Navrhovaný stavebný zákon a príprava dopravnej infraštruktúry

V súčasnosti platný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je jedným z najstarších zákonov, ktoré sú u nás v platnosti.

Súčasný stav

Stavebný zákon ani so svojimi 34 zmenami nereflektuje nové podmienky na výstavbu dopravnej infraštruktúry, ktoré nastali po roku 1989, ako aj po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 (s možnosťou využívania kohézneho fondu a európskeho fondu regionálneho rozvoja) a po zavedení nových foriem prípravy, výstavby a financovania, akými sú design-build (D-B) projekty, pri ktorých dodávateľ stavby zabezpečuje aj prípravu dokumentácie (zmluvné podmienky podľa žltého FIDIC-u), a PPP projekty. Pokiaľ ide o dopravnú infraštruktúru, niektoré nedostatky stavebného zákona sa čiastočne eliminovali zmluvnými podmienkami medzi verejným obstarávateľom a zhotovovateľom, ale získavanie územných rozhodnutí a stavebných povolení nemôže byť nijako ovplyvnené verejným obstarávateľom, riadi sa striktne stavebným zákonom. Ten však nezohľadňuje rozličný postup prípravy a výstavby dopravnej infraštruktúry pri rôznych typoch projektov.

Čo mala priniesť novela stavebného zákona v súvislosti s prípravou infraštruktúry

Očakávalo sa, že vzhľadom na zmenené podmienky a nové potreby prinesie pripravovaná novela stavebného zákona podstatné systémové zmeny. Pred začatím spracovania jej „paragrafového znenia“ sa mal spracovať a prediskutovať dokument, ktorý by stanovil ciele novely stavebného zákona (ako napríklad zvýšenie ochrany dotknutej verejnosti, zníženie finančných nákladov, nahradenie regulácie osobnou zodpovednosťou a pod.) spoločne s návrhom celého systému jej uplatňovania v spoločnosti. Vzhľadom na svoju komplexnosť a veľký vplyv na hospodárstvo krajiny mala novela jednoznačne začleniť dopravnú infraštruktúru do súvisiacich procesov s dôrazom na ich efektívnosť. Poslednou verziou stavebného zákona je verzia z 18. 6. 2014. Spolu s ňou boli predstavené aj tézy niektorých potrebných vyhlášok, ktoré zavádzajú ďalšie odborné spôsobilosti. Slovensko je krajinou, ktorá v súčasnosti reguluje 304 povolaní, najviac zo všetkých krajín EÚ, pričom Estónsko reguluje len 45 a často kritizované Taliansko a Francúzsko regulujú 170, respektíve 219 povolaní. Stavebný zákon ako jeden zo zákonov, ktoré výrazne ovplyvňujú efektívnosť prípravy infraštruktúry (od investorov cez štátnu a verejnú správu až po projektové organizácie), mal:

• nahradiť reguláciu (odborné spôsobilosti) osobnou zodpovednosťou zamestnancov štátnej a verejnej správy,
• nahradiť nadmernú a v prípade inžinierskych profesií ešte aj komplikovanú reguláciu povolaní zodpovednosťou fyzických a právnických osôb dostatočne zabezpečenou poistením,
• zaviesť flexibilitu v územnom a stavebnom konaní pri stavbách verejnej infraštruktúry pripravovaných ako D-B alebo PPP projekty,
• jednoznačne a jasne zaviesť povinnosti a zodpovednosti investorov a správcov dotknutých objektov, napríklad inžinierskych sietí, teda tretích strán v procese prípravy a výstavby dopravnej infraštruktúry,
• ustanoviť centrálny koordinačný orgán na prípravu a výstavbu projektov dopravnej infraštruktúry pozostávajúcich z viacerých navzájom súvisiacich častí, ktoré majú rôznych investorov (napríklad štátny a verejný sektor). Takéto opatrenia však návrh stavebného zákona neobsahuje.Stavebný zákon ani so svojimi 34 zmenami nereflektuje nové podmienky na výstavbu dopravnej infraštruktúry, ktoré nastali po roku 1989.

Návrh nového zákona

Návrh nového stavebného zákona mal niekoľko verzií, pričom prvé boli dané na pripomienkovanie ešte v roku 2013. Bolo oprávnené predpokladať, že procesy, ktoré sa štandardne na Slovensku využívajú pri príprave a výstavbe dopravnej infraštruktúry,  v ňom budú zahrnuté, najmä keď sa ním budú riadiť najväčší obstarávatelia v danej oblasti (NDS, SSC a ŽSR). K tomto nedošlo, pričom návrh navyše:

• neobsahuje jasnú, jednoznačnú a spoločen­sky akceptovateľnú definíciu pojmov verej­ný záujem a stavby vo verejnom záujme,
• nejednoznačne kategorizuje stavby dopravnej infraštruktúry (nie je jasné, do akého druhu stavieb sa zaradia napríklad budovy stredísk správy a údržby diaľnic a rýchlostných ciest, oplotenie diaľnic a rýchlostných ciest, preložky inžinierskych sietí a pod., ktoré súvisia s dopravnou infraštruktúrou, ale zároveň môžu mať aj svoje vlastné začlenenie),
• nerozlišuje medzi stavbou a stavebným objektom,
• nepoužíva názvoslovie uvedené v normách, čím predovšetkým v definícii vyhradených stavieb vytvára nelogické členenie (napríklad vyhradenou stavbou bude nadjazd s dĺžkou nosnej konštrukcie najmenej 10 m, ale aj podjazd s akoukoľvek dĺžkou nosnej konštrukcie),
• uvádza zmätočné a nelogické členenie projektovej dokumentácie, vôbec nezodpovedajúce potrebám a dnešnej praxi v dopravnej infraštruktúre,
• zavádza pojem projektant a kategorizáciu projektantov, ktorá vôbec nezodpovedá aktuálnemu stavu pri príprave a výstavbe dopravnej infraštruktúry,
• uvádza pojem kontrolného statika bez toho, aby sa jasne stanovili zodpovednosti v prípade nesúladu medzi projektantom a kontrolným statikom, a uvádza jeho „nezávislosť“ len papierovo, t. j. bez opatrení, ktorých cieľom má byť ochrana verejnosti (bez patričnej výšky poistenia, bez požiadavky na nezávislé výpočtové prostriedky a pod.),
• požaduje pre stavebnotechnický dozor minimálne dve výhradné stavby, čo bude mať v kontexte chýbajúcej definície staveb­ného objektu významný vplyv na dnešný stavebný dozor na stavbách dopravnej infraštruktúry.

Stavebný zákon by mal zaviesť flexibilitu v územnom a stavebnom konaní pri stavbách verejnej infraštruktúry pripravovaných ako D-B alebo PPP projekty.

Záver

Možno konštatovať, že ani verzia návrhu stavebného zákona z 18. 6. 2014 (dokonca stále bez informácie o cieľoch a obsahu ďalších pripravovaných vyhlášok) neprekročila zenit súčasného zákona a je iba zákonom založeným na prípravu a výstavbu pozemných stavieb, pričom stavby dopravnej infraštruktúry sú v nej len nekvalitným príveskom.

TEXT: Ing. Zuzana Gimerská
FOTO: thinkstock.com

Zuzana Gimerská je vedúcou technického odboru v spoločnosti Dopravoprojekt, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske Stavby/Inženýrské stavby