Energetickou triedou A0 sa to nekončí
Odborníci avizujú, že požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti budov sa budú v blízkej budúcnosti ešte viac sprísňovať. Odporúčané hodnoty v tepelnotechnickej norme už dnes vytvárajú priestor na navrhovanie a realizáciu budov s tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré budú vyhovovať aj týmto sprísneným požiadavkám. Zároveň zohľadňujú možnú degradáciu použitých materiálov. Aj o tom sme sa porozprávali s Ing. Tomášom Lebedom, produktovým špecialistom pre stavebné prvky firmy JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
Na Slovensku je od 1. 1. 2021 povinnosť stavať domy v energetickej triede A0? Čo je hlavnou myšlienkou tohto opatrenia?
Hlavnou myšlienkou stavieb domov v energetickej triede A0, teda domov s takmer nulovou potrebou energie, je dosiahnuť čo najúspornejšiu energetickú prevádzku domu. Podmienky, ktoré sú dnes nastavené, by mali prispieť k zníženiu emisií CO2 a spotreby neobnoviteľných zdrojov energie. To možno jednoznačne dosiahnuť vhodnou kombináciou stavebných materiálov a dostupných technológií. No aj napriek rôznym moderným stavebným materiálom a dostupným technologickým postupom mám stále pocit, že nie je úplne cieľom robiť veci hospodárne.
Podľa môjho názoru sa stále kladie malý dôraz na energeticky hospodárnu výstavbu. To by malo ísť ruka v ruke s použitými technológiami na vykurovanie a ohrev vody, ktoré by sa mali presne navrhnúť na energetickú potrebu stavby. Pretože tak ako netvrdím, že by sa mala na zateplenie stavby použiť tepelná izolácia s hrúbkou 500 mm, nemali by sa ani zbytočne predimenzovať technológie. Naozaj nevidím veľký zmysel v použití príliš výkonných tepelných čerpadiel, rekuperácií alebo veľkého počtu fotovoltických či solárnych panelov.
Často sa v praxi stretávam s nelogickými požiadavkami stavebníkov, ktoré nemusia mať v konečnom dôsledku ani požadovaný efekt. Veľa ľudí si však nakoniec nechá poradiť, pretože pochopia, že je dôležité, aby použité materiály nezodpovedali len normatívnym predpisom, ale aby navrhované riešenie bolo aj ekonomické. Treba si uvedomiť, že rovnaké vlastnosti ako tepelná izolácia s hrúbkou 500 mm dokáže zabezpečiť aj vhodne zvolená izolácia s hrúbkou napr. 300 až 360 mm. Čo predstavuje v konečnom zúčtovaní nákladov pomerne veľký rozdiel.
Tak ako ste povedali, základnými ukazovateľmi ako túto energetickú triedu splniť, sú normatívne požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií. V norme sa však pri stavebných konštrukciách, ako sú steny, stropy či strechy, uvádzajú normalizované (požadované) a odporúčané hodnoty. Prečo?
Áno, ako hovoríte. V norme sa uvádzajú dve hodnoty. Normalizovaná, teda tá, ktorá sa od 1. 1. 2021 považuje za záväznú a odporúčanú hodnotu. Pre šikmé strechy nad obytným priestorom so sklonom ≥ 45° je normalizovaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla Ur2 = 0,22 W/(m2 . K). Odporúčaná hodnota je Ur3 = 0,15 W/(m2 . K). Treba povedať, že ide o celkové hodnoty, ktoré v sebe zahŕňajú nielen tepelnoizolačné vlastnosti tepelnej izolácie, ale aj ostatných vrstiev strešného plášťa, napr. krokiev, ktoré majú horšie izolačné vlastnosti. Krokva zhoršuje tieto vlastnosti približne o 10 %.
Naša tepelnotechnická norma vychádza z nemeckej normy, ktorá hovorí, že všetky použité postupy by mali zabezpečiť životnosť stavebnej konštrukcie 70 rokov. Toto sa, žiaľ, u nás často neberie do úvahy. Ak by som bol tvorca normy, povedal by som bez pardonu 0,15 W/(m2 . K).
