V svetelnej technike pred niekoľkými rokmi nastal revolučný zvrat, keď sa navrhli a potom aj začali vyrábať svetelné diódy, ktoré mali podstatne vyššie svetelnotechnické parametre ako ich predchodkyne. Začalo sa to nielen narastaním hodnoty jasu, ale začali sa vyrábať aj iné farby týchto polovodičových diód. Nové technológie umožnili vyrábať diódy s bielym svetlom.
Spoločnosť Wienerberger pripravila pre projektantov-statikov užitočnú pomôcku na navrhovanie murovaných konštrukcií. Ide o prehľadný program, ktorý umožňuje pohodlný a rýchly návrh či posúdenie murovaných stien alebo pilierov zo sortimentu tehál POROTHERM podľa STN EN 1996-1-1 (Eurokód 6).
Základnou časťou fasádnych systémov sú transparentné výplne – sklá. Na tento účel sa používajú ploché sklá, ktoré sú spracované do izolačného dvoj- či viacvrstvového skleného systému. Keďže tvoria obalovú konštrukciu budov, musia spĺňať isté špecifické tepelnotechnické, akustické, protipožiarne či bezpečnostné požiadavky.
Jednou z možností pri výstavbe mosta je využitie metódy spriahnutia oceľovej konštrukcie so železobetónovou. Kombinácia oboch materiálov (oceľ aj betón) poskytuje z technického hľadiska dostatočnú variabilitu nielen pri návrhu projektanta, ale aj pri samotnej realizácii. Tento princíp sa využil aj pri realizácii mosta D-203 pri obci Skalité.
Medzi základné predpoklady funkčnej a odolnej plochej strechy patrí správny sklon a vhodný návrh zloženia strešného plášťa. Predovšetkým vrchná vrstva strešného plášťa by mala byť odolná proti účinkom slnka, vody a vetra. Aké sú hlavné zásady, ktoré treba pri návrhu plochej strechy zohľadniť, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Aby sa človek v obytných priestoroch cítil príjemne, potrebuje okrem iného vhodnú teplotu, vlhkosť a čistotu vzduchu. Nezanedbateľným hľadiskom sú aj prevádzkové náklady súvisiace s tým, aby sa príjemná klíma vytvorila.
Facility management nachádza v našich podmienkach čoraz väčšie uplatnenie. V súčasnosti, keď sa pozornosť firiem stále viac zameriava na efektívne riadenie s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť vo vybranom trhovom segmente, stáva sa uplatnenie facility managementu nanajvýš aktuálne.
Od 9. do 11. novembra 2007 sprístupnia pre verejnosť svoje domy obyvatelia energeticky pasívnych domov po celej Európe. Po prvýkrát je možnosť zoznámiť sa takouto formou výstavby aj u nás. Slovenský investor dáva možnosť prezrieť si pasívny dom pred dokončením v Stupave.
Energeticky pasívne domy (EPD) sú v mnohých krajinách horúcou témou, stavajú sa ich rádovo tisíce a ich podiel na stavebnom trhu prudko rastie. Dá sa očakávať, že EPD sa stanú štandardom blízkej budúcnosti. Aj na Slovensku sa o energeticky pasívnych domoch začína veľa hovoriť a písať. Prvé pasívne domy sú hotové a ďalšie sú vo výstavbe. Ponúkajú komfort a nadštandardnú kvalitu obytného prostredia a sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Aké sú základné princípy ich návrhu?
Nedostatky stavieb majú často svoj pôvod v spolupôsobení niekoľkých negatívnych faktorov. Každá stavba je jedinečným stavebným dielom a rizikové faktory z hľadiska vzniku porúch predstavujú nové materiály a konštrukcie, zlé počasie, prípadne nevhodné miestne podmienky. K rozhodujúcim príčinám výberu nekvalitného dodávateľa prác a stavebného dozoru patrí často nedostatok času na vypracovanie kvalitnej projektovej dokumentácie a obmedzené finančné prostriedky. Ak sa tieto faktory kumulujú, môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou predpovedať vznik porúch, a to nielen v povrchových úpravách.
Dosiaľ u nás len veľmi málo využívaným konceptom ďalšieho využitia obvodového plášťa je získavanie energie z fasády. Inteligentné využívanie sofistikovaných technológií v oblasti fotovoltických a termických solárnych systémov umožňuje, aby príslušný objekt sám produkoval energiu na zabezpečenie tepelnej pohody v zime, ale aj v lete. Fotovoltická fasáda predstavuje konštrukčný prvok, ktorý priestor nielen vytvára, chráni a snaží sa v ňom získanú energiu zachovať, ale aj prvok schopný energiu aktívne produkovať. Objekty sa tak stávajú výrobcami energie, elektrickej alebo tepelnej, čo znamená ich čiastočnú nezávislosť od vonkajšej dodávky energie.
Určite sa už viacerí pohrávali s myšlienkou, že na streche, ktorú vlastnia alebo projektujú, by mohla rásť vegetačná zeleň. Napokon sa dali presvedčiť, že vegetačná strecha zateká a je finančne náročná. V súčasnosti sú však už dostupné mnohé kvalitné technológie a nie je problém vybudovať na streche či terase okrasnú záhradu, park s terasou či dokonca s jazierkom. Je na investorovi, aby zvolil druh vegetačnej strechy, a na projektantovi zasa jej návrh. Samozrejme, na to, aby sa dielo vydarilo, je potrebná úzka spolupráca jednotlivých profesií – architektov, stavebných inžinierov a záhradníkov.
Na vozovky, na ktorých sa očakáva veľké dopravné zaťaženie alebo treba zabezpečiť ich dlhšiu životnosť, je vhodný cementobetónový kryt. Okrem vozoviek na rýchlostných cestách a diaľniciach možno tento kryt použiť aj na konštrukcie pohybových plôch letísk, terminálov, parkovísk pre ťažké vozidlá a iných spevnených dopravných plôch. Pre svoju vysokú požiarnu odolnosť sú vhodné aj na vozovky v tuneloch.
Vysokotlakový, resp. vysokorýchlostný vodný lúč (ďalej VVL) predstavuje presné, počítačom riadené tvarové delenie materiálov studenou cestou, bez mechanickej deformácie a s malým odpadom. Vysokotlakové zariadenia generujúce vysokorýchlostný vodný lúč pracujú najmä na báze trojpiestových vysokotlakových čerpadiel, ktoré generujú potrebný tlak vody. Podľa normy ISO a v zahraničí je táto technológia pomenovaná water jet machining (WJM).
Vhodné uplatnenie pokrokových technológií v stavebnej realizácii, ako aj poznatkov vedy a techniky pri rekonštrukcii, prístavbe, nadstavbe a technického vybavenia budov – to bol jeden z výrazných momentov, ktorý zaujal porotu pri Stavbe roka 2007 a hotelu Bellevue v Starom Smokovci udelila Cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Celkom prirodzene sa tento technologický progres odzrkadlil aj v rovine v TZB.
