Okrúhly stôl ASB: Slovenské stavebníctvo čaká v tomto roku ešte krízový režim

Sinológovia tvrdia, že čínsky znak pre krízu má dva významy – ohrozenie a príležitosť. Ak si obdobie po svetovej hospodárskej kríze zvolíme ako príležitosť, tak situácia v slovenskom stavebníctve, developmente a architektúre môže nadobudnúť novú kvalitu. Jedným dychom však treba pripomenúť, že hoci slovenská ekonomika už vykazuje čísla rastu, stavebníctvo čaká v tomto roku ešte krízový režim. Zhodli sa na tom účastníci okrúhleho stola usporiadaného k 4. ročníku ASB GALA večera. Účastníkmi besedy boli nominované osobnosti a zástupcovia spoločností nominovaných na hlavné ocenenia ASB GALA 2010, ako aj zástupcovia reklamných partnerov ASB GALA 2010.

Oto Hornáček,
predseda predstavenstva Hornex, a. s.

O. Hornáček: Z môjho pohľadu bol uplynulý rok zložitý a očakávam, že rovnako ťažký bude aj rok 2010. Neukazuje sa totiž, žeby najmä súkromné stavebné investície prichádzali so signálmi stavebnej konjunktúry. Stavebníctvo zvyčajne patrí medzi prvé oblasti, v ktorých sa prejaví rast oživenia hospodárstva, teraz to však bude naopak. Stavebníctvo bude tentoraz v závese za ostatnými odvetviami. Jedným z dôvodov je aj to, že naši zákazníci majú dostatočnú zásobu kapacít. Ak teda fabriky aj budú zvyšovať výrobu, bude to v existujúcich priestoroch. Intenzifikácia produkcie však nebude vyvolávať významné požiadavky na stavebnú činnosť. Preto si myslím, že tento rok bude pokračovať istý prepad, no stavebné firmy budú ešte žiť zo zásob pochádzajúcich z nakontrahovaných zákaziek z minulosti. Samozrejme, prácu môže priniesť diaľničný program ako aj ďalšie inžinierske stavby financované prostredníctvom PPP projektov. To však nenahradí výpadok najmä privátnych investícií – a to nechcem hovoriť o bankách, ktoré sú stále veľmi opatrné. A čo bude o rok? To pripomína veštenie z krištáľovej gule…

Vladimír Boroš,
obchodný riaditeľ, Knauf Insulation, s. r. o.

V. Boroš: Ak chceme vedieť, čo bude v budúcnosti, tak lakmusovým papierikom sú pre nás projektanti. Oni sú odpoveďou na otázku, čo sa robí. Treba si uvedomiť, že len 50 % z ich produkcie pôjde do realizácie, pretože zvyšok je len testovanie. Tento rok bude určite ťažký a my sme v závese vývoja. Ako-tak pôjdu rekonštrukcie, kde sa skrýva veľký potenciál. Lenže výkon v tomto segmente tvorí len malé percento z toho, čo znamenali novostavby a prísun nových investícií. Samotné rekonštrukcie prednostne tlačí Európska únia, ale je tam problém s financovaním. Všetci dobre vieme, aký je  čas splatnosti a ako je všetko administratívne zložité.

Peter Černík,
riaditeľ, oblasť EE a konateľ spoločnosti Direkcia KQ, STRABAG – ZIPP  Development s. r. o.

P. Černík: Poklesom stavebnej produkcie sa nedávno preferovaná oblasť rezidencií a administratívnych budov, kde je primárne zainteresovaný privátny sektor, preklápa do inžinierskych a špeciálnych stavieb. Aktuálnymi začínajú byť aj energetické projekty, ktoré sa v súčasnosti podporujú z verejných prostriedkov i dotácií Európskej únie. V súčasnom období profitujú najmä firmy s flexibilnou špecializáciou, ktoré vedia preskupovať svoje pracovné sily do projektov alebo oblastí podporovaných z finančných prostriedkov štátu alebo fondov Európskej únie. Pre „silné“ stavebné spoločnosti sú zaujímavé projekty so združenými zdrojmi financovania – čiže PPP projekty. Sú to projekty, pri ktorých dodávateľská firma zabezpečuje aj financovanie projektu, a preto je nutné aj iným spôsobom nazerať na vnútorné hospodárenie firmy. Kríza je ideálne obdobie na vzdelávanie, tréningy, školenia a prípravu manažmentu pre riadenie procesov v takomto období. Dobrá pracovná sila je „najbonitnejšou akciou“ spoločnosti, preto sa treba starať o jej vedomostný rast.

Ladislav Veršovský,
generálny riaditeľ, Reding, a. s.

L. Veršovský: Ja začínam byť optimista. Tento rok sme predali už viac bytov ako počas uplynulého roka. Prečo? Prišli ďalší záujemcovia. Po spľasnutí bubliny realitného trhu sa investori do realít stiahli a prešli na štátne dlhopisy, či pokladničné poukážky. Dnes sa však začína ukazovať, že to nie je taký istý džob. V súčasnosti sa finančníci preskupujú a som presvedčený, že v priebehu pol roka začnú hľadať istejšie trhy, ktorými sú reality.