Prečo by mala byť táto hodnota len odporúčaná? Podľa môjho názoru by táto hodnota mala byť cieľová. Táto odporúčaná hodnota totiž presne reflektuje aj degradačné procesy izolácie, a teda zhoršenie jej vlastností v čase. Tú môžu spôsobiť aj okolnosti, ktoré nedokáže ovplyvniť žiadna stavebná firma. Napr. sadanie stavby, v dôsledku ktorého môže prasknúť stena, čo má za následok zhoršenie vlhkostných pomerov stavby. Napr. pri otvore v streche s rozmermi 10 × 1 000 mm sa zhoršujú jej vlhkostné parametre o 6 %. To predstavuje mnoho litrov vody ročne a zvýšené riziko degradácie tepelnej izolácie.
Strechy sú v tomto ohľade veľmi citlivé, pretože do nich môže vždy niekde zatiecť voda, napr. pre hnaný dážď. A je jedno, či máte betónovú alebo plechovú krytinu. Preto si myslím, že snahou každého seriózneho stavebníka by malo byť dosiahnutie odporúčanej hodnoty. Treba si uvedomiť, že ak sa hodnota 0,15 W/(m2 . K) časom zhorší na 0,17 W/(m2 . K), strešná konštrukcia ešte stále vyhovuje požiadavkám. Lenže ak sa navrhne na hraničnú hodnotu 0,22 W/(m2 . K) a zrazu klesne na 0,30 v skutočnosti nebude pre používateľa energetická trieda splnená.
Čo si myslíte o takto nastavených podmienkach pre stavebné konštrukcie?
Úprimne musím povedať, že sa s týmto bazírovaním na súčiniteľoch prechodu tepla či tepelnom odpore, teda U-hodnotách a R-hodnotách veľmi nestotožňujem. Hodnoty U hovoria len o tom, koľko energie potrebujete na štvorcový meter a °C alebo K, ale nič nehovoria o čase. Napríklad drevovláknitá tepelná izolácia dokáže splniť predpísané tepelnotechnické požiadavky bez problémov.
Podľa môjho názoru je však potrebné brať do úvahy aj čas a tzv. fázový posun. Ten totiž napovedá či je potrebné dodať predpísanú energiu raz za deň alebo trikrát za deň, ako napr. pri polystyréne, ktorý sa síce rýchlo zohreje, ale aj rýchlejšie ochladí. Ďalšou kľúčovou hodnotou je potreba primárnej energie na štvorcový meter a rok. Tá je v súčasnosti stanovená na úrovni 54 kWh/(m2 . a). Myslel som si, že bude od nového roka prísnejšia, keďže so v súčasnosti dostupnými technológiami sa dokážeme dostať na oveľa lepšie hodnoty. Napr. akumulátorové batérie na energiu vyprodukovanú fotovoltickými panelmi dokážu zásobovať dom energiou 5 až 6 týždňov. počas prechodného obdobia, a tak výrazne oddialiť a znížiť používanie cudzej energie.
Určite by sme mali ísť ešte cestou ďalšieho sprísňovania. Časom by sme sa mohli dostať na hodnotu 25 až 30 kWh/(m2 . a). Treba však povedať, že domy s potrebou primárnej energie na úrovni 50 až 80 kWh/(m2 . a) predstavujú z hľadiska energetickej hospodárnosti dobré stavby. Pretože či dá niekto za vykurovanie 20 alebo 40 €/mesačne, to už nie je až taký veľký rozdiel. Sprísňovaním požiadaviek sa dostávame z ekonomickej skôr do ekologickej roviny. Ak by sme totiž chceli klesnúť z hodnoty 0,15 W/(m2 . K) na 0,12 W/(m2 . K), pri drevovláknitej izolácii by to predstavovalo zvýšenie investičných nákladov približne o 20 %, čo pri bežnom rodinnom dome predstavuje 3 500 €. Takéto zateplenie však ušetrí investorovi na nákladoch na vykurovanie 8 €/mesiac. A to je pomerne nerentabilné.
Čo však považujem za pozitívne, je fakt, že podľa U-hodnoty pri určitej hrúbke si vedia overiť vlastnosti ponúkanej izolácie aj bežní investori. Samozrejme, rovnako dôležitá je aj pre projektantov, ktorí by sa pri navrhovaní skladieb strešných konštrukcií nemali inak čoho chytiť, ako aj pre stavebné úrady, ktoré by nevedeli overiť, či navrhnuté materiály spĺňajú dané požiadavky. Tieto požiadavky zároveň nútia výrobcov stavebných materiálov uvádzať v technických listoch informácie, ktoré by za iných okolnosti nezverejňovali.
Do akej miery stavebné úrady aj reálne skúmajú splnenie týchto požiadaviek?
Podľa informácií od stavebných firiem, s ktorými spolupracujeme, napr. v Bratislavskom kraji sa práve pre skúmanie týchto požiadaviek stavebnými úradmi spomalili stavebné konania. Či to takto bude pokračovať aj ďalej, je otázne. Ak sa však máme niekam posunúť, pokiaľ ide o kvalitu stavieb, potom by mali stavebné úrady týmto požiadavkám aj naďalej venovať dostatočnú pozornosť. Nerozumiem totiž napr. tomu. ako môže niekto zhotoviť energetický certifikát cez telefón.
Dokonca aj ja osobne som upozorňoval MH SR, že by mali zvýšiť frekvenciu kontrol rozostavaných stavieb. Keby sa skontrolovala aspoň každá stá stavba, z celkového počtu povolených stavieb za rok, čo si myslím, že je aj z hľadiska kapacitných možností stavebných úradov realizovateľné, potom by si nikto nedovolil tieto požiadavky porušovať. V súčasnosti, ak sa aj nejaké kontroly dejú, paradoxne sa realizujú skôr u súkromných malých investorov.
Čo všetko ovplyvňuje tepelnotechnické vlastnosti a funkčnosť strešného plášťa budovy?
Na tepelnotechnické vlastnosti má vplyv nielen tepelná izolácia, ale všetky vrstvy, ktoré strešný plášť vytvárajú. Veľmi často sa na záklop z vnútornej strany strechy používajú OSB dosky s hrúbkou 12 mm. To je hneď prvá chyba. Ak nechcete použiť parotesnú fóliu, mala by sa použiť doska s hrúbkou 15 mm.
Pri tejto hrúbke máte istotu, že z interiérovej strany vytvoríte difúzne uzavretý systém, čo napomáha zachovaniu tepelnej pohody. Pri OSB doske s hrúbkou 15 mm je totiž difúzna hrúbka viac ako 3 metre (pri difúznom odpore dosky 200). Na porovnanie, pri hrúbke 12 mm je to len 2,5 metra. Môže sa zdať, že je to pomerne veľa, ale na základe praktických skúsenosti vieme, že cez túto hrúbku určitá časť vlhkosti dokáže prejsť. Aj cez difúznu fóliu, ktorá sa dáva z exteriérovej strany za určitých okolností nejaký objem vodných pár prenikne. Tomu sa nedá úplne zabrániť a v konečnom dôsledku to ani nemusí byť cieľom. Nejaká vlhkosť sa do ďalších vrstiev strešného plášťa dostať môže, je však dôležité, aby jej bolo čo najmenej.
Z tohto hľadiska môžeme pri difúznej hrúbke 3 metre hovoriť o komfortnom riešení. Tu už máte istotu, že sa vlhkosť nebude reálne hromadiť v strešnej konštrukcii. Vďaka tomu budú mať použité stavebné materiály veľmi dlhú trvácnosť pri zachovaní ich vlastností. Namiesto OSB dosky sa môže použiť sadrokartónová alebo sadrovláknitá doska v kombinácii s vhodnou fóliou, ktorá zabezpečí dosiahnutie uvedenej difúznej hrúbky.
Ďalšou dôležitou súčasťou strešného plášťa je samotný krov. Na jeho zhotovenie sa, žiaľ, často používa drevo s vysokým obsahom vlhkosti, ktorá sa musí z neho nejakým spôsobom dostať von a druhá vec je, že toto drevo časom zoschne, v dôsledku čoho môžu vznikať praskliny a iné tvarové zmeny. Tie môžu dokonca narušiť statiku krovu. Zažil som situáciu, keď sa v krove v dôsledku týchto procesov zlomila krokva pod váhou krytiny. Drevo by teda malo byť jednoznačne dostatočne suché. Takéto drevo v kombinácii s difúznou hrúbkou 3 metre nie je dokonca potrebné ani impregnovať, pretože si zachováva svoje vlastnosti.
Ďalej v skladbe nasleduje samotná tepelná izolácia. Podľa môjho názoru by sa v skladbe šikmej strechy nemali používať tepelné izolácie s vysokým difúznym odporom (polystyrén, polyuretán). Problémom je rosný bod, ktorý môže v tejto izolácii a v takejto konštrukcii vznikať a to môže mať vplyv na degradáciu drevených častí konštrukcie. Vhodným materiálom je napríklad tepelná izolácia na báze drevovlákna alebo minerálnej vlny s nízkym difúznym odporom.
Pri výbere medzi nimi rozhodujú už len vlastnosti, ktoré investor očakáva. Drevovláknitá izolácia má napr. vyššiu mernú tepelnú kapacitu pri výbornej lambde. Možno ju použiť v menších hrúbkach a zároveň si drevovlákno dokáže poradiť s vlhkosťou omnoho ľahšie. Pri väzníkových krovoch odporúčam použiť nadkrokvové zateplenie, pri ktorom nie je potrebné vkladať tepelnú izoláciu medzi krokvy. Na nadkrokvové zateplenie sú dostupné drevovláknité izolácie v rôznych hrúbkach napr. 160, 200, 300 mm. Toto riešenie považujem za omnoho komfortnejšie. Pretože okrem toho, že je tento typ izolácie pochôdzny, má ďalšiu výhodu. Pri sklone väčšom ako 16 °nie je potrebné použiť difúznu fóliu, keďže je hydrofobizovaná a prípadná vlhkosť, ktorá do strešného plášťa prenikne, ostane na povrchu v prvých 2 mm.
Pri plochých strechách je situácia trochu iná. Tu je potrebné použiť difúznu fóliu vždy. V dôsledku gravitácie môže do tepelnej izolácie prenikať voda. Ak je totiž sklon strechy menší ako 16 °, voda nemá tendenciu rýchlo odtekať, ale ostať na povrchu.
Pre veľmi členité strechy odporúčam použiť fúkanú izoláciu. To všetko, samozrejme, za predpokladu, že investor chce strechu zatepliť. Nájdu sa totiž aj takí, ktorí nechcú, čo považujem za chybu, pretože keď teplo prejde cez strop, unikne do exteriéru.
Som presvedčený o tom, že strechu treba zatepliť. Nedovolím si tvrdiť, že sa musí za každú cenu použiť izolácia s hrúbkou 300 mm, ale malo by to byť prinajmenšom 200 mm kvalitnej izolácie. Táto hrúbka dokáže zabezpečiť, že teplo nebude v zime unikať a v lete nebude dochádzať k takému intenzívnemu prehrievaniu podkrovia. Čo môže mať napr. negatívny vplyv aj na elektroinštalácie vedené v strope či v streche. S ohľadom na aktuálne normatívne požiadavky stavebník v podstate ani nemá inú možnosť.
Nad tepelnou izoláciou nasledujú kontralaty a strešná krytina, ktorá nemá na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla zásadný vplyv – jej funkcia je ochranná.
Ako sa podieľa strešný plášť na celkovej energetickej hospodárnosti budovy?
