Zimný prístav v Bratislave

Verejné prístavy uzavreli obchod za 170 miliónov eur. Otvorili sa dvere k zmene Zimného prístavu a Páleniska

Po desaťročiach sporov o zložitej vlastníckej štruktúre sa podarilo ukončiť majetkovoprávne vyrovnanie medzi štátnou spoločnosťou Verejné prístavy (VP) a Slovenskou plavbou a prístavmi (SpaP).

Štát tak prvýkrát získava úplnú kontrolu nad infraštruktúrou a superštruktúrou dôležitých prístavov na Dunaji – v Bratislave a Komárne. Ak chce vláda postaviť oba prístavy „na nohy“ a mať z nich benefit, musia štátne VP vlastniť súvisiacu infraštruktúru: pozemky, stavby, cestnú a železničnú infraštruktúru.

Brzda investícií a rozvoja

Táto podmienka bola uvedená v záverečnej správe JASPERS o príprave modernizácie bratislavského prístavu z európskych peňazí. Zaujímavou okolnosťou je, že koniec nájomnej zmluvy na pozemky Verejných prístavov pre SPaP je rok 2027. Štát uprednostnil kúpu majetku SPaP pred vyvlastnením a zachovaním súčasného stavu, čo boli ďalšie alternatívy.

Privatizácia verejných prístavov v 90. rokoch minulého storočia spôsobila, že pozemky ostali v štátnom vlastníctve, zatiaľ čo infraštruktúra a superštruktúra (žeriavy, sklady, budovy) prešla pod SPaP. Tento model dlhodobo brzdil investície a rozvoj. Teraz štát odkúpil všetku infraštruktúru a superštruktúru a SPaP sa zmení na nájomcu.

„Ukončenie týchto procesov nám otvára cestu k významným zmenám. V Bratislave môže v najbližších rokoch vyrásť jeden z najmodernejších európskych riečnych prístavov,“ vyzdvihol minister dopravy Jozef Ráž.

Spoločnosť Verejné prístavy v apríli tohto roka informovala, že po schválení transakcie vládou v decembri 2024 vyrokovala majetkovoprávne vyrovnanie štátnych prístavov od SPaP vo výške 170 miliónov eur. Podmienky boli predmetom ďalších rokovaní pri finalizácii zmluvy, ktorej podpis sa očakával v máji tohto roka.

Pozemky ponúknu formou tendra

Vyriešenie vlastníckych vzťahov okolo územia Zimného prístavu umožní jeho transformáciu na novú mestskú štvrť. Pozemky s rozlohou približne 400-tisíc m² budú ponúknuté developerom prostredníctvom medzinárodného tendra.

Výnos z predaja pozemkov, ktorý má potenciál v závislosti od výsledkov urbanisticko-architektonickej súťaže dosiahnuť až 300 miliónov eur, bude použitý na financovanie výstavby moderného prekládkového a logistického centra Pálenisko. Na projekte spolupracuje aj Metropolitný inštitút Bratislavy. Výstavba v tejto lokalite by sa mohla začať po roku 2030.

Zimný prístav v Bratislave
Zimný prístav v Bratislave | Zdroj: Verejné prístavy

„Náklady majetkovoprávneho vysporiadania vo výške 170 miliónov eur sú financované úverom od ČSOB vo výške 165 miliónov eur s priemerným úrokom do výšky 4,9 %. Vďaka spätnému prenájmu infraštruktúry a superštruktúry spoločnosti SPaP je na päť rokov zabezpečený dodatočný ročný príjem vo výške 6,5 milióna eur,“ vysvetlil generálny riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci.

Verejné prístavy na jar 2025 informovali, že transakciu zabezpečia dlhodobým investičným úverom od ČSOB a podpísali o tom mandátnu zmluvu s bankou. Ručiť chcú pozemkami v lokalite Zimného prístavu, tie však treba vyňať zo zoznamu prioritného investičného majetku. Počas uvedeného päťročného obdobia sa začne s modernizáciou kontajnerového terminálu v časti Pálenisko a rozšírením lodenice na opravu a remotorizáciu lodí.

V prístave Pálenisko vznikne nový logistický uzol s rozšírenými kapacitami, schopný preložiť až trojnásobok súčasného objemu. Pribudnú nové sklady, železničné napojenie, opravárenské haly a kontajnerový terminál. Cieľom je mať do roku 2035 kompletne modernizovaný štátny prístav, ktorý bude schopný konkurovať aj súkromným projektom.

Rozpočet projektu modernizácie Prístavu Bratislava

Predprojektová a projektová príprava: 5,2 mil. eur
Výstavba a modernizácia nákladného prístavu: 150 mil. eur
Elektrifikácia osobného prístavu: 8 mil. eur
Digitalizácia prístavu: 15 mil. eur

Zdroj: materiál na rokovanie vlády, december 2024