Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) a odborné pracoviská magistrátu naplno pracujú na zmene brownfieldu Zimného prístavu v mestskej časti Ružinov na modernú kompaktnú štvrť, kde väčšinou vlastní pozemky štátna firma Verejné prístavy. Aby sa to mohlo reálne udiať, treba schváliť zmeny a doplnky územného plánu č. 16. O postupe prác na tomto dôležitom územnoplánovacom dokumente informoval vo štvrtok mestské zastupiteľstvo hlavný architekt Juraj Šujan.
Väčšinový vlastník územia Verejné prístavy a mesto Bratislava vyhlásili medzinárodnú dvojkolovú urbanistickú súťaž na premenu Zimného prístavu. Prvé kolo súťaže potrvá do konca mája 2026. V jej porote sú medzinárodne rešpektované architektky a architekti. Organizátorom súťaže je Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vypracoval víziu rozvoja tohto územia a zverejnil ju v januári tohto roka.
Koncom novembra 2024 avizovalo ministerstvo dopravy a mesto Bratislava, že Zimný prístav v blízkosti downtownu čaká nová budúcnosť a spracovanie dôležitých podkladov. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) ohlásil prvý míľnik, vypracoval víziu rozvoja územia s rozlohou približne 65 hektárov.
Mestá na vode alebo pri vode? Dokážu mestá zmeniť svoje priemyselné prístavy na moderné a živo pulzujúce štvrte? Nielen o tom hovorili hostia prvého medzinárodného formátu CITYMAKERS: Paco Bunnik, hlavný urbanista Amsterdamu a Finn Williams, hlavný architekt Malmö. Spoločne hľadali v TU-BA odpoveď na otázku, ako pridať Bratislavu na zoznam miest, ktoré úspešne transformujú svoje prístavy.
Paco Bunnik, hlavný urbanista Amsterdamu a Finn Williams, hlavný architekt Malmö prídu 28. októbra do nového centra TU-BA porozprávať, ako sa bývalé priemyselné prístavy môžu premeniť na živé a udržateľné štvrte pre ľudí.
Plánovaná rekonštrukcia budovy Osobného prístavu v Bratislave je po rokoch o čosi bližšie k realizácii. Projekt má právoplatné územné rozhodnutie. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytla Simona Parížeková, hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, na ktorý boli od apríla 2024 delimitované kompetencie odborov výstavby a bytovej politiky okresných úradov. Začiatok rekonštrukcie bol pôvodne naplánovaný v roku 2020.
Spor, nečinné úrady a roky chátrania – to všetko brzdilo osud bratislavského Osobného prístavu. Po rokoch stagnácie a sporov nakoniec rekonštrukcia modernistickej stavby získala dlhoočakávané povolenie v lete tohto roka. Slovenská plavba a prístavy po nedávnom verdikte úradov poskytla redakcii ASB exkluzívny rozhovor a tvrdí, že nerozumie dlhoročnému odporu ani blokáciám projektu. Investor rovnako opísal pripravovanú rekonštrukciu a prezradil svoje ďalšie kroky.
Po desaťročiach sporov o zložitej vlastníckej štruktúre sa podarilo ukončiť majetkovoprávne vyrovnanie medzi štátnou spoločnosťou Verejné prístavy (VP) a Slovenskou plavbou a prístavmi (SpaP).
Už niekoľko rokov je na Fajnorovom nábreží dominantný schátraný objekt Osobného prístavu. Jeho rekonštrukcia mala začať v roku 2020, avšak dodnes sa tak nestalo pre spor aktivistov a vlastníkov prístavu, ale aj nečinnosti úradov, ktoré nedokázali rozhodnúť vo veci odvolania proti územnému rozhodnutiu. Konečný verdikt napokon vydal nový úrad, ktorý rekonštrukciu po rokoch odobril. K celej veci má ale iný názor odporca a kritik tohto projektu – starosta Matej Vagač.
Projektu rekonštrukcie budovy Osobného prístavu v Bratislave chýba aj po rokoch právoplatné územné rozhodnutie. V rámci odvolania proti rozhodnutiu mestskej časti Staré Mesto totiž stále nepadlo rozhodnutie.
Zámer nového súkromného prístavu so zázemím za predbežne 680 mil. eur v Bratislave v lokalite Vlčie hrdlo sa v decembri 2024 preklopil do štádia posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
V Kodani aktuálne prebieha jeden z najambicióznejších projektov mestského rozvoja v Európe. Nová štvrť Nordhavn pritom nevyniká iba kvalitnou architektúrou a urbanizmom, ale aj modelom financovania cez developerské kontribúcie.
Uznesenie vlády zo stredy na dva a pol strany o tom, ako podporiť spoločnosť štátnu spoločnosť Verejné prístavy, znamená podporu rozvoja verejných prístavov Bratislava a Komárno. No bez vysporiadania sa s dedičstvom z roku 1994, úveru od banky do max. 170 mil. eur a zmeny územného plánu (ÚP) v bratislavskom Zimnom prístave nebude možné modernizovať najmä prístav v hlavnom meste.
Navrhovaný prístav HARBOUR PARK na území s rozlohou 792-tisíc m2 má v sebe spojiť lodnú, cestnú a železničnú dopravu a využiť výbornú geografickú a logistickú pozíciu Bratislavy smerom do rakúskej Viedne, maďarskej Budapešti a moravského Brna.
Koncom novembra obletela médiá na slovenské pomery šokujúca vizualizácia územia Zimného prístavu v Bratislave. Verejnosť sa však už nedozvedela, že vizualizácia vznikla pred 8 rokmi. Tento krok vzbudil otázky o tom, prečo bol tento koncept predstavený a aké sú reálne plány rozvoja lokality.
