Zásady a možnosti výmeny okien v pamiatkovo chránených objektoch

Výmena okien pamiatkovo chránených objektov podlieha presne stanoveným pravidlám. Nad ich dodržiavaním bdejú pracovníci pamiatkového úradu. Nie všetky požiadavky sú však zmysluplné. Popri zachovaní pôvodného vzhľadu by sa malo požadovať aj splnenie požiadaviek na okná, stanovených platnými normatívnymi predpismi.

Pri výskume a posudzovaní historických objektov sa na objekte nachádzajú okná rôzneho veku, teda okná s rozličnou konštrukciou a s rozličným vyhotovením. To svedčí o tom, že v minulosti sa okná nevymieňali spôsobom žiadaným v súčasnosti, a to výmenou starých okien za nové, ktoré sú ich vernou kópiou. Vždy sa realizovala výmena oknami s novou konštrukciou, zodpovedajúcou stavu techniky a znalostiam výrobcov v čase ich výmeny. Vďaka tomu možno v súčasnosti veľmi dobre určiť čas opravy alebo čiastočných rekonštrukcií každého historického objektu.

Požiadavky niektorých pracovníkov pamiatkových úradov sú, bohužiaľ, v súčasnosti často nepochopiteľné. Pri rekonštrukciách historických objektov, ktoré sa majú aj naďalej využívať na bežnú prevádzku, požadujú nahradenie starých okien presnými kópiami, bez akejkoľvek konštrukčnej zmeny, ktorou by sa zabezpečilo splnenie súčasných náročných technických požiadaviek na vlastnosti nových okien.

Tepelnotechnické požiadavky na vlastnosti nových okien sú určené v STN 73 0540-2: 2002 (Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky). V norme sú stanovené dve požiadavky, a to súčiniteľ prechodu tepla Uw ≤ 1,7 W (m² . K) a teplotný faktor vnútorného povrchu fRsi plus kritický teplotný faktor vnútorného povrchu fRsi.cr. Výsledkom porovnania pôvodnej požadovanej minimálnej hodnoty teploty vnútorného prostredia povrchu s novou požadovanou hodnotou teplotného faktora vnútorného povrchu v súlade s STN EN ISO 13788: 2003 (Tepelnovlhkostné vlastnosti stavebných dielcov a konštrukcií. Vnútorná povrchová teplota na vylúčenie kritickej povrchovej vlhkosti a kondenzácie vnútri konštrukcie. Výpočtová metóda (ISO 13788:2001)) je tabuľka obsahujúca hodnoty pôvodnej požadovanej vnútornej povrchovej teploty zodpovedajúceho teplotného faktora vnútorného povrchu.

Tabuľka normatívnej kritickej povrchovej teploty vnútorného povrchu fRsi,N pri teplote vonkajšieho vzduchu θ = – 15 °C

Vo všeobecnosti možno zhrnúť súčasné tepelnotechnické a konštrukčné požiadavky na nové konštrukcie okien nasledovne:

• najnižší celkový súčiniteľ prechodu tepla celého okna Uw ≤ 1,7 W/(m² . K);
• najnižší súčiniteľ prechodu tepla rámom okna Uf ≤ 1,7 W/(m² . K), (Uf ≤ 2,0 W/(m² . K) iba v prípade kovových rámov okien);
• kvalita zasklievacích jednotiek vo vonkajších krídlach dvojitých (špaletových) okien Ug ≤ 1,1 W/(m2 . K), dištančný okrajový rámik v zasklievacích jednotkách sa má použiť vždy ten najlepší – v súčasnosti ide o teplý plastový SWISSPACER V2 (s antikorovou fóliou s hrúbkou 10 µm, šírkou minimálne 16 mm, vždy vo farbe povrchu rámových materiálov);
• teplotný faktor vnútorného povrchu tak nových, ako aj nadväzujúcich stenových konštrukcií v súlade s normatívnymi požiadavkami platnej STN 73 0540-2;
• okrem týchto tepelnotechnických požiadaviek sa musia dodržať ustanovenia noriem pre ďalšie vlastnosti nových okenných konštrukcií, ako sú mechanická trvanlivosť (STN EN 12400), limitovaná prievzdušnosť (STN EN 12207), vodotesnosť (STN EN 12208), odolnosť proti zaťaženiu vetrom (STN EN 12210) a ďalšie požiadavky s ohľadom na výšku zabudovania okna nad úrovňou terénu.

Za oprávnené požiadavky z hľadiska ochrany pamiatok a zachovania pôvodného výrazu pamiatkových objektov možno považovať povinnosť:

• dodržať vonkajší vzhľad, členenie a vonkajšiu profiláciu jednotlivých prvkov,
• dodržať vzhľad a veľkosť vonkajších aj vnútorných ozdobných prvkov,
• zhotoviť presné kópie pôvodných okien, pokiaľ ide o pamiatku prvej kategórie.

Technické parametre musia vždy zodpovedať normatívnym požiadavkám platným v danom období.