Podľa môjho názoru to môže byť v porovnaní so stenami približne 50 % na 50 %. Aj keď sa to nezdá, strecha má pomerne veľkú plochu. Samozrejme, toto percento sa môže hýbať v závislosti od tvaru stavby. Pri členitejšom tvare bude väčší vplyv získavať stena. Aj z tohto dôvodu treba zatepleniu venovať dostatočnú pozornosť.
Ktoré významné faktory dokážu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť vlastnosti strešného plášťa?
Prvoradá je statika, teda dostatočná únosnosť strešného krovu. Netreba zabúdať ani na náhodné zaťaženie vetrom a snehom. Hneď v závese nasledujú tepelnotechnické vlastnosti strešného plášťa. Dôležité je zabezpečiť, aby nedochádzalo k ochladzovaniu vnútorného priestoru pod únosnú mieru, a to aj v prípade, že ide o neobytné podkrovie. V neobytných priestoroch by teplota nemala byť nižšia ako 16 °C. Z tohto hľadiska má svoje opodstatnenie kvalitné zateplenie. Ďalej by mala byť zabezpečená ochrana pred vlhkosťou a požiarna odolnosť. Tieto štyri veci je potrebné určite dodržať.
Pokiaľ ide o externé vplyvy, ako sú teplota a ďalšie klimatické faktory, na zhotovenie krovu je dôležité požívať sušené drevo. Pretože ako som už povedal, drevo časom v konštrukcii zoschne. Toto zoschnutie môže byť až 7 %, čo pri streche s dĺžkou 16 m prestavuje niekoľko centimetrov. Z vonkajších faktorov treba zohľadniť dážď a vzdušnú vlhkosť. Upozorňujem, že ide o dve úplne rozdielne veci. Jedna vec je totiž dažďová voda a druhá vec prirodzená vlhkosť vzduchu. Ochrániť strešnú konštrukciu proti vode by malo byť samozrejmosťou.
Voda by sa pri kvalitnom vyhotovení jednotlivých vrstiev strešného plášťa nemala do konštrukcie vôbec dostať. A aj keď sa nejakej podarí preniknúť, nemala by spôsobiť fatálne následky. Na to sú určené hydroizolačné fólie, ktoré by mali konštrukciu ochrániť pred distribúciou vody, ktorá sa prirodzene nachádza vo vzduchu. Vzdušná vlhkosť sa zvyčajne hýbe v rozpätí od 30 až po 100 %. Nikdy by nemala nastať situácia, že budete mať v strešnom plášti vzdušnú vlhkosť väčšiu ako 80 %. Táto hodnota by mala byť určite pod 70 %. Pretože pri vlhkosti ≥ 70 % vzniká v strešnom plášti živná pôda pre plesne a huby. Tie môžu spôsobiť dokonca až spráchnivenie drevených trámov. Preto je dôležité, aby bol rosný bod posunutý smerom von, na difúznu fóliu. Z tohto dôvodu mám radšej difúzne otvorené konštrukcie. Takáto skladba je citeľná aj v interiéri, kde sa potom vlhkosť vzduchu pohybuje na úrovni 40 až 60 %.
Aká dôležitá je z tohto pohľadu vzduchotesnosť strešného plášťa?
Pri domoch v energetickej triede A0 je zabezpečenie vzduchotesnosti strešnej konštrukcie určite na mieste. Z tohto pohľadu je dôležité použitie kvalitných stavebných materiálov. Je pritom jedno, či ide o difúzne otvorenú alebo uzavretú skladbu. Systémové difúzne fólie a systémové pásky sú dostupné v sortimente STEICO. Ide o pásku STEICO multi tape P, ktorá je určená na lepenie parobŕzd a parozábran a na zabezpečenie vzduchotesného spoja s OSB doskou, a pásku STEICO multi tape F, ktorá je vhodná do interiéru na prelepenie parotesných fólií, OSB dosiek či na vytvorenie vzduchotesnej vrstvy v mieste styku OSB dosky alebo drevovláknitej dosky s fóliou, ale aj do exteriéru, napr. na prelepenie stykov drevovláknitých dosiek v úžľabiach a na nárožiach.
