omietanie vapennopieskoveho muriva
Galéria(2)

Omietanie vápennopieskového muriva

Partneri sekcie:

Pred začiatkom omietacích prác treba predovšetkým ukončiť konštrukciu strechy. Vonkajšie obvodové steny je potrebné chrániť proti dažďu a iným možnostiam prevlhnutia tak, aby podklad, na ktorý sa bude omietka nanášať bol pevný, bez uvoľnených častí a dostatočne suchý.

omietanie vapennopieskoveho muriva 7238 big image
02cemix big image
Zárubne dverí a okenné rámy musia byť osadené, aby sa dodatočnými úpravami omietka nepoškodila. Zároveň musia byť dokončené elektrické rozvody a akékoľvek iné inštalácie inžinierskych sietí. Inštalačné drážky treba zaplniť vhodným materiálom, aby ďalšie vrstvy omietky nepraskali. Vnútorné omietky sa môžu aplikovať až po daných pracovných krokoch. Prechody medzi rozličnými typmi muriva (vápennopieskové murivo – tehlové murivo, betón a pod.) treba prekryť výstužnou tkaninou so šírkou 30 cm, ktorá sa umiestňuje v hornej tretine hrúbky omietky. Treba použiť výstužnú tkaninu s veľkosťou ôk 8 × 8 mm a plošnou hmotnosťou minimálne 145 g/m2.

Ochrana proti vlhkosti
Expedičná vlhkosť vápennopieskového muriva je zvyčajne pod 5 % a materiál je z hľadiska objemovej stability bezpečný. Vzhľadom na vysokú nasiakavosť sú však veľmi náchylné na veľmi rýchle, vysoké prevlhnutie pri nesprávnom skladovaní (rozbalené palety), resp. murovaní, počas daždivého počasia (obr. 1). Silno prevlhnuté vápennopieskové murivo podlieha v priebehu vysúšania výrazným zmrašťovacím procesom, ktoré spôsobujú fatálne poruchy. Tie sa prejavujú roztrhnutím muriva v styčných škárach, alebo vznikom líniových prasklín po celej hrúbke muriva, predovšetkým v oblasti okenných a dverných otvorov. Poruchy môžu byť natoľko závažné, že môžu ohroziť statickú stabilitu konštrukcie a ich prejavy sa môžu omylom považovať za poruchy spôsobené nesprávnym založením stavby alebo nadmerným prevádzkovým zaťažením. Sily vznikajúce pri zmrašťovaní vysychajúceho vápennopieskového muriva, ktoré sú schopné spôsobiť jeho deštrukciu, jednoznačne poškodzujú aj omietky a keramické obklady. Hlavnou podmienkou úspešného omietania vápennopieskového muriva je jeho rovnovážna vlhkosť. Tú možno dosiahnuť dôslednou ochranou stavebných prvkov proti zrážkovej a vzlínajúcej vlhkosti a taktiež ochranou koruny muriva v priebehu murovania proti zrážkovej vode.

Príprava podkladu
Špecifické vlastnosti vápennopieskového muriva, medzi ktoré patria hladkosť povrchu a vysoká nasiakavosť vyžadujú vždy na zabezpečenie dostatočnej prídržnosti a otvoreného času aplikovanej omietky špeciálnu úpravu podkladu, ktorú môže tvoriť:

  • polymércementový mostík na vápennocementové jadrové a jednovrstvové omietky s veľkosťou zrna do 1,2 mm (obr. 2);
  • stierkový mostík zo špeciálneho lepidla s horizontálnym zubovým rastrom na jadrové (tepelnoizolačné) omietky so zrnom do 2 mm;
  • špeciálny mostík pod sadrové a vápennosadrové omietky z príslušnej sadrovej (vápennosadrovej) omietky a zušľachťujúcej disperzie


Voľba omietkovej skladby

Rovinnosť, vysoká pevnosť a hmotnosť vápennopieskového muriva umožňujú v interiéri realizovať relatívne tenkovrstvové omietanie, najracionálnejšie jednovrstovými vápennocementovými, sadrovými alebo vápennosadrovými omietkami s hrúbkou približne 8 až 10 mm. Omietky na tomto murive majú funkciu len jemného vyrovnania povrchu. Ich prínos z hľadiska zvukovej izolácie alebo tepelnej akumulácie muriva je zanedbateľný. V odôvodnených prípadoch, keď sa omietajú steny medzi priestormi s rozličnou teplotou, napr. medzi bytom a chodbou, možno zvýšiť tepelnoizolačné vlastnosti deliacej steny použitím tepelnoizolačných omietok, ktoré sa aplikujú vždy na chladnejšiu stranu steny. Tepelnoizolačný prínos týchto omietok by sa mal posúdiť výpočtom a ich aplikácia by sa mala realizovať v súlade s projektom. Z exteriérovej strany sa na vápennopieskové murivo v drvivej väčšine prípadov aplikuje tepelnoizolačný systém. Vo výnimočných prípadoch sa murivo z exteriérovej strany omieta rovnakým spôsobom ako z interiérovej. Hrúbka omietky však musí byť minimálne 15 mm a tepelnoizolačná omietka musí mať hrúbku minimálne 20 mm (pri niektorých typoch omietok to môže byť 25 až 40 mm). Na jednovrstvové aj viacvrstvové exteriérové omietky treba po ich vyzretí okamžite naniesť ochrannú vrstvu vo forme vhodného fasádneho náteru alebo šľachtenej omietky.

Odporúčané ­materiály:

  • Cemix 221 – Polymérecementový spojovací mostík
  • Lepidlo špeciál 115
  • Cemix – Zušľachťujúca disperzia
  • Tepelnoizolačná omietka Cemix Supertherm TO, Cemix Supertherm TO Extra

TEXT + FOTO: LB Cemix
Zodpovedná redaktorka: Andrea Dingová

Článok bol zverejnený v časopise Stavebne Materialy.