Slovensko čakajú najbližšie roky investície do stavebného sektora v minimálnej výške 9 miliárd eur. Platforma Budovy pre budúcnosť upozorňuje, že kľúčové pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov nie je len to, koľko bude mať budúca vláda k dispozícii financií, ale aj ako ich dokáže efektívne použiť.
Po marcovom hlasovaní v Európskom parlament začal aj na Slovensku rezonovať návrh revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov. O čom je tento návrh revízie a budú majitelia starších nehnuteľností povinní obnoviť svoje budovy?
Európsky parlament schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru renovácií budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov. Do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami, ak to bude vhodné a ekonomicky uskutočniteľné.
Únia miest Slovenska spoločne s platformou Budovy pre budúcnosť navrhli vláde, ako strategicky riešiť aktuálnu energetickú a klimatickú krízu. Okrem iného žiadajú uzákoniť, aby dodávatelia energií obciam bezplatne poskytovali v zrozumiteľnej forme dáta o ich vlastnej spotrebe.
Malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a vo svetových ekonomikách zohrávajú zásadnú úlohu. Energetické audity im majú pomôcť odhaliť, ako môžu znížiť spotrebu energie.
Meranie a rozpočítanie nákladov na vykurovanie a ohrev vody v súčasnosti čelí veľkej výzve a tou je digitalizácia. Správcovia a vlastníci budov hľadajú nové možnosti, ako optimalizovať procesy, spotrebu a náklady.
Stavba získala cenu EFEKTIA 2019 za energetickú efektívnosť v kategórii súkromný sektor. Okrem technického riešenia hodnotila porota aj prínos projektu, ktorý ukazuje, že aj pri značnom zastavaní územia sa dá realizovať dielo s výnimočnými výsledkami z využívania podielu obnoviteľných zdrojov energie.
V minulých článkoch sme vám postupne predstavovali kancelársku budovu spoločnosti Fenix Trading v Jeseníku v štandarde nZEB, v ktorej sa od otvorenia v júni 2016 overovala priebežne spolupráca fotovoltiky, elektrického sálavého vykurovania a batériového úložiska. Testovacia prevádzka bola vlani ukončená a v závere minulého a na začiatku tohto roka bolo možné nazbierané dáta detailne vyhodnotiť.
Energetický manažment budov rozhoduje okrem iného aj o spôsobe regulácie vykurovania budov, teda o tom, na akú teplotu sa bude počas dňa vykurovať a či sa zavedú útlmy vykurovania. Článok sa zaoberá porovnaním rôznych útlmov vykurovania bytového domu metódami počítačovej simulácie a ich vplyvom na tepelný komfort a spotrebu tepla budovy na vykurovanie, a súčasne poukazuje na vplyv prijatých zjednodušení spočívajúci v zanedbaní vplyvu dynamiky vykurovacích telies a termostatického ventilu.
Sídlisko zamerané na ochranu klímy.
Obnova existujúcich budov na bývanie je jedným z najdôležitejších riešení z hľadiska úspor energie. Predmetná štúdia sa venuje posúdeniu vybraných referenčných bytových domov, ktoré reprezentujú väčšinu existujúceho bytového fondu, a to z hľadiska energetickej a ekonomickej efektívnosti a nákladov potrebných na obnovu. Jednotlivé návrhy energeticky úsporných opatrení, ako aj ich ideálna kombinácia, sa posudzujú metódou hodnotenia nákladov počas životného cyklu budovy. Čiastočná obnova jednotlivých vonkajších konštrukcií môže priniesť úsporu energie okolo 20 %, zatiaľ čo celková obnova môže priniesť úsporu až do výšky 60 %. Nákladové optimum obnovy bytových domov závisí od typu budovy a roku výstavby, no správnou obnovou možno dosiahnuť želané požiadavky na energetickú efektívnosť nových bytových domov a nízkoenergetických budov.
Vyregulovaním zabezpečíte efektívnu prevádzku vykurovania a znížite poruchovosť.
S platnosťou od 1. januára 2018 sa podľa európskeho (EÚ) nariadenia č. 2016/2281 (ENER časť 21) stanovujú minimálne požiadavky na energetickú účinnosť tepelných čerpadiel a klimatizačných jednotiek vrátane rooftopov, VRF jednotiek, chladičov a fancoilov. Cieľom článku je objasniť nové požiadavky tohto dokumentu na energetickú účinnosť chladičov. Počas roka sa budú distribuovať samostatné dokumenty pre rooftopy, VRF jednotky a fancoily.
Klimatické zmeny sú v súčasnosti vyvolané neefektívnym využívaním väčšiny energetických zdrojov a surovín. Zvýšenie efektivity využívania obnoviteľných zdrojov energie prináša so sebou zníženie energetickej náročnosti budov, s čím je úzko spojená efektívnejšia tepelná ochrana budov. Ako sa však následne darí zabezpečovať vnútornú tepelnú pohodu, zvlášť v letných horúčavách?
Na prípravu teplej vody možno ako doplnkový zdroj energie použiť solárne panely. Pri využití tejto technológie závisí získaná energia priamo od slnečného svitu. Oplatí sa vôbec v našich podmienkach do solárneho ohrevu investovať?
