Premrhaná šanca pre dominantu nábrežia? Nový úrad schválil rekonštrukciu Osobného prístavu. Starosta Vagač nešetrí kritikou

Už niekoľko rokov je na Fajnorovom nábreží dominantný schátraný objekt Osobného prístavu. Jeho rekonštrukcia mala začať v roku 2020, avšak dodnes sa tak nestalo pre spor aktivistov a vlastníkov prístavu, ale aj nečinnosti úradov, ktoré nedokázali rozhodnúť vo veci odvolania proti územnému rozhodnutiu. Konečný verdikt napokon vydal nový úrad, ktorý rekonštrukciu po rokoch odobril. K celej veci má ale iný názor odporca a kritik tohto projektu – starosta Matej Vagač.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Prechádzame okolo nej viacerí a mnohí na ňu hľadíme s nechuťou. Budova Osobného prístavu je už niekoľko rokov polepená reklamou a pre bratislavské nábrežie sa stala hanbou. Objekt je zastaraný, upadnutý a ukazuje akýsi obraz Slovenska – takto to dopadne, keď prebiehajú o projekt spory a odvolací orgán tieto spory ignoruje. Pretože presne to sa stalo v prípade rekonštrukcie budovy Osobného prístavu na Fajnorovom nábreží.

Modernistická stavba vznikla v roku 1969, čiastočnou rekonštrukciou prešla ešte v polovici 90. rokov 20. storočia. Neskôr dospela do súčasného stavu, no obnove dlho bránili majetkovoprávne vzťahy. Pozemky v prístave a po jeho obvode totiž vlastní štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy a infraštruktúru zase súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.

Na obnove sa napokon podarilo dohodnúť. Uskutočnila sa architektonická súťaž, v ktorej v roku 2011 zvíťazila architektonická kancelária Adom M Studio (dnešné DF Creative Group). Naplánované dokonca boli prvé stavebné práce – s búraním sa malo začať v roku 2019 a so začiatkom rekonštrukcie sa počítalo v roku 2020. To sa však nestalo.

Námietky číslo jeden

Zámer začali kritizovať niektorí aktivisti. Poukazovali na zničenie celkového vizuálu panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, deformáciu diaľkových pohľadov na túto časť mesta a potlačenie vizuálnej dominancie národnej kultúrnej pamiatky – budovy Slovenského národného múzea. Investor tieto tvrdenia od začiatku odmietal, podľa neho nemala byť stavba vyššia než okolité stromy na nábreží.

Proti pôvodnému návrhu bol aj súčasný starosta Starého Mesta – Matej Vagač. „Projekt Osobného prístavu má za sebou dlhý a komplikovaný vývoj. Ako občiansky aktivista som v minulosti namietal proti pôvodnému návrhu, ktorý počítal s masívnou päťpodlažnou budovou. Vďaka verejnému tlaku a pripomienkam sa tento návrh podarilo zastaviť,” uvádza pre ASB Matej Vagač.

A skutočne sa tak stalo. Architekti po prvých námietkach projekt upravili a znížili ho o jedno podlažie. V roku 2018 zámer dokonca získal súhlasné záväzné stanovisko od hlavného mesta, v ktorom boli uvedené aj pripomienky mesta či aktivistov. Nastala však zmena architektov – na projekte začala pracovať kancelária Pio Keramoprojekt.

Námietky číslo dva

Návrh ateliéru priniesol priemernú úroveň architektúry. Výraz novej budovy Osobného prístavu už nebol natoľko atraktívny, projekt nepracoval s verejným priestorom a nepriniesol požadovanú zmenu. Nastala aj jedna neočakávaná zmena – stavba bola opäť navýšená o jedno podlažie.

Investor požiadal o vydanie územného rozhodnutia. Stavebý úrad však nedisponoval potrebnými dokladmi, čo znemožňovalo vydať územné rozhodnutie. Nakoniec síce bolo do spisu doložených viacero stanovísk, resp. rozhodnutí pamiatkarov, avšak proti viacerým z nich boli podané protesty prokurátora, a tak boli zrušené.

„Nový projekt takisto zväčšoval pôvodný objem – historická budova prístavu má dve podlažia, po novom by mali byť tri plus jedno ustúpené. Návrh pôsobí uzavretejšie, chýbalo v ňom átrium a celkové riešenie pripomínalo skôr menšie nákupné centrum – čo v bezprostrednej blízkosti nákupnej zóny Eurovea nepovažujem za prínos,” hovorí problémy o druhom návrhu architektov starosta Matej Vagač.

Stavebný úrad sa v rámci konania musel znova vyrovnať s námietkami. „Aj preto sme podali podnety na Krajskú prokuratúru v Bratislave a Pamiatkový úrad SR. Ministerstvo kultúry následne zrušilo ich súhlasné stanovisko a nariadilo projekt prepracovať. Investor bol teda nútený návrh upraviť – znížiť objem, rešpektovať územný plán aj zásady ochrany pamiatkovej zóny. To považujem za zmysluplný výsledok občianskeho aktivizmu,” uvádza starosta.

Konečný verdikt pre Osobný prístav padol až po zmene kompetencií

Možno hovoriť o zmysluplnom výsledku občianskeho aktivizmu, rovnako však možno hovoriť o zakonzervovaní aktuálneho katastrofálneho stavu budovy Osobného prístavu, ktorej rekonštrukcia sa týmito námietkami naťahovala. Projekt Osobného prístavu napokon získal územné rozhodnutie v roku 2022. Aktivisti však s vydaným stanoviskom – ani po druhom upravení zámeru – nesúhlasili. Odvolali sa a spis skončil na Okresnom úrade Bratislava.

Ten vo veci nedokázal rozhodnúť v roku 2023 ani v roku 2024 a inštitúcia túto kauzu ignorovala. Medzitým získal projekt nové súhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava – čo bol veľký míľnik najmä pre investora. „Oceňujem, že objekt sa po úpravách viac otvára do ulice a komunikuje s verejným priestorom,” uviedol k zmenám v projekte Matej Vagač. Rozhodnutie o odvolaní proti územnému rozhodnutiu však stále neprichádzalo.

V roku 2024 nastala zmena. Kompetencie odborov výstavby a bytovej politiky okresných úradov bolo delimitované na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. O celej záležitosti mala teda rozhodnúť nová inštitúcia, ktorá sľúbila jej preskúmanie. Konečný verdikt pre Osobný prístav napokon skutočne padol až po zmene kompetencií.

„Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktoré je konečné a právoplatné. V tejto fáze už nie je možné sa proti nemu odvolať,” informovala redakciu ASB mestská časť Staré Mesto. Po rokoch občianskych námietok, architektonických úprav, súhlasov, nesúhlasov a byrokratických prieťahov tak padol definitívny verdikt. To znamená, že investor od tohto momentu môže požiadať o finálne stavebné povolenie.

Starosta Vagač nešetrí kritikou

Aj napriek niekoľkým úpravám návrhu, a teda znížení objemu budúcej podoby Osobného prístavu, je starosta mestskej časti Matej Vagač nespokojný. „Tento projekt vnímam ako premárnenú príležitosť citlivo zachovať alebo obnoviť kvality pôvodnej architektúry 60. rokov,” konštatuje.

„Budova Osobného prístavu mala vo svojej pôvodnej podobe moderný a vzdušný charakter – s otvoreným átriom, presklenými fasádami a architektonicky kvalitným výrazom, ktorý prirodzene dopĺňal mestské prostredie aj panorámu. Dnes je síce v zanedbanom stave, rôzne prestavaná a plná vizuálneho smogu, no jej potenciál ožiť kultivovanou rekonštrukciou, prípadne sa v novej stavbe na ňu architektonicky odvolávať, tu podľa mňa stále bol,” hovorí svoj názor Matej Vagač.

Pre názory starostu Starého Mesta sa naskytá relevantná otázka, či opäť nevkročí do povoľovacieho procesu aj v ďalšom stupni povoľovania, teda v stavebnom konaní, a nebude blokovať rekonštrukciu Osobného prístavu novými námietkami a odvolaniami. Koniec koncov, Matej Vagač je štatutárom stavebného úradu v Starom Meste.

„V tejto fáze nie je možné s istotou povedať, aké stanovisko starosta zaujme – nepoznáme finálnu podobu projektu, ktorý bude predložený v rámci stavebného konania. Jeho ďalšie kroky budú závisieť od toho, či bude návrh v plnom rozsahu rešpektovať záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava, územnoplánovacie regulatívy a ďalšie požiadavky vyplývajúce z legislatívy a verejného záujmu,” povedala pre redakciu ASB hovorkyňa Starého Mesta Veronika Gubková.

„Pokiaľ budú všetky podmienky riadne splnené, mestská časť ani starosta nemajú dôvod daný projekt apriórne blokovať,” uzavrela hovorkyňa mestskej časti. Ak sa tak stane, rekonštrukcia budovy Osobného prístavu je dnes najbližšie za posledné roky. Hoci nie všetky strany ostávajú spokojné, po rokoch patovej situácie prichádza posun, ktorý môže výrazne zmeniť tvár územia Fajnorovho nábrežia.

Obyvatelia i návštevníci metropoly by získali oveľa lepší prístup k Dunaju, skvalitnila by sa lodná doprava a obnovila dlhodobo zanedbaná stavba. Kedy napokon investor požiada o stavebné povolenie a kedy chce začať s rekonštrukciou, dnes nie je známe. Redakcia ASB kontaktovala spoločnosť Slovenská plavba a prístavy a po získaní odpovedí na naše otázky článok aktualizujeme.