Martin Kusý,
konateľ, architekti BKPŠ Kusý – Paňák

M. Kusý: My sa v ateliéri nepohybujeme v takých sférach, ako moji kolegovia za týmto okrúhlym stolom, ale to neznamená, že sa nás kríza nedotkla. Odpadli nám veľkí klienti, čo spôsobilo veľký prepad. A to sa udialo doslova z týždňa na týždeň. Minulý rok ešte čosi dobiehalo, ale tento rok bude naozaj ťažký. Už dlhé mesiace sme nič nezačali a podobne sú na tom aj mnohí ďalší architekti. Preto sa v ostatnom čase čoraz viac orientujeme na architektonické súťaže v Čechách, kde je oveľa viac príležitostí. Výstavba v oblasti školstva, kultúry či zdravotníctva u našich západných susedov sa s našou produkciou vonkoncom nedá porovnať. Len nedávno postavili v Brne, Hradci Králové a Prahe tri špičkové knižnice, ktoré aj po architektonickej stránke majú európsku úroveň. A to som spomenul len tie najznámejšie prípady. V týchto súvislostiach som uvažoval aj o úlohe štátu. Uvediem príklad: keď sa „vopchá“ miliarda do diaľnice, tak táto investícia zamestná povedzme 100 ľudí. Keby sa však táto miliarda investovala do inej stavebnej činnosti, tak možno zamestná aj trojnásobok ľudí. A pritom miliarda v diaľniciach je ako zrnko piesku.

O. Hornáček: Ja len doplním architekta Kusého a uvediem, že počas návštevy Ruska som sa dozvedel, že najväčšie kultúrne stavby sa postavili počas 2. svetovej vojny. Štát zachraňoval národ prostredníctvom kultúry. Samozrejme, tieto konzervatóriá, divadlá a kiná stavali ženy, lebo muži boli na fronte. Podobne je to dnes v Nemecku i Francúzsku, kde sa počas krízy investujú veľké peniaze do verejnoprospešných stavieb. Rozhodne to nie sú zbytočne vyhodené peniaze, ale verejne potrebné stavby. Súhlasím, že efekt zamestnanosti je v pozemnom staviteľstve rádovo niekoľkokrát vyšší ako napríklad v inžinierskych stavbách. Zásah štátu by teda mal byť v pozemnom staviteľstve oveľa významnejší.

Ján Bahna,
prezident Spolku architektov Slovenska

J. M. Bahna: Kríza priniesla spoločnosti a aj stavebníctvu výzvu, aby sa prebudili, zamysleli nad svojím stavom a hľadali nové, aktuálne a reálne projekty. Patrím skôr ku „krízoalergikom“. Pohybujem sa v oblasti architektúry, ktorú skôr chápem a rozvíjam pri výchove mladej generácie i v Spolku architektov ako kultúrny fenomén, ako spoločenskú nadstavbu stavebníctva. Skôr ma trápi určitá stagnácia slovenskej architektúry v oblasti experimentu a v reakciách na aktuálne požiadavky rozvíjajúcej sa spoločnosti. V architektúre sme dosiahli určitý stredný prúd, ale nové idey a impulzy, ktoré by možno pomohli posúvať spoločnosť aj von z krízy, u nás nemajú vhodné podmienky.

Krízu chápem skôr ako problém modelu celej západnej civilizácie, takže pracujem a žijem kontinuálne. Za dvadsať rokov práce v súkromnom ateliéri som zažil viaceré konjunktúry a krízy ovplyvnené našimi politickými kotrmelcami. Skôr mi prekáža krátkodobosť myslenia a nezáujem politikov o investovanie do vzdelanostnej spoločnosti, školstva či kultúry.

Peter Pochaba,
generálny riaditeľ, ABC Klima

P. Pochaba: Žiaľ, nikto z nás nemal krištáľovú guľu, a tak nás kríza všetkých prekvapila. Na druhej strane nás prinútila prehodnotiť rôzne skutočnosti, o ktorých by sme za iných okolností azda ani nepremýšľali. Zároveň sme uskutočnili úsporné opatrenia, ktoré aj v našej firme priniesli veľké pozitíva. Postupne sme sa spamätali a koniec uplynulého roka už nebol taký zlý, ako sa spočiatku ukazoval. Pri hľadaní rezerv sme sa aj my začali orientovať smerom k najbližším susedom a na rok 2010 máme už 30 % z nášho obratu nakontrahovaných v Rakúsku. Preto som spolu s pánom Veršovským mierny optimista. Očakávam však impulzy z bánk, ktoré by mohli podnietiť výstavbu nových projektov. Takisto súhlasím s názorom, že štát má v tomto smere stále veľké rezervy, a to najmä v udržaní zamestnanosti.

