Po objavení parného pohonu a jeho uplatnení v železničnej doprave nastal prudký rozvoj železníc. Ťažké parné lokomotívy však mali problém s prekonávaním prevýšenia v hornatom teréne, preto boli stavitelia nútení hľadať výhodnejšie trasy, čo ich priviedlo k razeniu tunelov priamo cez pohoria.
Kvalitná a funkčná dopravná sieť patrí ku kľúčovým faktorom, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú rozvoj hospodárstva a priestorové usporiadanie územia štátu. Keďže existujúca diaľničná sieť obslúži len časť územia Slovenskej republiky, bola doplnená sieťou rýchlostných ciest, ktorá pokryje celé územie štátu. Slovensko je hornatá krajina, preto je výstavba diaľnic (D) a rýchlostných ciest (R) neodmysliteľne spojená s výstavbou tunelov.
Tunel pod hradom predstavuje pre Bratislavčanov z pohľadu mestskej dostupnosti veľmi dôležitú dopravnú tepnu a jeho rekonštrukcia je veľkým prínosom pre električkovú dopravu. Tunel pochádza z druhej svetovej vojny. Posledná rekonštrukcia prebehla v 80. rokoch minulého storočia, pričom jej zámerom bola zmena využitia tunela z cestného na električkový. Pod súčasnú rekonštrukciu sa podpísal jeho havarijný stav.
Veľké mestá a ich aglomerácie riešia problémy s dopravou vytváraním integrovaných dopravných systémov, ktorých cieľom je vytvoriť efektívnu alternatívu k individuálnej osobnej doprave. Integrovaný dopravný systém predstavuje spôsob, ako zosúladiť tarify, trasy a časové harmonogramy viacerých foriem hromadnej prepravy tak, aby cestujúci mohol jednoducho, pohodlne a rýchlo cestovať v rámci aglomerácie, a to s použitím viacerých nadväzujúcich druhov dopravy – vlaku, mestskej hromadnej dopravy či linky prímestskej dopravy na jeden cestovný lístok za rovnakých prepravných podmienok. Integrovaný dopravný systém má ponúknuť obyvateľom kvalitnú, pohodlnú, rýchlu a intervalovú verejnú dopravu, ktorá by mohla nahradiť individuálnu dopravu.
Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.
Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 pokračuje od júla v intenzívnej, predĺženej prevádzke počas celého týždňa vrátane víkendov. Podľa harmonogramu sa začali pokladať prvé vrstvy asfaltu na všetkých cestných úsekoch a práce sa sústredili na nosné časti mostných objektov. Ku koncu sledovaného obdobia pracovalo na výstavbe PPP projektu Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat 1 500 zamestnancov, 320 strojov a 500 dopravných prostriedkov.
Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.
Limitovaná poloha nivelety rýchlostnej komunikácie R1 a požadované rozpätie 80 m si vyžadovali návrh stlačenej výšky prierezu nosnej konštrukcie. Túto požiadavku spĺňa navrhnutá konštrukcia s nízkym pylónom, tzv. systém extradosed.
Väčšia časť budovaného úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer sa vedie na mostných objektoch. Variabilita konštrukčných návrhov, úzko súvisiaca s technológiou ich budovania, vytvára pestré spektrum realizovaných konštrukcií z oblasti mostného staviteľstva.
Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.
Bratislava sa rozrastá pomerne rýchlo. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že v hlavnom meste sa v súčasnosti v porovnaní so zvyškom Slovenska sústreďuje veľká časť ekonomickej aktivity obyvateľstva. Mladí ľudia zo všetkých kútov našej krajiny sa osamostatňujú od rodičov a cestujú do Bratislavy za lepšími príležitosťami zamestnať sa alebo ešte lepšie – nájsť prácu vo svojom vyštudovanom odbore. Prirodzená migrácia má však aj svoje tienisté stránky, keďže zvyšuje nároky ľudí na bývanie, a teda aj požiadavky na ich dopravnú obsluhu v rámci mesta či medzi okolitými obcami a centrom.
V súčasnosti sme svedkami vysokého tempa výstavby cestnej aj železničnej infraštruktúry. Bez ohľadu na ročné obdobie a počasie pozorujeme na stavbe vždy čulý pracovný ruch, a to vďaka moderným stavebným materiálom, ktoré možno spracovávať takmer v každom ročnom období.
Záplavy, potopy, povodne. Na Slovensku najčastejšia prírodná katastrofa. Iste, môžeme byť radi, že nemáme hurikány, netrápia nás zemetrasenia a sopky… No voda nie je o nič menej nebezpečná ako všetky ostatné prírodné živly. Tento rok potrápila najmä východné Slovensko, utrpelo však v podstate celé územie. Kým reakcia záchranných zložiek na vzniknutú situáciu bola hodnotená prevažne pozitívne, neutíchajúcu diskusiu vyvolávajú rôzniace sa názory na prevenciu. Otázky regulácie vodných tokov, zadržiavania vody v krajine a nevyspytateľnosti počasia rozdeľujú odborníkov aj verejnosť nie na dva, ba ani tri, ale hneď na niekoľko táborov.
Na severe Moravy v týchto dňoch finišuje výstavba dlhej estakády pri Bělotíne. Nosná konštrukcia tejto betónovej estakády má priečny rez v tvare komory. Prečo sa použil tento tvar, keď v Čechách v posledných rokoch dominujú mosty v tvare dvojtrámu, sa pokúsime vysvetliť v tomto príspevok.
