Partner sekcie:
  • Stavmat

Dunaj ako medzinárodná vodná cesta

Dunaj je druhou najdlhšou európskou riekou tečúcou krajinami strednej a juhovýchodnej Európy

Dunaj je druhou najdlhšou európskou riekou tečúcou krajinami strednej a juhovýchodnej Európy. Z hľadiska plavby predstavuje jednu z najdôležitejších európskych vnútrozemských vodných ciest, a to najmä po otvorení prieplavu medzi Dunajom a Mohanom (Main-Donau Kanal) v septembri 1992, ktorý umožnil nákladnú i osobnú prepravu tlačnými člnmi alebo motorovými loďami nielen medzi podunajskými štátmi, ale aj do a zo štátov západnej Európy. Dunajská vodná cesta sa tak stala dôležitou súčasťou siete TEN-T.

Dunajská vodná cesta ako vodná cesta medzinárodného významu by mala podľa medzinárodnej klasifikácie vnútrozemských vodných ciest zabezpečiť požadovanú dopravnú výkonnosť, čo pri súčasných pomeroch nie je možné z dôvodu problémového zabezpečenia požadovaných parametrov plavebnej dráhy počas celého plavebného obdobia.

Z technického a nautického hľadiska je dunajská vodná cesta splavná pre lode a lodné zostavy v klasifikačných triedach Vb až VII. Tieto triedy definujú šírku lodí (zostáv) od 11 až do 34,2 m, dĺžku lodí až do 270 m, ponor až 3,5 m a podjazdnú výšku pod mostmi pri najvyššej plavebnej hladine vyššiu ako 5,25 m.

Prekážkou celoročného využitia a spoľahlivej lodnej prevádzky na Dunaji sú tzv. úzke miesta (ako napríklad brodové úseky) spôsobené nízkym vodným stavom, nedostatočné podjazdné výšky pod mostmi a obmedzené plavebné šírky na vodnej ceste.

V aktuálnom programovom období 2014 – 2020 si Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky kladie za cieľ eliminovať takéto úzke miesta na celom úseku Dunaja pretekajúcom Slovenskom a dosiahnuť tak spoľahlivú a užívateľsky priateľskú infraštruktúru vodnej dopravy na tejto rieke.

Prostriedkom na riešenie tohto cieľa sa stal OP Integrovaná infraštruktúra (OPII 2014 – 2020) a Nástroj na prepájanie Európy (CEF), z ktorých môže Slovenská republika čerpať na podporu vodnej dopravy prostriedky v kumulatívnej hodnote presahujúcej 300 miliónov eur.

Z týchto prostriedkov sa podporia projekty modernizácie verejných prístavov Slovenskej republiky, signálneho značenia vodnej cesty a plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo, ktoré zabezpečia bezpečnú plavbu pre plavidlá a posádky na vodnej ceste Dunaj.

Ďalej to budú projekty zabezpečujúce požadované parametre plavebnej dráhy formou odstraňovania sedimentov ukladajúcich sa na dne rieky či budovaním smerných vodných stavieb. Ďalej uvádzame stručný náčrt najdôležitejších pripravovaných projektov.

Modernizácia vytyčovacej techniky a plavebného značenia na vodnej ceste medzinárodného významu Dunaj
Projekt je zameraný na modernizáciu vytyčovacej techniky a plavebného značenia na vodnej ceste medzinárodného významu Dunaj v úseku od štátnej hranice Slovenska s Rakúskom (r. km 1880,26) po štátnu hranicu Slovenska s Maďarskom (r. km 1708,20), a to na účely zvýšenia bezpečnosti plavby plavidiel, posádok a v neposlednom rade ochrany životného prostredia v dotknutej oblasti.

Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ako zodpovedný riešiteľ projektu zhodnotí stav existujúcich plavebných znakov, používanej techniky a technológií a navrhne moderné riešenia značenia vodnej cesty, a to okrem iného formou klasických, inteligentných a virtuálnych bójí, ako aj ich integrácie do systému riečnych informačných služieb poskytovaných užívateľom vodnej cesty Dunaj.

Zmena rýchlosti prúdenia v dolnej časti zdrže Hrušov – predprojektová a projektová dokumentácia
Predmetom projektu je návrh technického riešenia zabezpečujúceho zvýšenie rýchlosti prúdenia v dolnej časti zdrže Hrušov s cieľom zamedziť jej zanášaniu a zvýšiť tak bezpečnosť vodnej dopravy, ako aj vytvoriť predpoklady na zatraktívnenie tohto spôsobu prepravy pre prepravcov a operátorov. Technické riešenie bude vypracované v troch variantoch, z ktorých sa vyberie najvhodnejší.

V rámci realizácie projektu sa vypracuje štúdia uskutočniteľnosti na zmenu rýchlosti prúdenia v dolnej časti zdrže Hrušov vrátane vypracovania EIA a posúdenia v zmysle rámcovej smernice o vodách a CBA, následne sa vypracuje dokumentácia stavebného zámeru a dokumentácia pre územné rozhodnutie.

Na základe výsledkov sa vypracuje realizačná projektová dokumentácia, ktorá bude podkladom na zabezpečenie vydania stavebného povolenia. Po úspešnom ukončení týchto aktivít prebehne obstarávanie dodávateľa na realizáciu stavby.

Realizáciou projektu sa dosiahne zabezpečenie parametrov plavebnej dráhy vodnej cesty Dunaj v predmetnom úseku, čím sa zabráni usadzovaniu plavenín a splavenín v plavebnej dráhe a zároveň sa zvýši bezpečnosť plavby a pohybu plavidiel v dolnej časti zdrže Hrušov.

Z hľadiska plavby predstavuje Dunaj jednu z najdôležitejších európskych vnútrozemských vodných ciest
Z hľadiska plavby predstavuje Dunaj jednu z najdôležitejších európskych vnútrozemských vodných ciest |

Pravidelná osobná vodná doprava po Dunaji – DUNAJBUS

Veľký počet osôb dochádza za prácou autami či autobusmi, čo spôsobuje na európskych mestských komunikáciách vytváranie zúžených miest, preťažení a zdržaní. V SR sa táto situácia prejavuje najmä v hlavnom meste SR Bratislave a jeho prímestských častiach.

Jedným z najkritickejších úsekov je úsek medzi Šamorínom a Bratislavou, kde sa cez pracovný týždeň pohybuje približne 20 000 automobilov denne. V ranných či poobedňajších hodinách tak vznikajú rozsiahle dopravné zápchy, ktoré spôsobujú pravidelne dvoj- až trojhodinové zdržanie, pričom takýto počet áut má zároveň mimoriadne negatívny vplyv na životné prostredie.

Cieľom projektu je zaviesť osobnú lodnú dopravu po Dunaji prostredníctvom novej časovo úspornej pravidelnej linky verejnej osobnej vodnej dopravy, ktorá bude efektívne napojená na ďalší systém dopravnej obsluhy mesta.

K nesporným výhodám zavedenia tejto formy verejnej dopravy patrí zníženie dopravného preťaženia na vstupe do hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj na hlavných ťahoch mestom prostredníctvom presunu časti migrujúceho obyvateľstva z individuálnej automobilovej dopravy na novú verejnú osobnú vodnú dopravu, ako aj zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov dotknutých oblastí regiónu prostredníctvom zníženia množstva individuálnej automobilovej dopravy na vstupe do hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj na hlavných ťahoch mestom.

Preverenie možností a realizovateľnosti pravidelnej osobnej lodnej prepravy, využívajúcej vodnú cestu Dunaj v Bratislave a v jej prímestských častiach, má vzhľadom na aktuálne politiky Európskej únie a osvedčenú prax európskych miest prevádzkujúcich úspešne verejnú lodnú prepravu a využívajúcich nespochybniteľné výhody osobnej lodnej prepravy ako integrovanej súčasti dopravných systémov, vysoký potenciál riešiť vyššie uvedené problémy a navrhnúť ekonomicky, sociálne a technicky realizovateľné východiská.

Jeden z plánovaných projektov počíta s vybudovaním zázemia pre plavidlá vo verejnom prístave v Bratislave
Jeden z plánovaných projektov počíta s vybudovaním zázemia pre plavidlá vo verejnom prístave v Bratislave |

Vybudovanie zázemia pre plavidlá

Projekt vybudovania zázemia pre plavidlá vo verejnom prístave v Bratislave rieši otázku nakladania s odpadmi, ktoré vznikajú prevádzkou plavidiel (odčerpávanie fekálnych vôd, drenážnych vôd, zber použitého oleja, zber komunálneho odpadu, zber a odstraňovanie nebezpečného odpadu a iné), úpravu (čistenie/spracovanie) odpadu, jeho odvoz, resp. vypúšťanie vyčistenej odpadovej vody a zároveň rieši možnosť zásobovania plavidiel prevádzkovými kvapalinami. Prvým krokom je identifikácia najvýhodnejších technológií pre verejný prístav v Bratislave a variantných riešení technologického celku.

Štúdia realizovateľnosti, I. fáza

Prvá fáza rieši technické opatrenia na zabezpečenie požadovaných parametrov plavebnej dráhy vodnej cesty Dunaj v r. km 1880,26 – r. km 1708,20. Predmetom štúdie je vyhodnotiť súčasný stav splavnosti a následne navrhnúť technické opatrenia na zlepšenie parametrov plavebnej dráhy medzinárodnej vodnej cesty Dunaj. Cieľom opatrení je dosiahnuť parametre (šírku, hĺbku, podjazdnú výšku) v zmysle odporúčaní Dunajskej komisie a dohody AGN (dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu).

Modernizácia plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo

Strategickým cieľom projektu je zvýšiť efektivitu, spoľahlivosť, a teda aj konkurencieschopnosť vodnej dopravy v rámci Dunajskej vodnej cesty, ktorá je súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Cieľom je okrem iného posilniť udržateľnosť vodnej dopravy medzi SR a ostatnými štátmi na Dunajskej vodnej ceste a v súlade s politikou Európskej únie podporiť tento ekonomicky a environmentálne šetrný dopravný mód, ktorý ako jediný disponuje dostatočne voľnou kapacitou.

Zároveň sa prostredníctvom zámeru štúdie podporí požiadavka na dokončenie výstavby základnej siete TEN-T do roku 2030 a súhrnnej siete najneskôr do roku 2050, plynúca z nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ.

Hlavným cieľom je zvýšiť prevádzkovú schopnosť a spoľahlivosť plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo, zvýšiť bezpečnosť plavby cez plavebné komory, ako aj zvýšiť rýchlosť a bezpečnosť preplavovacieho cyklu.

Na Vodnom diele Gabčíkovo sa plánuje modernizácia plavebných komôr
Na Vodnom diele Gabčíkovo sa plánuje modernizácia plavebných komôr |

FAIRway Danube

Projekt, na ktorom participuje šesť zo siedmich podunajských krajín, má za cieľ implementovať Hlavný plán rehabilitácie a údržby plavebnej dráhy na Dunaji a jeho splavných prítokov (Fairway Rehabilitation and Maintenance Master Plan for the Danube and its navigable tributaries). Plán nastavil spoločnú iniciatívu s cieľom vyriešiť problematické miesta v koridore Rýn – Dunaj.

V rámci projektu FAIRway Danube sa pomocou novej technológie na meranie a vytyčovanie plavebnej dráhy a za použitia harmonizovaného prístupu k spracovaniu získaných dát nastavia následné kroky na zlepšenie podmienok plavby na medzinárodnej vodnej ceste Dunaj.

Záver

V súčasnom programovom období sa ministerstvo a jeho partneri sústredia na vypracovanie potrebných dokumentácií, ktoré budú v súlade s potrebami nákladnej dopravy a požiadavkou zachovať, prípadne zlepšiť stav životného prostredia v povodí rieky Dunaj ako základného predpokladu na vstup do realizačnej fázy projektov.

Text: Ivan Magát
Foto: Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Ivan Magát pôsobí na Sekcii riadenia projektov Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 6/2018.

Komentáre