Daniel Baláž,
riaditeľ, Saint Gobain Construction Products, s. r. o.,  divízia Weber – Terranova

D. Baláž: Som presvedčený, že obdobie rokov 2007 – 2008, čiže predkrízové obdobie, uškodilo slovenskému stavebnému trhu viac než samotná kríza. Nepríjemný pocit z krízy spôsobil prechod z nedostatkovej situácie k prebytkovej. My, skoršie narodení, si pamätáme na permanentný nedostatok na trhu s jeho negatívnymi sprievodnými javmi, ako bol nedostatok výrobkov, ľudských kapacít a nereálne a deformované ceny. Príčinou boli vždy finančné prostriedky. Za socializmu ich nedostatok na investície a v predkrízovom období ich prebytok. Cena práce a niektorých materiálov bola „trhovo“ neprimerane vysoká, kvalita prác prudko klesla, pretože nebolo dosť kvalifikovaných pracovníkov a často pracovali aj nezaškolení laici. Ironicky by sa dalo povedať, že sa ekonomicky darilo aj tým, čo to ani nechceli. Kde-kto o sebe uveril, že je dobrý. Pragmatické rozhodovanie, rozvaha, skromnosť, korektnosť k partnerom, to všetko nebolo potrebné. Mnohí sa doteraz z toho nemorálneho sna neprebudili a ak to nezmenia, čaká ich nevyhnutný zánik.

Radek Slabák,
generálny riaditeľ, Deceuninck, s. r. o.

R. Slabák: Kríza prináša predovšetkým zmeny na trhu. Prejavuje sa to v požiadavkách zákazníkov, ktorí neustále zvyšujú požiadavky na dodávateľa, ale v rastúcej konkurencii medzi dodávateľmi a v nedostatku financií, pri ktorom rastie tlak na znižovanie cien. Súčasne sa však mierne znížil počet hráčov na trhu, odchádzajú menšie a slabšie firmy, ktoré buď pohltili silnejší konkurenti, alebo úplne zanikli. Kľúčový pre existenciu mnohých firiem bude v najbližších mesiacoch vývoj na stavebnom trhu. Vzhľadom na chladné počasie s veľkým množstvom snehu bola zima pre väčšinu firiem v objeme zákaziek podpriemerná. V priebehu roka by sa však prostredie malo postupne opäť oživovať. 

Juraj Šaštinský,
projektový riaditeľ, Penta Investments Limited, o. z.

J. Šaštinský: Vplyv hospodárskej krízy na reality a real estate je cítiť v každom segmente – pri prenájmoch a predajoch kancelárskych priestorov, bývaní, v retaile. Pri kancelárskych priestoroch je vysoká prevaha ponuky nad dopytom, čo vytvára zvýšený tlak na podmienky, za ktoré developérske spoločnosti prenajímajú a ponúkajú svoje projekty a priestory. Vzniká tiež tlak na developérov, aby poskytovali vo väčšej miere bonusy pre klienta. Trh bývania patrí medzi najstabilnejšie komodity, a preto aj napriek kríze je dopyt po bývaní stabilný.

Záujem klientov o nové bývanie je stále evidentný, je však nevyhnutné nastaviť pomer štruktúry bytov a ich štandardov viazaných na finálnu cenu, za ktorú si je klient ochotný nový byt kúpiť. Klientom sa totiž v súčasnosti stáva najmä koncový užívateľ bytu a nie ten, kto chce byt kupovať len ako investičný zámer. V segmente retailu intenzívne sledujeme prebiehajúce projekty, kde vývoj kúpyschopnosti obyvateľstva významne ovplyvňuje tržby z predaja v obchodných centrách. Tieto tvoria signifikantnú časť príjmov z prenájmu retailových priestorov. Kríza vo svojej podstate má aj svoje pozitívne vplyvy, je dôvodom na to, aby sme sa pozreli späť, nastavili produkt podľa skutočného dopytu, venovali sa vlastnej organizácií práce, ľuďom, ich vzdelaniu a odbornosti.

Peter Skoupa,
konateľ, D.O.S. SK

P. Skoupa: Kríza zaskočila slovenský stavebný trh najmä v druhej polovici minulého roka a v súčasnosti sa prehlbuje. Začiatkom roka 2008 prognózy hovorili o neustálom raste na stavebnom trhu a firmy si dokonca bezočivo vyberali zákazky podľa dôležitosti a výšky profitu. Minulý rok sa niesol v znamení nepríjemného prekvapenia a zmrazenia stavebných investícií pod vplyvom hospodárskej krízy. Mnoho stavebných firiem sa však nachádzalo v štádiu dokončovania stavieb, projektovaných ešte v minulých rokoch, čiže kríza v stavebníctve sa pravdepodobne prejaví až v tomto roku. Všeobecne má kríza, samozrejme, aj svoje pozitíva ; každý má možnosť zastaviť sa a nastaviť si vlastné zrkadlo. Porozmýšľať o veciach, o ktorých by nikto ani neuvažoval, keby nebolo krízy. Stratégia firmy a jej náklady, obchodná politika a najmä iný postoj k zákazníkovi – to je len zopár námetov na zamyslenie. Napriek ťažkostiam je potrebné vždy myslieť pozitívne, aj keď je zložité predpovedať ďalší vývoj. Jedno je však isté – keďže nových projektov je ako šafranu, nasledujúce mesiace budú pravdepodobne náročné. Podstatné je však prežiť tento rok v zdraví a pokoji .

