krajným riešením je aj použitie sankčných opatrení vo forme pokuty, respektíve zákazu pracovať na stavenisku.“ Podľa názoru Ing. Foltýna sa musí snaha o bezpečnú prácu dostať prioritne do hláv pracovníkov. Je to však beh na dlhé trate. Sami musia totiž chcieť vykonávať svoju prácu bezpečne, aby sa vždy mohli v plnom zdraví vracať k svojim rodinám. Po vstupe fínskeho partnera začali v spoločnosti praktizovať metódu tzv. WS barometrov, vďaka ktorej za posledné roky dosiahli hmatateľné výsledky a pokles úrazov. Ďalším motivačným faktorom je napríklad aj súťaž o najlepšie pracovisko v oblasti BOZP, ktorá sa vyhodnocuje každý rok.

S názorom, že ide o beh na dlhé trate, sa úplne stotožňuje aj Ing. Novodomec. Vyžaduje si to dôslednosť, vzdelávanie, aktívnu prevenciu a častú kontrolu. Všetko však závisí od spoločnosti, ktorá stavbu realizuje, od jej pohľadu na bezpečnosť práce a následne predovšetkým od ľudí, ktorí stavbu vedú. Ich osobný príklad, zapálenie pre správne veci sú tým najsilnejším spôsobom, ako zmeniť celý pracovný tím. Ak projektový manažér, stavbyvedúci a majster pochopia a zoberú za svoje, že bezpečnosť je pridanou hodnotou výroby, správne vyhodnocujú riziká bezpečnosti, systematicky plánujú postup stavebných prác, je veľká pravdepodobnosť, že väčšine rizík sú schopní na svojej stavbe predísť. Potom je na stavbe dobrá efektivita i produktivita a to sa môže odraziť v osobných, ale aj tímových bonusových ukazovateľoch.

Povolené percento úmrtnosti?

Všetky tieto opatrenia majú viesť k zníženiu počtu pracovných úrazov s následkom smrti a predchádzať katas­trofickým scenárom, aký sa odohral v roku 2012, keď sa počas realizácie zrútil betónový diaľničný most v obci Kurimany. Dôsledkom boli štyria mŕtvi a 14 zranených. Únosné percento úmrtnosti by malo byť podľa Ing. Krchňavého nulové: „Stavenisko nie je bojisko, kde sú straty povolené.“
O nulovom percente úmrtnosti hovorí aj Ing. Foltýn: „Na pracovisku nie je únosné žiadne percento úmrtnosti. Vo filozofii našej spoločnosti sa snažíme dodržiavať zásadu, že každému úrazu je možné predísť a že pracovať sa má bezpečne alebo vôbec. Každý úraz je v konečnom dôsledku aj finančnou stratou. Náklady vyplývajúce z úrazov prevyšujú náklady na zaistenie bezpečnosti práce, ale to si počas realizácie málokto uvedomuje.“

A rovnaký názor má aj Ing. Novodomec: „Na stavbu prichádzajú ľudia do práce, aby si zarobili peniaze a spoločne so svojimi rodinami a známymi prežili chvíle radosti a šťastia. Pre nás je absolútne neakceptovateľné konštatovanie, že to sa na stavbách stáva! Sme si vedomí toho, že na každého jedného pracovníka po skončení práce niekto čaká, a to je naša najsilnejšia motivácia, aby sme z bezpečnosti urobili osobný záväzok každého z nás.

Kde hľadať príčiny úrazov?

„Prvou a celkom primitívnou príčinou je hrubé zanedbávanie zásad bezpečnosti pri práci, ktoré toleruje majiteľ firmy z dôvodu nadobudnutia čo najrýchlejšieho zisku. Myslím si, že takéto uvažovanie je postupne z našej stavebnej praxe vytláčané. Ďalšou príčinou môže byť rutina v práci, ktorá môže spôsobiť straty pozornosti a ostražitosti pracovníkov. Častou príčinou nehôd pri monotónnych opakovaných pracovných úkonoch môžu byť aj tzv. vylepšenia predpísaných technológií s cieľom uľahčiť alebo zjednodušiť prácu za cenu pracovného rizika,“ vysvetľuje Ing. Foltýn. Vo väčšine prípadov k úrazom dochádza pre nedostatok správnej organizácie prác a vedenia na stavbe. Svoje zohráva aj tzv. stavbársko-prevádzková slepota, ktorá následne spôsobuje nesprávne alebo žiadne vyhodnotenie rizika. „Je prirodzené, že na stavbe sa väčšina pracovníkov spolieha na jasne vymedzené hranice a dôveruje svojim priamym nadriadeným, ktorí rozdeľujú a organizujú ich prácu. Pri nedostatočnom a nesprávnom vedení nevyhodnotia riziko, často bez rozmyslu prekročia svoje limity, potlačia svoj prirodzený strach, čo môže mať fatálne dôsledky,“ myslí si Ing. Novodomec.

Podľa Ing. Krchňavého patrí medzi najzásadnejšie príčiny nevytvorenie vhodných technicko-organizačných podmienok na bezpečnú prácu zo strany hlavných účastníkov stavebného procesu a presun tejto úlohy na najnižší stupeň – podzhotoviteľa, mnohokrát živnostníka. Častými príčinami sú aj už spomínaná koordinácia prác počas realizácie diela, extrémne skracovanie termínov a času výstavby, tlak na realizáciu stavebných prác za čo najnižšie ceny, použitie nevhodných technológií, ako aj realizácia prác odborne nespôsobilými pracovníkmi. Funkciou koordinátora bezpečnosti na stavenisku by nemal byť poverený zamestnanec zhotoviteľa.

Kedy sa treba začať zaoberať bezpečnosťou?

Medzi laickou verejnosťou prevláda názor, že bezpečnosťou na pracovisku sa začnú príslušné autority zaoberať, až keď sa stane úraz. Požiadavky na práce z hľadiska bezpečnosti by však mali byť preskúmavané už v procese prípravy ponuky. Následne by sa v procese prípravy realizácie stavby mali navrhnúť technické riešenia a technológie so zohľadnením bezpečnostných opatrení. Pri samotnej realizácii by sa mala vykonávať predovšetkým kontrolná činnosť, a to zo strany riadiacich technikov, respektíve autorizovaných bezpečnostných technikov. Takto vidí problematiku Ing. Krchňavý. Podľa jeho názoru zohráva dôležitú úlohu pri predchádzaní pracovným úrazom nápravná a preventívna činnosť, najmä formou odstraňovania zistených nedostatkov a školení všetkých pracovníkov zúčastnených na realizácii diela. S prevenciou a systémovým vzdelávaním súhlasí aj Ing. Novodomec, ktorý si myslí, že po úraze je už neskoro. „Po vstupe fínskeho partnera do našej spoločnosti sa stala bezpečnosť práce jednou z hlavných tém aj na pravidelných poradách vedenia. Ich zásluhou sa začalo aj so spomínanou metódou WS barometrov na stále sledovanie úrovne BOZP na stavbách, dodáva Ing. Foltýn.

Najčastejšie nedostatky na ­stavenisku

Medzi najčastejšie nedostatky na stavenisku z hľadiska bezpečnosti patrí podľa názoru Ing. Krchňavého podceňovanie nebezpečenstiev, rizík a nedodržanie navrhnutých opatrení na zabránenie ich vzniku zo strany priameho zhotoviteľa, ako aj ostatných zúčastnených v stavebnom procese. Najčastejšie sa vyskytujúce nedostatky nájdeme pri práci vo výškach, pri realizácii debnenia stropných monolitických konštrukcií, pri práci z nekompletných lešení a pri zabezpečení stien výkopov. Problém s pažením a svahovaním výkopov trápi aj Ing. Foltýna. „Najväčšie obavy máme z rizík, ktoré by mohli vzniknúť zanedbaním dostatočnej ochrany pred pádom osôb. Pri stále meniacom sa stave objektu je neustála a priebežná kontrola kolektívnej ochrany pred takýmto druhom úrazu veľmi potrebná. Problémom je aj dôsledné dodržanie pravidiel o pažení a svahovaní výkopov pri zemných prácach.

Najčastejšie sa s nedostatkami zatiaľ stretávame pri používaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, predovšetkým prílb, reflexných viest a ochrany zraku a sluchu. To všetko je spôsobované pohodlnosťou pracovníkov a zatiaľ nedostatočným uvedomením si možných rizík. Ing. Novodomec vidí problém aj v pravidlách a podmienkach výberových konaní, požiadavkách na zhotovovateľov, kapacite a profesionálnej kvalite ľudí, v následnom plánovaní a príprave. Bezpečnosť na stavenisku je zrkadlom celkovej prípravy a plánovania pred prvým zakopnutím na stavbe. Väčšinou ide stále o tie isté veci, čo jednoznačne indikuje, že skutočná príčina úrazov nevzniká primárne na stavenisku.

Ako zvýšiť bezpečnosť?

Správny výber technológie, kvalitná riadiaca a kontrolná činnosť v oblasti BOZP na stavenisku, dôsledné odstraňovanie zistených nedostatkov a realizácia stavebných prác odborne spôsobilými pracovníkmi na všetkých úrovniach dokážu podľa názoru Ing. Krchňavého prispieť k zvýšeniu bezpečnosti na stavenisku. Zvýšenie bezpečnosti práce sa dá dosiahnuť len zvýšením povedomia celej spoločnosti o správnosti takejto snahy. Aspektmi BOZP by sa mal veľmi vážne zaoberať aj vzdelávací systém pri príprave mládeže na povolania. O zvyšovanie úrovne BOZP musia mať záujem v prvom rade vrcholoví funkcionári stavebných firiem. „Fínsku metódu WS barometrov, ktorú sme u nás úspešne implementovali, sme sa snažili spropagovať. Robili sme prezentácie pre pracovníkov Národného inšpektorátu práce, pre vedenie Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a pre Slovenskú národnú akreditačnú službu. Táto naša snaha mala jediný cieľ: aby sa metóda WS barometrov dostala do povedomia kompetentných pracovníkov, ktorí by boli schopní zorganizovať tento systém tak, ako sa to s vynikajúcimi výsledkami udialo vo Fínsku. Zatiaľ sme (okrem ďakovných listov) žiadnu relevantnú reakciu, žiaľ, nezaznamenali,“ hodnotí situáciu Ing. Foltýn.

Bezpečnosti by určite pomohlo aj sprísnenie legislatívy – jej úprava na štandard, v akom ju poznajú napríklad v Spojenom kráľovstve a Škandinávii, ako aj zavedenie nových osnov s touto témou do vzdelávania na odborných školách. „Z pohľadu dneška je však potrebné si uvedomiť, že tak, ako strážime na stavbe harmonogram, kvalitu práce a financie, musíme dbať aj na bezpečnosť (svoju aj kolegov), a to pri každej jednej činnosti, ktorú realizujeme. Pretože každý z nás sa chce po práci vrátiť domov,“ vysvetľuje Ing. Novodomec. Myslí si, že by možno stálo za to naozaj úprimne odpovedať na otázku: „Zobral by som na stavbu, na ktorej práve pracujem, svojho syna alebo dcéru bez obáv, že sa mu/jej niečo stane?“

pripravila: Andrea Dingová
odborná spolupráca: zipp bratislava spol. s r. o., Yit reding, a. s., skupina skanska čr a sr
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.