Nebezpečenstvo je definované ako udalosť, ktorá vplýva na projekt a môže viesť k následkom v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, životného prostredia, návrhu stavby, nákladov na návrh projektu, výstavby, nákladov spojených s výstavbou, tretích strán a existujúcich zariadení vrátane povrchových a podpovrchových stavieb a ostatných štruktúr a infraštruktúr, ktoré sú ovplyvnené realizáciou stavebných prác.
Mostný objekt tvoriaci podstatnú časť križovatky Poprad pozostáva v rámci 1. etapy z vetiev PA, PD a PE. Most prechádza ponad navrhovanú trasu diaľnice D1, existujúcu železničnú trať Košice – Žilina a preložku cesty I/18.
Diaľničný ťah D1 v Slovenskej republike prebieha po trase Bratislava – Žilina – Prešov – Košice – hranica s Ukrajinou. Po dobudovaní bude príslušný úsek diaľnice súčasťou európskej cesty E50, ktorý z Francúzska prechádza cez Nemecko, Čechy, Slovensko, Ukrajinu a Rumunsko ďalej na juh. Mostné objekty, ktorými sa zaoberá tento článok, sa zrealizovali na križovatkách diaľnice D1 v úseku Vrtižer – Hričovské Podhradie a v úseku Mengusovce – Jánovce.
Na rýchlostnej ceste R1, ktorá má cez Nitru a Banskú Bystricu spájať Trnavu s Ružomberkom, majú vodiči k dispozícii nový, 8,4-kilometrový úsek Lehôtka pod Brehmi - Šášovské Podhradie popri Žiari nad Hronom. Po vyše dvoch rokoch výstavby ho vo včera slávnostne otvorili predstavitelia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a ministerstva dopravy, reálne ho motoristi môžu oddnes požívať. Medzi Banskou Bystricou a hranicou banskobystrického a nitrianskeho kraja pri Tekovských Nemciach tak budú môcť prechádzať po súvislej rýchlostnej ceste. Ako uviedol riaditeľ NDS Alan Sitár, tento 78-kilometrový úsek je po diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou druhým najdlhším súvislým úsekom diaľnice alebo rýchlostnej cesty na Slovensku.
Výstavba podzemných mestských rýchlodráh začala v Londýne v poslednej tretine 19. storočia. Od konca 60. rokov 20. storočia zvažovala bulharská vláda v Sofii výstavbu metra. Projekt počítal s tromi pretínajúcimi sa trasami podobne ako v Prahe, so 47 stanicami a dĺžkou 52 km. Stavebné práce sa začali v roku 1978, no výstavba metra sa predĺžila o viac ako 20 rokov.
Cieľom článku je zhrnúť a opísať požiadavky na ochranné systémy v trvalom styku s odpadovou a pitnou vodou, predstaviť výhody minerálnych ochranných systémov, ktoré týmto požiadavkám s technickou rezervou vyhovujú, a preukázať ich dlhodobú odolnosť proti agresívnemu prostrediu odpadových vôd deklarovanú nezávislými štúdiami skúšobných ústavov.
Prvý most, o ktorom článok informuje, sa staval metódou postupného vysúvania a je súčasťou diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer pri Považskej Bystrici. Premosťuje inundačné územie rieky Váh, vetvu križovatky Centrum a poľnú cestu. Druhý most je situovaný na konci úseku tejto diaľnice, premosťuje rieku Váh a staval sa sčasti na pevnej skruži a sčasti letmou betonážou. Článok sa podrobnejšie zaoberá aj problémom diferenčného zmrašťovania tohto mosta.
Od roku 2006, keď sa oporný systém Geomur-TW1 prvý raz použil na Slovensku, sa realizovalo viac ako 30 týchto systémov. Ide o certifikovaný oporný systém, ktorý sa skladá z pohľadových plných betónových tvaroviek Tensar TW1 s ozubom a drážkou a tuhých monolitických jednoosových HDPE geomreží Tensar, typ RE a RE 500, ktoré sa vzájomne spájajú syntetickým priebežným konektorom.
<object width="480" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/Apq5CBLrU7s?fs=1&hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/Apq5CBLrU7s?fs=1&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="480" height="385"></embed></object>
„Za účelom dosiahnutia potrebných pevností betónu pri predpínaní a modulov pružnosti betónu obmedzujúcich deformácie nosnej konštrukcie počas výstavby bola vyvinutá špeciálna betónová zmes so zníženým obsahom vody, zvýšeným podielom väčších frakcií kameniva a vyšším obsahom cementu.“ [3]
Mostný objekt tvorený dvojtrámovou nosnou konštrukciou z predpätého betónu s externými predpínacími káblami usporiadanými v tvare vzpieradiel pod spodným okrajom nosnej konštrukcie je prvým objektom svojho druhu na Slovensku.
Výstavba diaľnic v členitom horskom teréne sa len ťažko zaobíde bez nevyhnutnosti budovania tunelov. O platnosti tejto vety sa môžeme presvedčiť nielen v blízkych európskych krajinách (napríklad Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku), ale od polovice 90. rokov 20. storočia už aj na Slovensku. Vo všeobecnosti platí, že náklady na výstavbu tunelov prepočítané na jednotku dĺžky výrazne presahujú náklady na výstavbu diaľnice vo voľnej trase alebo na moste.
Medzinárodná odborná konferencia o bezpečnosti vodných stavieb sa konala pri príležitosti 35. výročia činnosti technicko-bezpečnostného dohľadu v dňoch 12. až 14. októbra 2010 v Bratislave. Záštitu nad konferenciou prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR.
Dopravná nehodovosť sa považuje za problém s výraznými ekonomickými a sociálnymi následkami pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Túto skutočnosť si uvedomujú všetky členské štáty Európskej únie, pričom výsledkom ich spoločného úsilia bol ambiciózny cieľ – znížiť úmrtnosť v dôsledku dopravných nehôd do roku 2010 o 50 percent.
Zmluvu o výstavbe druhého profilu diaľničného úseku D1 Jablonov – Studenec v dĺžke 5,21 km za zmluvnú cenu 34,22 milióna eur bez DPH v Bratislave podpísali generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Alan Sitár a generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav, a. s., Dušan Šamudovský, a to za účasti podpredsedu vlády SR a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Figeľa. Výstavba sa začne v novembri 2010 a ukončenie výstavby sa predpokladá v novembri 2012.