Aké opatrenia ste urobili vo vašej spoločnosti, aby ste eliminovali negatívny vplyv hospodárskej krízy?
V. Boroš: So situáciou na stavebnom trhu budeme musieť bojovať a nejako to prežiť. Predpokladom je optimálne si nastaviť systém chodu firmy. Domnievam sa, že stagnácia potrvá ešte nejaký rok, dva, možno tri. Viac asi nie, lebo potenciál tu stále je. Aj práca v našej spoločnosti súvisí najmä s cenou a nákladmi, ktoré musíme zredukovať a prácu maximálne zefektívniť. A rovnako ako moji kolegovia ani ja si netrúfam predpovedať, čo bude v najbližšom období.

L. Veršovský: Aj my sme pochopili krízu ako príležitosť a ako investori sa momentálne púšťame do dvoch veľkých projektov. Začali sme stavať bytový projekt v Galante s názvom Gala Residence a v júni štartujeme výstavbu Reding Tower II v Rači. Peniaze na investíciu sme mali z predaja našej budovy Reding Tower I. Navyše, počas decembra a januára sme odovzdali štyridsať súťaží a je reálny predpoklad, že sa nám tento rok podarí prežiť. Vo všeobecnosti nám kríza ponúkla príležitosť zamyslieť sa nad našou činnosťou a smerovaním. Urobili sme konkrétne opatrenia, v rámci ktorých sme minimálne siahli na investície, vzdelávanie a na platy. Vyčíslené úspory sa pohybujú okolo milióna eur.

R. Slabák: V našej spoločnosti došlo v priebehu uplynulého roka 2009 k pomerne významným zmenám – či už vo vedení spoločnosti, alebo aj v samotných firemných procesoch. Ekonomická kríza a požiadavky zákazníkov nás donútili k optimalizácii väčšiny interných a externých procesov, vrátane zásahov do výrobnej sféry a ponuky produktov a v neposlednom rade tiež v tej najbolestivejšej oblasti – personálnej.

P. Skoupa: Našu firmu zaoberajúcu sa tieniacou technikou kríza až tak neprekvapila, keďže zvyčajne naše produkty inštalujeme na stavbách v úplnom závere, pri dokončovaní. V každom prípade je správne, že sme sa na tento rok pripravili prostredníctvom úsporných opatrení už v uplynulom roku. Taktiež evidujeme výpadok veľkých projektov a naďalej sa intenzívne venujeme aj rezidenčnému segmentu. S očakávaním zvyšujúceho sa tlaku na konkurenčnom trhu plánujeme posilniť značku množstvom opatrení. Medzi inými k ním patrí aj skvalitnenie zákazníckeho servisu a zviditeľnenie novej značky Warema D.O.S.

O. Hornáček: Mojim spolupracovníkom som na otázku – čo je to kríza – odpovedal: musíme viac pracovať, aby sme sa mohli mať horšie… Málokto z podnikateľov na Slovensku zažil takúto krízu, a preto je pre nás táto situácia taká prekvapujúca. Je to však súčasť života – osobného i hospodárskeho a keď to prežijeme, posilní nás to. Uplynulý rok bol naozaj rokom výpadkov a aj nám vypadli kontrakty v hodnote približne miliardy korún. Stavebné výkony však nie sú podstatné. Pre pravdivejší obraz stavebného trhu by bola potrebná analýza toho, koľko stavieb sa začalo v rokoch 2009 a 2010 a porovnať to s obdobím boomu. V tomto porovnaní bude prepad oveľa hrozivejší, ako tých 11 %, ktoré hovoria o poklese stavebnej produkcie.

J. Šaštinský: Väčšina našich projektov je v súčasnosti v prípravnej fáze, a preto sme mali možnosť prehodnocovať náklady individuálne. Nepremyslené šetrenie v tejto fáze však môže negatívne vplývať na budúce prevádzkové náklady, kvalitu poskytovaných služieb a tiež na životnosť každej nehnuteľnosti. Je veľmi dôležité používať kvalitné a moderné postupy a technológie, ktoré môžu byť investične náročnejšie, avšak z dlhodobého pohľadu sa prejavia vo forme nižších prevádzkových nákladov, životnosti a v konečnom dôsledku zvýšením hodnoty samotnej nehnuteľnosti. Opatrenia sa neprejavili vo forme redukcie interných nákladov, slová ako value engineering, project management, vzdelávanie sa stali každodennou súčasťou všetkých projektov. Mali sme možnosť sa opätovné pozrieť na úlohy z minulosti, otvorene o nich diskutovať a dospieť k novým záverom. Pochopili sme, že veci sa dajú robiť lepšie, efektívnejšie.

D. Baláž: Naša spoločnosť ukončila rok 2009 s výsledkom o 6 % nižším, než v rekordnom roku 2008. Charakteristickou pre minulý rok bola pre nás striedmosť a úsporné opatrenia.  Mienime v tom pokračovať a budeme usilovať o nezhoršený medziročný výsledok. Krízu treba prečkať či prežiť. Pomohlo by, keby aj ostatní účastníci trhu neskúšali riskantné kroky a správali sa tak, ako by sme v tejto ekonomickej búrke boli na jednej lodi. Na svetovú ekonomiku čaká ešte v skriniach nejeden kostlivec. Najlepšou obranou proti tomu je návrat k morálnym hodnotám, ktorých úpadok spôsobila najprv konjunktúra a za ňou ako dôsledok ešte výraznejšie kríza. Cestu nápravy je najlepšie začať od seba. Tak ako bolo nesprávne sa nechať strhnúť nadšením v období konjunktúry, ani v čase krízy netreba podliehať panike. Reakciou na krízu bolo celoplošné podliezanie cien pod hranicu efektívnosti v zúfalej snahe zabrániť strate trhového podielu. To bolo určite pre celý trh škodlivé a zmenšilo ho. Rok 2010 a nasledujúce budú poznamenané čistiacim procesom na trhu, zánikom nezorientovaných firiem a stabilizáciou pozície tých, čo majú odvahu šetriť, neplytvať a pritom neklesať vo výkonoch. Je potrebné veľmi pozorne a nepretržite sledovať súlad  medzi príjmami a nákladmi. Práve neochota prispôsobiť výdavky výnosom naštartovali krízu v najväčšej ekonomike sveta a potom aj na celom svete. Pre tých, čo očakávajú, že sa všetko obráti  šibnutím čarovným prútikom niekde za oceánom,  je táto situácia vážnym ohrozením. Pre tých, čo sú ochotní zmeniť nielen štýl podnikania ale aj uvažovania, je veľkou príležitosťou. 

V diskusii už zazneli slová o trende preklopenia investícií na stavebnom trhu do revitalizácie bytového fondu, s čím súvisí aj zdôraznenie energetickej úspornosti. Aj pri novostavbách sa proklamuje výstavba nízkoenergetických budov. Ako vnímate tento vývoj?
P. Pochaba: Tieto trendy veľmi pozorne sledujeme, pretože sa priamo dotýkajú oblasti, v ktorej podnikáme. Podľa smernice energetickej hospodárnosti budov schválenej Európskym parlamentom budú musieť všetky nové budovy do roku 2020 dosiahnuť „nulovú“ spotrebu energií – čiže pod 20 kWh na m2. Takisto budovy vo vlastníctve štátu sa budú musieť byť rekonštruovať do roku 2018. Aj my sme investovali do vlastného administratívneho centra neďaleko železničnej stanice v Petržalke. Potešilo náš, že projekt vyhral minulý rok súťaž o najlepšiu technológiu použitú v budovách. Kúrime a chladíme v nej vodou v účinnosti 1 : 7, čiže z jednej kWh elektrickej energie dostávame 7 kWh tepla alebo chladu. Na základe týchto výsledkov máme budovu v kategórii A. Pravda „Áčko“ môžete dostať len vtedy, keď chladenie a kúrenie je na báze alternatívneho zdroja energie. Len čo sa použije klasika, dostávate sa do nižšej kategórie. Ekonomická návratnosť našej budovy by mala byť v horizonte šiestich rokov.

V. Boroš: Určite to bude trend podporovaný dotáciami z Európskej únie, pričom dôležitá bude aj štátna podpora. Povinná energetická certifikácia budov výrazne zasiahne stavebníctvo a ak sa budú chcieť vlády dostať do štandardov pasívneho domu, budú musieť dôsledne pripraviť príslušnú legislatívu.

P. Černík: Keďže u nás neexistujú žiadne legislatívne stimuly, nikto nie je u nás motivovaný stavať „energeticky úsporne“, respektíve využívať alternatívne zdroje energie. Energetická kategorizácia budov je napríklad v Rakúsku silným motivačným faktorom pre investorov stavať energeticky „atraktívne“. Pri takýchto projektoch je potrebné prehodnotiť z dlhodobejšieho hľadiska vstupné investície , kde rozhodujúcim kritériom sú náklady na energie. Príprava takýchto projektov si vyžaduje iný prístup investora, pri ktorom musí byť súčasťou projektu energeticko-klimatický koncept budovy s permanentným procesom tzv. value engineering.

Počas stavebného boomu bola výrazným nedostatkom kvalifikovaná pracovná sila. Aká je situácia v tejto oblasti dnes?
O. Hornáček: Myslím, že sa nič nezmenilo. Dostali sme sa do situácie, ktorú sme signalizovali pred niekoľkými rokmi. Stavebníctvo momentálne nie je na popredných miestach rebríčka záujmu mladých ľudí. Je to však dlhotrvajúca záležitosť a ide o celosvetový trend. V stavebníctve robia ľudia, ktorí sa nevedia uplatniť v iných profesiách a keď k tomu pridáme rozpad učňovského školstva na Slovensku, tak kríza v remeslách je zjavná. Kvalita na stavbách sa dosahuje často niekoľkonásobným opakovaním procesov, kým taký rakúsky remeselník to urobí zvyčajne na prvýkrát a poriadne. Úplnou katastrofou je v tomto smere výstavba rodinných domov, ktorej sa podľa mojich informácií systémovo nevenuje žiadna osvedčená stavebná spoločnosť. Sú to väčšinou len príbehy rôznych voluntaristov. Z môjho pohľadu sa situácia s pracovnou silou nebude zlepšovať a významne sme nepocítili ani prílev špecialistov zo zahraničia. Je na nás, aby sme vyriešili záujem mladých ľudí o stavebníctvo. Jednou z možností je mohutný marketing, ktorý by mal presvedčiť rodičov mladých ľudí, že práca v stavebníctve bude zaujímavá.

L. Veršovský: Našu situáciu by som porovnal s problémami, ktoré malo Rakúsko, Švajčiarsko či Nemecko v 80. rokoch s Turkami. Vtedy aj u nich výrazne klesla kvalita stavbárskych prác. Prijali však konkrétne opatrenia a každého Turka za krátky čas dali vyučiť za murára, železiara či tesára. Robotník mohol na stavbe vykonávať danú profesiu len na základe výučného listu, s čím súvisel aj výrazný rast kvality. Preto je školstvo jednou z dôležitých ciest na zlepšenie situácie.

P. Černík: Profesia stavbár nie je u nás momentálne populárna, ba dokonca samotný pojem remeselník je značne znehodnotený. A pritom remeselník bol kedysi v spoločnosti váženou a rešpektovanou profesiou, rovnocennou s univerzitnými profesiami. Stačí sa však len pozrieť do nedávnej minulosti, koľko učňovských a odborných škôl sa zlikvidovalo a koľko nových vysokých škôl vzniklo. Sami vytvárame živnú pôdu pre nedocenenie stavu remesla, najmä stavbárskeho. Azda by nebola taká nesprávna ani myšlienka prekvalifikovania študijných programov na novovzniknutých vysokých školách na účely vzdelávania mladých ľudí v klasických remeselných profesiách.

O. Hornáček: Šance v prospech stavebných škôl by sa takto určite zvýšili, ale obávam sa, že by to nemuselo automaticky znamenať, že sa mladí budú aj skutočne hlásiť na stavebné odbory.

M. Kusý: Úroveň stavbárskych remesiel je naozaj niekedy žalostná. Taká železnica sa za Rakúsko-Uhorska stavala aj 40 rokov, a to so všetkými tunelmi a mostmi. A k dispozícii bol len kôň, lopata a krompáč. Dnes nevieme urobiť s najmodernejšou technikou poriadne ani jeden tunel…

V. Boroš: Osobne si myslím, že sa situácia zmení, lebo remeselníci budú lepšie platení. Bude ich totiž málo, a preto si odborníci budú pýtať viac – no a máme tu ďalší problém. Ostatne, zohnať dobrého odborníka je problémom aj v časoch krízy. Tých najlepších ľudí totiž firmy nenechávajú odísť.

Výsledkom stavebníckej činnosti je konkrétna budova – architektúra, ktorá môže mať rozličné interpretácie. Aké sú však súradnice dobrej architektúry?
M. Kusý: V ideálnom prípade by mala vznikať vo fungujúcom trojuholníku architekt – investor – dodávateľ, čo je však pomerne zriedkavá konštelácia. Možno, že dobrá architektúra sa rodí, keď ju niekto chce a keď niekto aj vie, čo je to dobrá architektúra. Dnes sa dokonca stretávam aj s tým, že mnohí architekti nevedia, čo je dobrá architektúra. Nie každá stavba je architektúra a nie každá architektúra je dobrá. Samozrejme, aj dobrá architektúra má svoju gradáciu. Dajme tomu, že na najvyššom stupni je architektúra, ktorá vchádza do histórie a o ktorej sa učia nasledovné generácie. Takejto architektúry sa však u nás tvorí málo a keby som sa mal vyjadriť prísne, robí sa jej veľmi málo. Pravda, aj v západnom svete nie každá stavba je aj architektúrou. Čo je však fakt, percento dobrej architektúry je v  kultivovanom svete oveľa vyššie ako na Slovensku. U nás je množstvo premárnených príležitostí, a to aj pri drahých stavbách. Stále sa mi zdá, že aj tie najluxusnejšie rezidencie robíme ako nejakí žobráci. Od dreveníc sme sa príliš ďaleko neposunuli.