Určite nestačí prelepiť len spoje difúznych fólií. Je potrebné prelepiť aj spoje OSB dosky. Úlohou týchto pások je zabrániť tomu, aby vlhkosť prenikala z exteriéru do strešného plášťa a zhoršovala tým jeho tepelnotechnické vlastnosti.
Výsledkom vhodne zvolených stavebných materiálov by mala byť teda konštrukcia, ktorá bude vyhovovať požiadavkám na budovy v energetickej triede A0?
Vhodne zvolené stavebné materiály v skladbe či už strešného plášťa, alebo zvislej obvodovej konštrukcie, by mali zabezpečiť nielen splnenie predpísaných požiadaviek na energetickú triedu A0, ale aj to, že budova ostane v tejto kategórii počas svojej životnosti. Všetko, samozrejme, ide ruka v ruke so správne zvolenými technologickými zariadeniami. Tu vidím výhodu napr. v elektrickom podlahovom vykurovaní, ktoré má veľmi vysokú účinnosť.
Tepelné čerpadlá majú význam v domoch nad 80 m2. Pri dome s pôdorysnou plochou 100 m2 si viem predstaviť tepelné čerpadlo vzduch/voda alebo iný systém s vhodne zvoleným výkonom napr. v kombinácii s fotovoltikou. Nové normatívne požiadavky by však nemali ľudí nútiť, aby investovali do drahých vykurovacích systémov. Mali by sme sa skôr viac zamýšľať nad tým, ako skonštruovať dom ešte lepšie, a to nielen z tepelnotechnického hľadiska.
Je zelená ekonómia naozaj zelená?
Na Slovensku sa sprísňovali tepelnotechnické požiadavky na stavebné konštrukcie podľa vzoru európskych štandardov postupne od roku 2016. Súčasný stav určite nemožno pokladať za konečný. Podobnou genézou si prešli napr. aj v Severnej Amerike. Výsledkom je zvýšený dopyt po materiáloch, ako je drevovlákno, lepené hranoly, drevené hranoly, a to až do takej miery, že dlhodobo zápasia s nedostatočnými kapacitami a tento stav určite nejaký čas potrvá.
Samozrejme, časom sa tieto kapacity podarí určite zvýšiť, keďže len Kanada disponuje minimálne dvojnásobným väčším množstvom guľatiny ako celá Európa. Zatiaľ je však potrebné dopyt pokrývať drevnou hmotou dovezenou zo zahraničia. Dokonca aj drevom zo Slovenska, ktoré sa zrezané vyváža do Rakúska, kde sa suší, hobľuje a opracúva a potom sa loďami preváža do USA a Kanady. Takto môže slovenské drevo skončiť až v oblasti Britskej Kolumbie. To znamená, že prejde cez pol sveta len preto, aby z neho potom postavili montovaný dom. To sa však podľa môjho názoru míňa účinku, pretože v tomto celom prepravnom reťazci sa, paradoxne, stráca celý ekologický aspekt. Európa rovnako ako Amerika stojí momentálne na hranici kapacít.
Z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby sa hľadali riešenia, ktoré tento tlak znížia. Medzi ne patria napríklad stavebné materiály, ako sú drevné I-nosníky STEICO, na ktoré sa spotrebuje minimálne o 1/3 menej dreva ako pri klasických hranoloch. Nosníky by určite našli využitie pri realizácii montovaných bytových domov, ktoré sa však na Slovensku zatiaľ veľmi nepresadili. A to je podľa mňa troška na škoda. Pretože hrubá stavba pri použití týchto nosníkov trvá dva mesiace a ďalšie tri mesiace sa môžu realizovať práce v interiéri. To znamená, že do pol roka sa môže budúci majiteľ bytu sťahovať. Cena takejto montovanej stavby je síce približne o 15 % drahšia, samozrejme, v kombinácii s oceľovými prvkami, ale dĺžka výstavby je neporovnateľne kratšia. Preto toto riešenie považujem určite za zaujímavé aj z pohľadu developerov.
ZDROJ: PR článok spoločnosti JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
