Igor Jamnický: Tunel Višňové je pripravený na autonómne vozidlá
Andrea Dingová 
Svojou dĺžkou 7,5 km je tunel Višňové najdlhším tunelom na Slovensku. Tejto dĺžke bolo podriadené aj jeho technologické vybavenie. „Dĺžka 7,5 km si vyžaduje obrovské množstvo káblov a zariadení a prináša s tým súvisiace problémy s komunikáciou na veľké vzdialenosti. Bola to veľká výzva,“ hovorí Igor Jamnický, riaditeľ úseku dopravných technológií spoločnosti PPA INŽINIERING, s.r.o., ktorá patrí do skupiny PPA CONTROLL.
Už viackrát ste spomínali požiarne riziko. Prečo vlastne predstavuje požiar také obrovské riziko z hľadiska bezpečnosti v tuneli?
Treba si uvedomiť, že tunel je uzavretý priestor. Keď ste na otvorenej diaľnici a začne tam napríklad horieť auto alebo sa stane porucha či nehoda, dym sa šíri do okolia. V tuneli ste v podstate v horizontálne umiestnenom komíne.
V tuneli Višňové je permanentné prúdenie vzduchu na úrovni približne 6 m/s, čo je dosť veľa. Predstavte si, že v takomto kvázi horizontálne umiestnenom komíne vznikne požiar. Prúdenie vzduchu podporuje horenie aj šírenie dymu a máte veľký problém dostať dym od ľudí. V niektorých prípadoch musíte t otočiť prirodzené prúdenie vzduchu ventilátormi, aby ste dosiahli správny smer prúdenia dymu.
Únik je obmedzený. Môžete uniknúť už spomínanými 29 únikovými prepojovacími chodbami. Ste v uzavretom priestore, kde sa dym a oheň šíria veľmi rýchlo. Treba povedať, že v zahraničí pri požiaroch v tuneloch zahynulo veľa ľudí, ale väčšinou to bolo pre udusenie dymom, nie preto, že by uhoreli. Preto sa v tuneli prijímajú také opatrenia, aby požiar nevznikol.
Keď už vznikne, horenie je veľmi rýchle a podporované prúdením vzduchu. Preto ak takýto stav nastane, odporúča sa hneď odstaviť vozidlo, odísť do bezpečia a počkať, kým sa situácia vyrieši. V žiadnom prípade sa neodporúča ostávať v aute a čakať, kým prídu hasiči. Dym sa šíri obrovskou rýchlosťou, vznikajú obrovské teploty, ktoré dokážu časom narušiť aj betónovú konštrukciu tunela.
Uzavretý priestor je pre mnohých ľudí veľmi stresujúci. Aj keď vojdú z otvorenej diaľnice do tunela, cítia sa stiesnene. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko neštandardného správania a pri mimoriadnych udalostiach je toto riziko ešte väčšie.
Aké sú hlavné faktory, ktoré sú príčinou vzniku týchto požiarov?
Príčinou požiaru môže byť zrážka dvoch vozidiel. Najhoršie je, keby začalo horieť nákladné vozidlo, ktoré prepravuje nebezpečné látky. Aj na takéto stavy sme pripravení. Každé takéto vozidlo je označené ADR kódmi, vpredu má oranžové tabuľky, ktoré na vstupe do tunela zosnímame. Na tabuľke sa nachádza kód, ktorý určuje prevážanú chemickú látku.
Na konci tunela je ďalšia kamera, ktorá keď zistí, že vozidlo bezpečne opustilo tunel, vyškrtne ho zo zoznamu. Ak by však z nejakého dôvodu auto ostalo v tuneli alebo by bolo súčasťou nehody, hasiči majú okamžite k dispozícii zoznam nebezpečných látok, ktoré sa v tuneli práve nachádzajú. Aj toto všetko prispieva k minimalizácii následkov požiaru.
Ktoré systémy dokážu vzniku a šíreniu požiaru účinne zabrániť?
V prvom rade sú potrebné systémy, ktoré dokážu včas identifikovať požiar. To je alfa a omega. Bez včasnej detekcie sa požiar rozvinie do takých rozmerov, že už je problém ho uhasiť.
Ďalej sa v tuneli nachádzajú lineárne teplotné hlásiče, snímače dymu, EPS hlásiče a klasická EPS signalizácia, ktorú poznáme z budov. Všetky priestory tunela a jeho okolia v obslužných objektoch, v rozvodniach, prepojovacích chodbách aj v celej dĺžke tunela sú pokryté EPS systémom.
Potom sú tam snímače dymu, snímače CO, ktoré slúžia na určenie dýchateľnosti vzduchu, snímače opacity, ktoré snímajú znečistenie a sú schopné zistiť zadymenie alebo aj hmlu v tuneli. Ďalej sú to teplotné snímače a kamery, ktoré detegujú mimoriadne udalosti. To sú detekčné systémy.
Keď už požiar vznikne, dôležité sú systémy osvetlenia – najmä osvetlenie únikových trás, ktoré ľudí naviguje do únikových trás. Audiosystémy, rádiové systémy a tunelový rozhlas navigujú ľudí do únikových trás a vyzývajú ich, aby opustili vozidlo. Systémy vedia lokálne vstúpiť do vysielania autorádia, operátori vedia pustiť hlásenie, ktoré vyzve ľudí na opustenie vozidla. Rovnako možno varovné hlásenie pustiť do ampliónov, ktoré sú rozmiestnené po celom tuneli.
V tuneli Višňové sa nachádza vetrací systém pozostávajúci z 84 ventilátorov, ktoré dokážu účinne odsávať dym a posúvať ho smerom od evakuovaných ľudí, aby bol vzduch dostatočne dlho dýchateľný. V tuneli sa rovnako nachádza požiarny vodovod, ktorý zásobuje hasičov požiarnou vodou po celej dĺžke tunela. Hasiči sa môžu pripojiť priamo naň, aby mohli účinne hasiť.
Na zabránenie vjazdu ďalších vozidiel slúži systém dopravného značenia, ktorý včas informuje ľudí alebo vodičov v autách o uzavretí tunela a použití obchádzkovej trasy. Ľudí informujeme o požiari v tuneli nápismi Požiar.
V tuneli nefunguje stropné hasenie, ako je to v budovách?
Nie. Systém je založený čisto na pohybe a usmerňovaní dymu správnym smerom, aby ľudia neboli ohrození a čo najskôr opustili nebezpečný priestor cez únikové cesty.
Ako prebieha testovanie funkčnosti nainštalovaných systémov a technológií pred otvorením tunela?
Samotnému otvoreniu tunela predchádza sled mnohých testov, preverení, kontrol, oficiálnych stanovísk a meraní. Na začiatku prechádzame tvrdým preberacím konaním zo strany odberateľa, teda Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá kontroluje kvalitu dodaných materiálov, certifikáty materiálov, súlad s normami či kvalitu montáže. Po tejto kontrole sa začínajú tzv. individuálne skúšky, v rámci ktorých sa každé jedno zariadenie protokolárne vyskúša.
Všetky prevádzkové stavy pri mimoriadnych udalostiach a každé jedno zariadenie musia byť fyzicky skontrolované. Po fyzickej kontrole všetkých zariadení nastáva etapa tzv. komplexných funkčných skúšok. Počas nich sa kontroluje, ako zariadenia spoločne fungujú v prípade mimoriadnych udalostí.
Simulujú sa rôzne požiarne scenáre a okolnosti v doprave, testujú sa mimoriadne udalosti v detekčnom systéme – napríklad sa vyhodí škatuľa z auta a testuje sa, či to systém zaregistruje. Nahrieva sa požiarny hlásič, generuje sa dym a sleduje sa, ako je dym odsávaný. Prebiehajú oficiálne certifikované skúšky vetrania, keď sa fyzicky generuje horúci dym a autorizovaná osoba alebo autorizovaná spoločnosť vykonáva meranie jeho prúdenia a testuje účinnosť ventilátorov.
Certifikované laboratórium zmeria úroveň osvetlenia v tuneli, ktoré je veľmi dôležité pre prejazdovú rýchlosť 100 km za hodinu. Bez tejto kontroly by takáto rýchlosť nebola možná. Komplexné skúšky preveria všetky možné scenáre požiarov, mimoriadnych udalostí, porúch v systéme, vstupov do SOS kabín a vstupov do priečnych prepojení. SOS kabín, z ktorých môžete zavolať pomoc, je 60 v každej tunelovej rúre, čiže spolu 120. Sú rozmiestnené každých 150 m a každých 300 m je úniková chodba.
Pri otvorení dverí do SOS kabíny alebo únikovej chodby vás hneď zaregistruje kamera alebo systém a hneď sa vykonávajú automatizované tunelové reflexy, ktoré zabezpečuje riadiaci systém. Toto všetko je predmetom komplexných skúšok.
V rámci komplexných skúšok sa vykoná takzvaný test dopravno-prevádzkových stavov. Za účasti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva dopravy SR a Policajného zboru SR sa testujú všetky značky, ktoré sú pred tunelom, v tuneli a za tunelom, čiže aj na diaľnici. Otestujú sa všetky ich stavy, pretože značky sú premenné – menia symboly buď mechanicky na lamelách, alebo cez LED diódy. Každá značka je protokolárne odskúšaná, stavy sú nastavené ako globálne, teda od jednej križovatky po druhú. Operátor nemení značky po jednom, ale mení stav celého úseku.
Po úspešnom ukončení komplexných skúšok nasleduje dôležitá fáza, ktorou je taktické cvičenie integrovaného záchranného systému. Simuluje sa situácia blízka realite, napríklad nehoda áut, pričom sa reálne zamaskujú zranení ľudia a generuje sa dym.
Táto udalosť je ohlásená ako ostrý zásah pre všetky záchranné zložky, či už je to záchranná zdravotná služba, hasičský a záchranný zbor, alebo polícia. Zásah sledujú komisári, ktorí preverujú, ako tieto zložky reagujú, a popritom sa, samozrejme, testujú aj reakcie technologických zariadení v tuneli.
Bez úspešného vykonania tohto cvičenia nemôžete tunel otvoriť. Až potom nasleduje schvaľovacie konanie, ktoré sa končí povolením otvoriť tunel do ostrej prevádzky. Testov, ktoré preveria prevádzkyschopnosť tunela, je extrémne veľa. Nedokončený tunel sa tak do prevádzky nedostane, teda aspoň na Slovensku určite nie.
Aspoň v niečom máme istotu. Ako reaguje nainštalovaná technológia v tuneli Višňové na incidenty počas reálnej prevádzky?
Po otvorení tunela zaznamenávali snímače dymu pomerne často prach a automaticky spustili ventilátory. Tie okrem požiarneho režimu slúžia aj na prevádzkové prevetrávanie a čistenie ovzdušia v tuneli. Autá s poruchami a dopravné nehody zas preverili kamerový dohľad, ktorý ich automaticky identifikoval a zalarmoval operátora. Ten automaticky znižoval rýchlosť alebo uzatváral príslušnú tunelovú rúru. Podobne systémy reagovali aj pri zatúlaných psoch.
Od momentu, keď vojdete do tunela, ste neustále pod dozorom kamier a čokoľvek sa vám stane, operátori o vás okamžite vedia. Pri otvorení dverí do SOS kabíny, do ktorej idete nahlásiť nejaký problém, riadiaci systém automaticky rozsvieti svetlo na 100 %, zníži rýchlosť na 60 km za hodinu, rozbliká signalizačné svetlá a, samozrejme, zalarmuje operátora.
Takže skôr, ako zdvihnete telefón v SOS kabíne, už o vás vedia – aj o tom, čo sa vám asi stalo. Systém pracuje, rozmýšľa a neustále kontroluje, čo sa deje v tuneli. Nemusíte mať obavy, že keď sa vám niečo stane, nikto vám nepomôže. Tunel je sledovaný nepretržite 24 hodín denne počas celého roka dvomi operátormi. Tí sú pripravení vás navigovať, poskytnúť vám pomoc, prípadne technickú podporu. Každý štvorcový milimeter v tuneli je pod kontrolou.
Ako rýchlo možno dopravnú nehodu odstrániť?
To závisí od rozsahu nehody, od toho, či došlo k úniku nebezpečných látok, či treba zlikvidovať požiar, či sú vozidlá veľké a či ich treba odtiahnuť. Dĺžku lehoty na odstránenie nehody ovplyvňuje napríklad aj to, ako dlho sa vyšetruje. Samozrejme, vždy sa snažia uzávierky tunela minimalizovať, keďže ide o dôležitú dopravnú tepnu, cez ktorú prejde obrovské množstvo vozidiel.
Akým vývojom prešli za ostatné roky systémy a technológie určené pre tunely a dopravnú infraštruktúru?
Tak, ako sa stále zdokonaľuje výpočtová technika a presnosť zariadení, aj senzory, ktoré sa v súčasnosti nasadzujú, sú v porovnaní so senzormi spred 20 rokov citlivejšie, presnejšie a spoľahlivejšie. Kamery sú omnoho kvalitnejšie, dokážu vidieť viac ako pred tými 20 rokmi, keď sme začínali.
Dopravné značenie je moderné, plnomaticové, dokážeme na ňom vodičom zobraziť rôzne symboly a inštrukcie. Nejde o pevne preddefinované symboly. Vďaka tomu vieme vodičov na vjazdoch do tunela dynamicky informovať o tom, čo sa v tuneli deje.
Rovnako sa ďalej posunula aj komunikácia cez mobilné telefóny a primerane k tomu vieme vodičom poskytnúť aj kvalitnejšie mobilné spojenie v tuneli. Systém na šírenie mobilného signálu, ktorý som predtým opomenul, je tiež veľmi dôležitý na zabezpečenie komunikácie nielen vodičov, ale aj napríklad medzi záchrannými zložkami či zamestnancami údržby.
Vývoj je nezadržateľný, či už ide o počítače, servery alebo softvér. Do detekčných systémov už vstupuje aj umelá inteligencia. Sám som zvedavý, ako sa to prejaví v blízkej budúcnosti. Technológie tunela kopírujú vývoj IT a zdokonaľujú sa každý rok. Snažíme sa pokrok vnímať, zúčastňujeme sa výstav a konferencií a novinky na trhu sa snažíme okamžite nasadzovať do aktuálnych tunelov.
Akú výzvu predstavujú autonómne riadené vozidlá z technologického hľadiska?
Autonómne riadené vozidlá potrebujú dobrú infraštruktúru, lebo neustále komunikujú so svojím okolím alebo s dátovým centrom, ktoré zbiera informácie a odovzdáva inštrukcie. Aj z tohto dôvodu sa Národná diaľničná spoločnosť rozhodla pri tuneli Višňové doplniť 5G sieť, čiže aktuálne najrýchlejšiu dátovú sieť na trhu. Sieť sa stihla dorobiť ešte pred otvorením tunela, aby vodiči mali k dispozícii kvalitné dáta, ale počítalo sa aj s víziou do budúcnosti.
Keď nastúpia autonómne autá, budú na svoju prevádzku nevyhnutne potrebovať dobrú dátovú sieť, cez ktorú budú komunikovať. Toto je prvý krok. Verím však, že v budúcnosti si budú vozidlá aj medzi sebou vymieňať dáta a budú sa informovať o tom, čo sa deje na ceste, čo prispeje k rýchlejšej identifikácii mimoriadnych udalostí.
Aj všetky ostatné dátové siete v tuneli sú realizované cez optické, veľmi rýchle káble, čo predstavuje dostatočnú dátovú rezervu do budúcnosti na rozširovanie ďalších dátových prenosov v tuneli. Som presvedčený o tom, že tunel je pripravený aj na autonómne vozidlá.
