Trasovanie malokarpatského obchvatu má dva háčiky. Zasahuje do chránených území

Riešením by mohla byť územná kompenzácia. Kraj tvrdí, že trasovanie v dotyku s Národnou prírodnou rezerváciou Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) pripravuje pre dopravu veľmi dôležitú dopravnú stavbu – cestný obchvat malokarpatského regiónu, ktorý má mať tri úseky.

Technická štúdia spoločnosti Dopravoprojekt, na ktorú kraj po verejnom obstarávaní vynaložil viac ako 191-tisíc eur, má technicky, dopravne, ekonomicky a environmentálne vyhodnotiť varianty v úsekoch a vybrať najvhodnejšie trasovanie. Dokument bol uverejnený v závere roka 2022 v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie na Enviroportáli a odborníci na ňom pracovali od marca do októbra 2022.

V tomto prípade sa ukazuje, aké dôležité je územné plánovanie na regionálnej a miestnej úrovni, proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a postoj štátu ako poprednej autority.

Naliehavý národný záujem ako podmienka

Kolízne z hľadiska životného prostredia sú variant A (ako variant B je navrhovaný tunel) obchvatu mesta Svätý Jur a variant C obchvatu Pezinok – Modra. Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty v septembri minulého roka v predbežnom vyjadrení upozornila spracovateľa štúdie (list je zverejnený v závere zámeru), že variant A zasahuje do prírodnej rezervácie Šúr, súčasti ramsarskej lokality Šúr. Zároveň upozornila, že treba rešpektovať záväzky Slovenska, ktoré vyplývajú z Ramsarskej konvencie.

„Zníženie rozlohy ramsarskej lokality je možné len pri výskyte naliehavých národných záujmov,“ uviedla správa CHKO Malé Karpaty s tým, že pri zmene hraníc takejto lokality plynie oznamovacia povinnosť a povinnosť vyčleniť náhradné územie rovnakej kvality ako kompenzáciu za vyňaté územie. K variantu C uviedla, že zasahuje do navrhovaného regionálneho biocentra pri Modre, kde sa vyskytujú biotopy európskeho významu.

Riaditeľ správy CHKO Peter Puchala povedal, že pri tvorbe materiálu a dokumentácie o trasovaní obchvatu spolupracovali so spracovateľom dokumentácie a upozorňovali na kolíziu so záujmami ochrany prírody a krajiny. „Na uvedený fakt sme upozorňovali aj samotný BSK dlhé roky pred spracovaním uvedenej dokumentácie,“ konštatoval.

Varianty konzultovali so samosprávami

Marek Horváth z oddelenia projektov Úradu BSK reagoval, že pri návrhu jednotlivých variantov vrátane obchvatu Svätého Jura sa vychádzalo z trasovaní v územných plánoch obcí a z územného plánu kraja. Trasovania boli technicky preverené v minulosti a najmä v zmysle zákona musí byť každý územný plán predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zároveň boli jednotlivé variantné riešenia prekonzultované s dotknutými obcami a mestami.

„Keďže trasovanie v dotyku s Národnou prírodnou rezerváciou Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie a ide o technicky najjednoduchšie riešenie, bolo aj predmetom variantného riešenia v rámci technickej štúdie,“ poukázal Horváth.

Ďalej uviedol, že to neznamená, že BSK zrealizuje tento variant, ale v zmysle platnej legislatívy aj ďalších krokov územného plánovania považuje kraj za nesmierne dôležité odborne a detailne preveriť všetky varianty, aby nebolo v budúcnosti možné spochybňovať závery štúdie ani ďalších dokumentácií.

Z EIA môžu vzísť úpravy trasy

Na otázku, či by bolo možné v prípade Svätého Jura vypracovať ďalší variant C, ktorý by obchádzal územie ramsarskej lokality, Hortváth odpovedal, že v príprave bolo vypracovaných viacero subvariantov tunelového alebo pozemného variantu, pričom boli vybrané optimálne varianty, a to na základe multikriteriálneho hodnotenia.

„Samozrejme, je pravdepodobné, že z posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj ďalších konaní vzídu úpravy vedenia trasy, a preto treba chápať varianty len ako základnú bázu na ďalšie skúmanie,“ konštatoval.

Horváth na záver uviedol, že správa CHKO Malé Karpaty ich upozornila na všetky náležitosti, ktoré treba pri ďalšom hodnotení splniť a zrealizovať. Tak ako CHKO Malé Karpaty, aj kraj si uvedomuje možné negatívne dôsledky na Šúr, ale v rámci Slovenskej republiky sú nastavené funkčné procesy, ktoré determinujú, čo je možné a nie je možné stavať.

Je možné, že ani jeden z variantov nebude možné realizovať alebo nebudú socioekonomicky návratné(tak ako pri každej inej stavbe), ale tieto rozhodnutia je podľa Hortvátha potrebné urobiť na základe odborne spracovanej dokumentácie.