Výmena okien historických objektov
Na základe prieskumu a zamerania pôvodných okien možno spracovať výrobne výkresy nových okenných konštrukcií, ktoré musia svojimi parametrami splniť normatívne požiadavky, ako aj požiadavky na vzhľad a tvarové členenie. Na základe výkresovej dokumentácie je ďalej nutné vyrobiť vzorky okien v mierke 1 : 1 a dať ich posúdiť a schváliť nielen zástupcovi pamiatkového úradu, ale ich vlastnosti nechať otestovať aj v autorizovanej skúšobni.

Obr. 2  Vybrané detailné snímky nových okien – zraz vonkajších krídiel

Špaletové okná pre zámok v Tuchoměřiciach
Príkladom vhodne realizovanej rekonštrukcie je výmena okien zámku v Tuchoměřiciach. Na objekte sa realizovala výmena dvoch typov okien, a to dvojitých von a dovnútra otváravých (obr. 1) a špaletových dvojitých okien dovnútra otváravých (6, 7). Obidva typy okien sa museli nahradiť ich presnou kópiu, ale pri splnení súčasných tepelnotechnických, akustických a ostatných požiadaviek (obr. 1 až 5, 8 až 10). Zároveň bolo nutné zamerať a zdo­kumentovať všetky ozdobné prvky pôvodných okien (obr. 11, 12). Pri návrhu novej profilácie týchto okien sa dodržali zásady dvojstupňového tesnenia funkčnej škáry, vrátane zabezpečenia dostatočného počtu a profilov odtokových a prevetrávacích otvorov vo funkčnej škáre, ale aj v škáre zasklievacej. Pre výrobu základných profilov okenných rámov je nevyhnutné použiť kvalitný materiál – najmenej trojvrstvové lepené lamely, ktoré zabezpečia potrebnú stabilitu a tuhosť nových rámov.

Obr. 6  Pôvodné špaletové dvojité okná v havarijnom stave

Obr. 7  Vyhotovenie a osadenie nových špaletových okien

Veľmi dôležitým prvkom pri osadzovaní nových okien do historických objektov je správne riešenie pripojovacej škáry, v prípade ktorej sa musí dodržať základná zásada vyhotovenia uzáverov. Vnútorný uzáver sa musí vyhotoviť ako vodo- a parotesný, pričom vonkajší uzáver sa musí vyhotoviť ako paropriepustný, ale vodotesný. Mate­riály vhodné na vyhotovenie uzáverov predstavujú špeciálne fólie, komprimačné profily a tmelové uzávery. Ako tepelno­izolačnú výplň pripojovacích škár možno použiť polyuretánovú penu alebo výplň z minerálnych vlákien.

V neposlednom rade je nutné kvalitné ukotvenie nových okien spôsobom, ktorý zabezpečí ich voľnú dilatáciu voči konštruk­cii stavby a spoľahlivý prenos zaťaženia okna do stavby (zaťaženie pôsobiace na plochu okna, vrátane vlastnej hmotnosti okna), ale za podmienky zachovania potrebnej voľnej dilatácie v pripojovacej škáre.

Obr. 11  Pôvodné ozdobné prvky špaletových okien dovnútra otváravých na zámku v Tucho­měřiciach

Obr. 12 Nové vyhotovenie pôvodných ozdobných prvkov špaletových okien

Na záver je nutné upozorniť ešte na jeden aspekt, ktorému sa mnohokrát nevenuje dostatočná pozornosť. Ide o potrebu v medzisklenom priestore zasklievacích jednotiek zabezpečiť rovnaký tlak vzduchu, aký je v okolí okna (v závislosti od miesta a výšky ich osadenia nad úrovňou terénu). Inými slovami – je nutné venovať veľkú pozornosť nadmorskej výške, v ktorej sa zasklievacie jednotky vyrábajú a nadmorskej výške ich zabudovania do objektu. Pokiaľ sa vyrábajú vo vyššej nadmorskej výške, ako objekt, do ktorého sa majú zabudovať, dochádza k trvalému priehybu jednotlivých sklenených tabúľ vplyvom podtlaku, ktorý vzniká v medzisklenom priestore. V dôsledku priehybu vzniká v strede zasklievacej jednotky oblasť so šírkou medzery menej ako 16 respektíve 18 mm. Medzera o niekoľko milimetrov menšia spôsobuje v tejto oblasti zhoršenie súčiniteľa prechodu tela Ug až na polovičnú hodnotu. Tento jav sa prejavuje intenzívnym kondenzovaním vodnej pary na povrchu zasklievacej jednotky. Dodávateľ zasklievacích jednotiek je povinný zabezpečiť vyrovnávanie tlakov v medzisklennom priestore s atmosférickým tlakom v mieste osadenia a zabudovania zasklievacej jednotky. Trvalé priehyby skiel zasklievacích jednotiek vplyvom nevyrovnaných tlakov v ich vnútri a z ich vonkajšej strany spôsobujú zároveň estetické chyby. Medzi ne patria napríklad prehnuté alebo vypuklé plochy skiel, ktoré pôsobia rušivým dojmom.

TEXT: doc. Ing. Václav Hájek, CSc.
OBRÁZKY a FOTO: autor

Doc. Ing. Václav Hájek, CSc. pôsobí na Katedre konštruk­cií pozemných stavieb Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.