P. Černík: Pozrime sa do minulosti – kedy vznikalo najlepšie umenie? Často vtedy, keď umelci boli v najväčšej núdzi.

M. Kusý: Dnes je však situácia úplne iná. Architektúru a vôbec vizuálne umenia – výtvarné umenie či film – naša spoločnosť v posledných rokoch nie veľmi chápe. Neviem, kedy a kde sa táto kontinuita stratila. Stačí ísť len do Viedne, prípadne do iných veľkých miest v Európe, kde to na výstavách vyzerá ako v autobuse. Je tam tlačenica jedna radosť. U nás môžete ísť aj do Slovenskej národnej galérie a nemusíte sa obávať, že by ste niekomu stúpili na nohu. Je to o kultúre. Dokonca ani funkcionalistická architektúra, ktorá bola v medzivojnovom období výkladnou skriňou nášho staviteľstva, mnohým ľuďom nič nehovorí. Stačí sa pozrieť, aké rodinné domy sa dnes stavajú. Určite je to aj vo vzdelaní, sú to generačné problémy. Slovensko nemá svoju históriu, a každých 20 rokov začíname od nuly. A elita sa pritom buduje 5 až 6 kontinuálnych generácií.

J. M. Bahna: Pojem dobrá architektúra je relatívny. V každej dobe, krajine, pre každého konzumenta je iná architektúra „dobrou“. Existujú iba určité kompromisné dohovory, ktoré pre relatívne dobrú architektúru akceptuje väčšia časť spoločnosti. „Dobré“ by sa malo používať v úvodzovkách. Každé obdobie architektúry, každý štýl mal svoje ideály „dobrej architektúry.“ Devätnáste storočie sa videlo v dekore a eklektike. Secesia objavila rastlinnú inšpiráciu. To, čo sa zachovalo z histórie, nemuselo byť vždy dobré, často to bolo otázkou náhody. Moderna očistila stavby a v duchu revolučných téz chcela zmeniť svet. Jej ortodoxnosť to priviedla k prázdnu a sivosti. Menej je nuda, tvrdili kritici moderny. Postmoderna priniesla do architektúry kontext a príbeh.

Dekonštrukcia chcela rozbiť práve skompaktnené mesto z obdobia postmoderny. Moderna sa vrátila v redukovaných formách do rozšafných a hýriacich objektov. Táto doba nevídaného rozmaru zažíva šok z krízových javov. Ideálom doby sa stáva trvalo udržateľný rozvoj, energetická úspora a nenáročnosť. Začínajú sa spochybňovať stavby z hliníka a skla, pretože sú energeticky náročné. Architektúra vyrastá z krajiny.

V súčasnosti sa začínajú prelínať dve priestorové koncepcie. Tá tradičná karteziánska, založená na pravouhlých systémoch sa konfrontuje s kyber virtuálnymi koncepciami priestorov. Táto fluidná, architektúra sa stáva realitou. Fuksassovo výstavisko Rho v Miláne prepája virtuálna, tekutá architektúra centrálneho mallu racionálne výstavné pavilóny i organické objekty servisných prevádzok do ideálneho celku. Ideálom „dobrej architektúry“ dneška je teda ktorá? Určite sú to Galérie Vittorio Emmanuelle II, ale aj nové výstavisko, megalitický chrám na Menorce aj Pavilón Serpentine Gallery od Sejima v Londýne. Nesmrteľnosť príbehu architektúry je zakódovaná v jej relativite.

Pred rokom ste naznačili zavedenie technologických noviniek, ktoré naznačujú nový smer v kvalitách stavebných materiálov. Podarilo sa vám ich úspešne zaviesť?
R. Slabák: V strednedlhom horizonte bude trh determinovaný tým, ako sa budú definovať tepelnotechnické požiadavky na otvorové výplne. Segment rekonštrukcií veľkých projektov panelových domov už dosiahol vrchol (aspoň v ČR) a v priebehu piatich až šiestich rokov bude dopyt klesať. A, naopak, porastie podiel menších zákaziek – novostavieb a rekonštrukcií rodinných domov. Samozrejme, bude sa meniť postoj zákazníkov ku kvalite. Trh žiada nielen kvalitu v podobe kvalifikovanej pracovnej sily. Citeľný je čoraz väčší dopyt po kvalitných výrobkoch s pridanou hodnotou. Preto sme sa rozhodli ísť cestou výrazného zlepšovania tepelnoizolačných parametrov otvorových výplní ako aj vývoja a výroby ekologických kompozitných materiálov.

V. Boroš: My sme v druhej polovici roka 2009 žili zavádzaním novej generácie sklenej minerálnej vlny s tzv. ECOSE Technology na európske trhy. Táto minerálna vlna využíva prírodné spojivo z obnoviteľných materiálov bez obsahu formaldehydu, fenolov a akrylátov. Izolácia na báze ECOSE Technology prispieva ku skvalitneniu vnútorného prostredia budov, napríklad pri zatepľovaní šikmých striech, vnútorných priečok a vonkajších stien. Pritom takáto moderná vlna najnovšej generácie je cenovo porovnateľná s klasicky vyrábanou izoláciou.

Vďaka nižšej energetickej náročnosti pri výrobe je technológia šetrnejšia k životnému prostrediu. Náš nový výrobok bol vyvinutý v našej spoločnosti na základe päťročného intenzívneho výskumu a vývoja. Výrobok sa na trhu veľmi rýchlo ujal a zvýšil sa dopyt na domácom a zahraničnom trhu. ECOSE Technology získala niekoľko medzinárodných ocenení, napríklad Inovácia roku 2009 v Českej republike, Výrobok roka na medzinárodnej konferencii Global Insulation 2009 a z holandského Rotterdamu si odviezla cenu Dubo Award 2009.

D. Baláž: Naša spoločnosť pôsobí vo viac ako 40 krajinách sveta čo znamená veľkú zásobáreň nápadov a inovácií. Preto nie je prekvapením, že každý rok prichádzame s novinkami. Obdobie krízy, keď sa nízka cena stáva ak nie  jediným tak mimoriadne významným argumentom, je zavádzanie noviniek s vyššou pridanou hodnotou zložitejšie. Každé  dobré technické riešenie si však vždy nájde svojho adresáta.

Aká je situácia v developmente?
J. Šaštinský: Stavebný trh zaznamenal percentuálny prepad a zníženie cien na úrovni 20 % nielen z pozície realizácie, ale aj stavebných materiálov. Slovenský stavebný trh bude v roku 2010 žiť predovšetkým z infraštruktúrnych projektov, čo však nenahradí výkony z predchádzajúcich rokov. Paradoxne, tento rok je optimálny pre začiatok výstavby, pokles dopytu po stavebných výkonoch bude vytvárať tlak na ich cenu. Pri pripravovaných projektoch cítiť snahu developérov o získanie nových obchodných značiek ako magnetov na pritiahnutie zákazníkov do vznikajúcich obchodných centier, v ktorých je pri vysokej dotácii zo strany developéra častý vysoký tlak na nájomné.

Situáciu by som hodnotil takto:

• kancelárie sú viac späté s makroprostredím a citlivejšie budú reagovať na jeho zmeny v porovnaní s residential, na ktoré okrem makroekonomického vývoja pôsobí aj sociálno-demografický vývoj,
• očakávaná inflácia môže viesť k zvýšenej atraktivite investícií do nehnuteľností (s cieľom ochrániť úspory),
• príležitosťou je zasadenie developmentu do súčasného deflačného prostredia (nízke náklady), 
• mnoho developérov bude vystrašených z trhového vývoja (prevaha ponuky) a možného vývoja makroekonomického prostredia – príležitosť pre silný nástup silného developéra.

L. Veršovský:  Očakávam, že stavebný trh a trh s nehnuteľnosťami dosiahne na Slovensku svoje dno v priebehu roka 2010. Ceny pozemkov, materiálov a práce v stavebníctve dosiahnu v tomto roku svoje minimum. Preto bude pri troche odvahy výhodné túto situáciu využiť a investovať do developérskych projektov tak, aby tieto po následnom oživení boli pripravené na predaj, respektíve na prenájom. Ide predovšetkým o rezidenčné a administratívne budovy. Tieto projekty však už musia byť pripravené tak, aby zohľadňovali novú situáciu na trhu, čo sa týka veľkosti, kvality použitých materiálov, vybavenia štandardu a ceny. Ich konkurenčná prednosť bude v tom, že budú lepšie spĺňať požiadavky trhu, pokiaľ ide o vybavenie a cenu, ako doteraz nepredané byty projektované a postavené pred krízou. Zároveň sa predpokladá, že nových stavieb pre sťažený prístup k finančným zdrojom potrebným na ich výstavbu bude menej. Potenciál trhu tu je aj pre horizont prekračujúci najbližších 10 rokov, pretože počet bytov na 1 000 obyvateľov je na Slovensku podstatne nižší, ako je priemer v EÚ. Bude však zároveň záležať aj na kúpyschopnosti obyvateľstva (raste HDP) a bankách, ako pristúpia k poskytovaniu hypotekárnych úverov.

P. Černík: Tak v developmente, ako aj v iných odvetviach sa čistí trh. Obdobie „zlatej horúčky“ je nezvratne za nami. Trh budú opúšťať developéri, ktorí vstupovali do developmentu s očakávaním vyšších marží, ako v ich pôvodnom „core businesse“. Na trhu zostanú úspešní developéri s reálnymi cenami, maržami, tak ako to funguje aj v iných odvetviach. Pre klienta bude meradlom dôveryhodnosti meno, značka a profesionalita spoločnosti.

Pripravil: Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský