asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Budovy sú nevyužitým zdrojom rozvoja Slovenska

25.12.2017

Program Budovy 2050 – Správa o stave budov na Slovensku predstavila v júni tohto roku platforma Budovy pre budúcnosť. Program predstavuje návrh najdôležitejších zmien, ktoré by mohli z budov – dnes nevyužitého zdroja rozvoja Slovenska – urobiť základ jeho prosperity a bezpečnosti a zdravia a produktivity jeho obyvateľov. V tomto článku si dovolíme priblížiť základné myšlienky dokumentu.

Budovy sú, prirodzene, dôležité pre každého z nás, pretože v nich bývame a pracujeme. Navyše, najmä mestské obyvateľstvo trávi vo vnútorných priestoroch až 90 % času. Smutným faktom však je, že aj v 21. storočí uvádza až pätina slovenských domácností, že si doma nemôže dovoliť udržiavať primerané teplo, presakuje im strecha, trpia vlhkosťou či plesňami a majú doma málo denného svetla.

Tieto domácnosti uvádzajú zároveň 1,5- až 2,9-násobne častejší výskyt zdravotných problémov. Na druhej strane je preukázané, že v zdravých (kancelárskych) budovách majú ľudia o 8 až 11 % vyššiu produktivitu práce a že obchodné prevádzky dosahujú merateľne lepšie výsledky, ak sú umiestnené v kvalitných budovách.

Obr. 1 Vplyv budov na ekonomiku a zdravie obyvateľov

Obr. 1 Vplyv budov na ekonomiku a zdravie obyvateľov

V budovách sa zároveň spotrebuje 40 % všetkej energie, pričom Slovensko je od dovozu energetických zdrojov takmer úplne závislé a patrí medzi energeticky najnáročnejšie ekonomiky v Európskej únii. Z tohto pohľadu sú budovy a ich kvalita dôležité pre celú spoločnosť a jej ekonomickú výkonnosť, pretože tá závisí od zdravej a produktívnej populácie aj od energetickej bezpečnosti krajiny.

Slovensko v roku 2050

Komplexná či hĺbková obnova budovy sa realizuje typicky 30 až 40 rokov po jej výstavbe, resp. predchádzajúcej obnove. Preto treba venovať mimoriadnu starostlivosť kvalite súčasnej výstavby či obnovy, aby tieto budovy mohli ich užívateľom poskytovať bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok ešte aj v roku 2050.

Treba si však uvedomiť, že Slovensko bude v roku 2050 iné ako dnes (obr. 2), nehovoriac o porovnaní s obdobím 60. a 70. rokov minulého storočia, keď sa postavila väčšina súčasných budov. Podnebie bude citeľne teplejšie, vlny horúčav a obdobia bez zrážok budú dlhšie, extrémne prejavy počasia častejšie. Naša spoločnosť bude podstatne staršia. Ľudia nad 65 rokov, ktorí ťažšie znášajú vysoké letné teploty a zároveň potrebujú viac vykurovania v zime, budú v roku 2050 tvoriť až 30 % populácie namiesto súčasných 15 %.

Obr. 2 Slovensko v roku 2050

Obr. 2 Slovensko v roku 2050

Ceny energií budú s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne vyššie, hoci už dnes dávajú naše domácnosti na energie najväčší podiel svojich príjmov v Európskej únii. To spolu s nízkymi príjmami (nielen dôchodcov) povedie k ďalšiemu dopytu po lacnejšom vykurovaní, napríklad drevom, čomu sa už teraz pripisuje viac ako polovica z 5 600 predčasných úmrtí ročne v dôsledku znečisteného ovzdušia.

Kvalitná obnova je výzva

Významnou prekážkou investovania do kvalitnej obnovy či výstavby budov sú okrem iného nízke príjmy a rozpočtové obmedzenia na strane obyvateľov, podnikateľov a verejnej správy. Až pätina slovenských domácností disponuje mesačným príjmom do 300 eur. Zásadnou otázkou tiež je, ako sa budú obnovovať školy, nemocnice a ďalšie verejné budovy po tom, čo sa skončí dostupnosť európskych fondov, od ktorých ich obnova závisí.

Dlhodobo prosperujúce Slovensko potrebuje zdravých a produktívnych ľudí. Na to potrebuje budovy, ktoré budú energeticky hospodárne, napojené na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie, ktoré budú mať kvalitné vnútorné prostredie a budú adaptované na nové klimatické podmienky (obr. 3). Z technickej a ekonomickej stránky možno takéto budovy uskutočniť na Slovensku už dnes. Napriek tomu je medzi obnovenými a novými budovami zatiaľ len veľmi málo tých vyhovujúcich.

Obr. 3 Aké by mali byť budovy budúcnosti?

Obr. 3 Aké by mali byť budovy budúcnosti?

Našou výzvou, ale aj príležitosťou je urobiť z budov našu prednosť a základ zdravia a prosperity spoločnosti. V roku 2050 bude na Slovensku stáť viac ako 90 % súčasných budov, teda najmä budov postavených pred rokom 1990. Asi polovica bytových domov, dve tretiny rodinných domov a tri štvrtiny verejných budov pritom ešte stále čakajú na prvú významnú obnovu od ich kolaudácie, ktorou ich možno dostať na kvalitatívnu úroveň 21. storočia.

Okrem toho, vďaka zmene spôsobu života (napríklad nárast počtu jednočlenných domácností), sťahovaniu za prácou z vidieka a chudobnejších regiónov, ale aj vplyvom medzinárodnej migrácie pribudne do roku 2050 najmä v slovenských mestách a v ich okolí asi pol milióna bytov v nových bytových a rodinných domoch, čo predstavuje viac než štvrtinový rast bytového fondu. Aké kvalitné budú tieto budovy a ako prispejú k tvorbe zastavaného prostredia, záleží na rozhodnutiach, ktoré robíme dnes.

Súčasný stav obnovy a výstavby budov na Slovensku

Obnova bytových domov na Slovensku dosahuje v celoeurópskom porovnaní nadpriemerne vysoké tempo – okolo optimálnych 3 % budov ročne, pričom je pozitívne, že dnes je už čoraz bežnejší komplexný prístup k obnove bytových domov.

Pilotný projekt obnovy bytového domu na ulici Pavla Horova v Bratislave ukazuje kvalitatívnu úroveň, na ktorú by sa bytové domy mohli dostať obnovou, no zostáva zatiaľ prvou a jedinou lastovičkou svojho druhu.

Obnova rodinných domov dosahuje podľa odhadov tiež pomerne vysoké tempo – približne 2,5 % ročne, väčšinou sa však realizuje bez odborného prístupu, postupnými krokmi a nedostatočne komplexne. Tento stav môžu postupne zmeniť dotácie zavedené v roku 2016, otázkou však je obnova rodinných domov obyvateľov s nižšími príjmami.

Obnova verejných budov závisí najmä od eurofondov. Dostupnosť vysokých dotácií však eliminuje záujem o iné zdroje, čo, paradoxne, vedie k nízkemu tempu obnovy. Odhadujeme, že v období rokov 2007 – 2013 sa verejné budovy obnovovali tempom iba okolo 1 % ročne. Obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia, absentuje kvalitné architektonické riešenie či opatrenia na kvalitu vnútorného prostredia.

Pokiaľ ide o novú výstavbu, rastie počet certifikovaných budov podľa kritérií udržateľnosti (LEED, BREEAM a pod.), hlavne v segmente kancelárskych a priemyselných budov, čo je známkou nadštandardnej kvality. V oblasti bytových budov sú však v procese certifikácie len prvé budovy. Podobne pri výstavbe rodinných domov zaostáva Slovensko za svojimi susedmi. Počet ročne postavených pasívnych domov rátame na desiatky, v Rakúsku a ČR sa ich stavajú stovky až tisícky ročne.

Hoci sa pri výstavbe a obnove budov uplatňujú niektoré moderné materiály a výrobky, tempo zavádzania inovácií z hľadiska projektovania a filozofie prístupu je pomalé. Výsledkom dnešnej výstavby a obnovy sú teda budovy, ktoré ich užívateľom poskytujú pomerne dobrý tepelný komfort a úroveň energetickej hospodárnosti. O kvalite vnútorného prostredia, adaptácii na klimatické zmeny a ďalších prvkoch udržateľnej výstavby sa však väčšinou ani len neuvažuje.

Zmena je nevyhnutná

Pri zohľadnení vplyvu budov, ich obnovy a výstavby na spoločnosť, jej zdravie a produktivitu, ale aj energetickú bezpečnosť a kvalitu životného prostredia si táto oblasť zaslúži aspoň rovnakú politickú a rozpočtovú podporu, ako sú výstavba diaľnic, zabezpečenie energetických zdrojov, zahraničných investícií či otázka zamestnanosti.

Slovenské verejné autority v oblasti výstavby a obnovy budov majú dobrú základňu, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek alebo štandardov. Chýba im však väčší dôraz na implementáciu existujúcich predpisov a vo veľkej miere aj ich podpora primeranou alokáciou verejných rozpočtov, nehovoriac o podpore overovania inovácií v praxi či podporovaní nadštandardnej kvality realizácie nových či obnovených budov.

Bez zmeny súčasných verejných politík príde postupne k obnove väčšiny bytových a rodinných domov, okrem pomerne veľkej skupiny tých, kde sú prekážkou nízke príjmy vlastníkov. Obyvatelia obnovených budov ušetria časť nákladov za energie, ale významná časť potenciálu úspor zostane nevyužitá. No predovšetkým sa ich domy a byty budú v lete prehrievať a v zime trpieť nedostatkom čerstvého vzduchu alebo denného svetla.

Obnova verejných budov po vyčerpaní európskych fondov po roku 2020 významne klesne. Správcovia obnovených budov budú mať nižšie náklady na prevádzku a žiakom či pacientom sa tiež zlepší tepelný komfort. Inak však kvalita vnútorného prostredia zostane takmer bez zmeny, nehovoriac o architektonickej kvalite alebo energetickom manažmente.

Nové budovy budú energeticky vysoko hospodárne, kvalita vnútorného prostredia či výstavba v súlade s princípmi udržateľnosti však zostanú dielom osvietených investorov. Dopyt po bývaní a urbanizácia povedú k extenzívnemu rastu miest. Bez masívnejšieho rozvoja skutočne kvalitného nájomného bývania v mestách sa ľudia zo zaostávajúcich regiónov nebudú mať ako presťahovať za prácou. V snahe zachovať rodinu pohromade bude v podstate ich jedinou možnosťou spoločensky nežiaduci odchod zo Slovenska.

Kľúčové kroky

Slovensko potrebuje verejné autority, ktoré umožnia investície do kvalitných budov tým, ktorí si to nemôžu dovoliť, a motivujú k nim ostatných. Dovolíme si tvrdiť, že do roku 2020 je možné a potrebné realizovať tieto kľúčové zmeny:

  1. zvýšenie politickej a rozpočtovej podpory, prehĺbenie spolupráce medzi rezortmi;
  2. zabezpečenie riadneho fungovania stavebného konania, ale aj kvalitného výkonu profesií, na ktoré štát udeľuje „licenciu“ – od projektovania až po energetickú certifikáciu a realizáciu; splnenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a kvalitu vnútorného prostredia musí byť nevyhnutnou podmienkou na vydanie stavebného povolenia či kolaudačného rozhodnutia;
  3. vytvorenie geograficky dostupnej siete kancelárií poskytujúcich technickú asistenciu a poradenstvo pre stavebníkov;
  4. realizácia efektívnej verejnej podpory zameranej na realizáciu pilotných projektov s cieľom overovať a urýchľovať zavádzanie inovácií v praxi, ale aj na realizácie s nadštandardnou úrovňou energetickej hospodárnosti (a zavedením energetického manažmentu), adaptačnými opatreniami či certifikáciou podľa kritérií udržateľnosti;
  5. efektívnejšie využitie súčasných zdrojov, napríklad európskych fondov v prípade obnovy verejných budov, a to nielen z hľadiska počtu podporených projektov, ale aj z hľadiska výslednej kvality budov;
  6. vytvorenie a spustenie programov obnovy verejných budov po roku 2020 a podpory obnovy budov/skvalitnenia bývania pre nízkopríjmové skupiny;
  7. splnomocnenie obcí a miest na stanovenie požiadaviek na budovy nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov a na zavádzanie vlastných podporných mechanizmov, napríklad na základe dane z nehnuteľnosti.

Sme presvedčení, že Slovensko dokáže zaviesť a realizovať verejné politiky potrebné na to, aby obnova a výstavba budov urobili zásadný krok vpred. Program Budovy 2050 ponúka cestovnú mapu transformácie verejných politík s cieľom, aby budovy poskytovali svojim užívateľom kvalitatívne lepšie prostredie pri nízkych prevádzkových nákladoch, ale najmä, aby budovy predstavovali výrazný príspevok k prosperite a bezpečnosti Slovenska a zdraviu a produktivite jeho obyvateľov.

Platforma Budovy pre budúcnosť

Poslaním platformy je aktívne sa podieľať na tvorbe verejných politík, ktoré ovplyvňujú výstavbu a obnovu budov, s dôrazom na energetickú hospodárnosť, zdravé vnútorné prostredie a udržateľnosť. Budovy pre budúcnosť reprezentujú prostredníctvom svojich členských združení viac ako 150 firiem podnikajúcich v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti, ktorých ročné tržby dosahujú takmer 1,7 mld. eur a ktoré zamestnávajú vyše 9-tisíc ľudí.

Vízia budov v roku 2050

Ako konkrétne by vyzerali budovy na Slovensku a ich bezprostredné okolie v ideálnych podmienkach v roku 2050?

Budovy na Slovensku v roku 2050 sú vysoko energeticky hospodárne, poskytujú svojim užívateľom špičkové (zdravé) vnútorné prostredie, a to aj vďaka prispôsobeniu sa zmeneným klimatickým podmienkam. Do značnej miery sú nezávislé, preto sú schopné zabezpečiť bezpečné a komfortné užívanie aj v čase nedostatku zrážok a obmedzeného zásobovania vodou či počas výpadku dodávok elektrickej energie. Opatrenia umožňujúce využitie zrážkovej a sivej vody či ukladanie elektrickej energie vyrobenej fotovoltickými panelmi do batérií nie sú výnimočné.

Všetky školy, zdravotnícke zariadenia a iné verejné budovy sú nielen technicky vyspelé, energeticky hospodárne a zdravé budovy, ale aj architektonicky kvalitné, lebo sú realizované na základe výsledkov verejných architektonických súťaží. Verejné budovy sú etalónom kvality, prispievajú k tvorbe verejného priestoru a doslova pozdvihujú kvalitu života ich užívateľov, návštevníkov či okoloidúcich.

Na bytových domoch – aj obnovených – je bežné využitie núteného vetrania s rekuperáciou tepla, oddelených rozvodov na využitie sivej vody, kvalitné zateplenie, inteligentné vonkajšie tienenie na kvalitných oknách a pod. Pri obnove rodinných domov sa používajú technicky jednoduché, často svojpomocne realizovateľné a nákladovo efektívne opatrenia tepelnej ochrany budovy spojené napríklad so splyňovaním bioodpadu z vlastnej domácnosti ako energetického zdroja na vykurovanie. V mnohých obciach nahradili individuálne kotly na lacné drevo nové centralizované zdroje tepla využívajúce lokálne odpadové drevo a čisté obnoviteľné zdroje energie, čím sa zlepšila kvalita ovzdušia, vytvorili sa pracovné miesta a zefektívnilo sa vykurovanie.

Navrhovanie, výstavba a prevádzka nielen administratívnych či priemyselných, ale aj obytných budov v súlade s kritériami udržateľnosti a na základe príslušnej certifikácie predstavujú bežnú prax. V budovách všetkých typov a veľkostí sa primeraným spôsobom vykonáva energetický manažment.

V okolí budov vidieť podstatný nárast a skvalitnenie vhodnej zelene, zelené strechy zvyšujú schopnosť zadržať vodu v zastavaných oblastiach.
Budovy sa aktívne podieľajú nielen na spotrebe, ale aj na dodávke energie. V kombinácii s individuálnou a hromadnou mobilitou sa považujú za súčasť energetickej infraštruktúry. Pri rozhodnutiach o nových energetických zdrojoch sa berie do úvahy potenciál zníženia spotreby, ako aj výroby energie v budovách.

Centralizované zdroje tepla (CZT) prešli podstatnou investíciou do rozvodov – minimalizovali sa straty energie, zdrojovo sa prešlo na ekologicky čisté obnoviteľné zdroje energie (nielen biomasu), podstatne viac sa využíva zvyškové teplo z rôznych priemyselných a iných procesov. Teplárenské spoločnosti poskytujú nielen teplo, ale aj služby energetického manažmentu budov (prípadne iné energetické služby súvisiace s optimalizáciou spotreby energie) vrátane prevádzky obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo jej okolí.

 

Peter Robl
Autor je predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť.

Obrázky: platforma Budovy pre budúcnosť

 

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 4/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP