Juraj Šujan, hlavný architekt hlavného mesta Bratislava.

AKTUALIZOVANÉ: Tento rok začnú prípravy nového územného plánu. Developeri potrebujú menej regulácií

Jedným z jeho významných podkladov je štúdia - demografická prognóza Bratislavy pod názvom Monografia Bratislava 2050, ktorá vychádza z údajov Štatistického úradu SR, zo sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021. Aktuálne platný územný plán schválilo mestského zastupiteľstvo a je účinný  od septembra 2007. Dokument je priebežne aktualizovaný  zmenami a doplnkami.

Článok je rozšírený o vyjadrenie riaditeľa bratislavského Inštitútu urbánneho rozvoja Juraja Suchánka.

Príprava územného plánu bude podľa Suchánka znamenať zber rôznych podnetov od stakeholderov v území. Mesto si samo zhromažďuje dokumenty ako demografická prognóza, ktorú predstavilo, aj s inými podkladmi.

„Zároveň je potrebné povedať, že nový územný plán vznikne podľa novej legislatívy. S tým súvisí, ako všetci dúfame, aj menšie „preregulovanosť “ územného plánu. Nová legislatíva určuje možnosti funkcií v území a ich počet by nemal byť taký rozsiahly ako je dnes. Územný plán by sa mal skôr zameriavať na to, aby bol flexibilnejší,“ pomenoval problém súčasného územného plánu z hľadiska investorov s tým, že sa treba pozrieť na Bratislavu ako celok. Čiže aj na územia, ktorých riešenie bolo politicky citlivé alebo odborne komplikované, ale teraz ich bude treba zaregulovať najneskôr do roku 2032.

Developeri pracujú v príprave zámerov s predikciou na 5 rokov vopred, keď  budú svoju stavbu umiestňovať na trh. „Prognózy na dlhé časové obdobie nie sú pre nich až také dôležité. Využívajú ich pri dlhodobých projektoch, keď plánujú mestskú štvrť na veľkých územiach, ale tieto plány pravidelne aktualizujú,“ uviedol pre médiá Suchánek.

Obstarávateľom územného plánu bude útvar hlavného architekta

Metropolitný inštitút  Bratislavy (MIB) v utorok (27. februára) informoval, že štúdia ponúka päť scenárov vývoja mesta a je verejne prístupná na stránke. Štúdia je predmetom odbornej konferencie v utorok 27. februára v bratislavskom Primaciálnom paláci za účasti odborníkov, počas ktorej  bude diskusia o miestnej  ekonomike, trh práce a príjmové nerovnosti, dochádzku za prácou a do školy, dopravu a mobilitu, sociálnu infraštruktúru a sociálnu starostlivosť a bývanie.

Demografická prognóza má tri prognostické scenáre vývoja a dva projekčné. Vďaka nim získa mesto predstavu o predpokladaných problémoch, ktoré môžu vzísť z odhadu o budúcnosti populačného vývoja. Súčasťou monografie je aj sumár s naznačením miery neurčitosti prognózy, faktorov demografického vývoja a zároveň vplyvov demografického vývoja na vybrané kľúčové oblasti urbánneho vývoja.

Obstarávateľom územno-plánovacej dokumentácie a nového územného plánu je útvar hlavného architekta na magistráte. Bude postupovať podľa zákona o územnom plánovaní a vyhlášok, ktorý je účinný od apríla tohto roka.

„Tento rok sa veľmi vážnym spôsobom pustíme do nového územného plánu, ktorý sa nazýva metropolitný. Verím, že časom, aj úpravami legislatívy bude možné tomu slovu aj dostáť, aby bol metropolitný, nielen pre administratívne hranice,“ povedal hlavný architekta mesta Juraj Šujan na tlačovej besede s tým, že do neho premietnu aj výsledky demografickej štúdie.

Najprv treba pripraviť zadanie

Na základe podkladov a vyhodnotenia súčasného územného plánu je potrebné pripraviť  zadanie, ktoré bude prerokované, kde bude prvá príležitosť pre vstup verejnosti. Potom sa začne pripravovať návrh územného plánu a to oblasť, ktorá bude najširšie participovaná, s obyvateľmi aj odbornou verejnosťou.

„Bude tam aj debata s developermi a ich zástupcami, ktorí  majú právo sa vyjadriť ako vlastníci pozemku,“  spresnil hlavný architekt na otázku ASB ako sa do procesu zapojí podnikateľský sektor. Zdôraznil, že podstatné je vychádzať  z dát a hľadať v pripomienkach verejný záujem .

Na základe pripomienok z prerokovania, ktoré vyhodnotí orgán územného plánovania, sa pripraví čistopis  a ten pôjde vo finálnej podobe do mestského zastupiteľstva. „Jedna z vecí, ktorá nám povie, koľko potrebujeme rozvojových plôch pre bývanie je práve demografia,“ zdôraznil s tým, že demografiu ovplyvňuje aj migrácia.