trebisov vstupna brana do tokaja
Galéria(7)

Trebišov: Vstupná brána do Tokaja

Blízkosť východoslovenskej metropoly, atraktívne historické pamiatky, rozsiahly mestský park, rozvíjajúca sa priemyselná zóna – to všetky sú výhody Trebišova. Ak by sa však mal použiť ten najpriliehavejší prívlastok pre toto mesto, určite to bude ten z titulu. Práve Trebišov, nachádzajúci sa v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, otvára brány do oblasti, kde to doslova vonia vínom – originálnym a kvalitným. Jednoducho, Tokaj.

01 muzeum big image
ortofotomapa trebisov vzor big image
05 buban vystava big image
03 mauzoleum big image
02 kastiel big image
trebisov vstupna brana do tokaja 6521 big image
Dobrého veľa nebýva. V prípade vinohradníckej oblasti Tokaj na Slovensku je to presne 907 ha. Veľa alebo málo? Podľa výsledkov by sa zdalo, že primerane, hoci väčšia časť tokajskej oblasti sa nachádza v Maďarsku. Značka však po súdnych prieťahoch zostala aj na Slovensku a rodinné striebro sa môže aj naďalej rozvíjať v okrese Trebišov – konkrétne v katastrálnych územiach obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Tokajská oblasť je rozlohou najmenšia, ale významom najatraktívnejšia. Tradičná technológia výroby s využitím ušľachtilej plesne Botrytis cinerea poskytuje tomuto vínu neopakovateľný charakter a vlastnosti. „Svetoznáma tokajská oblasť je krajom produkcie vín určeného pôvodu s presným ohraničením plôch a zákonom prikázaným technologickým postupom spracovania hrozna a výroby vína,“ hovorí primátor mesta Trebišov Ing. Marián Kolesár. „Na Tokaj sme hrdí a tento potenciál sa snažíme aj využiť. Najmä v oblasti cestovného ruchu, ktorý sa začína práve v našom meste.“

Kaštieľ, park, mauzóleum
Mesto – to sú kultúrno-historické pamiatky. Medzi najvýznamnejšie nepochybne patrí kaštieľ postavený grófom Imrichom Csákym v roku 1786 v neskorobarokovom slohu. Neskôr ho v klasicistickom štýle prebudovala rodina Andrássyovcov a v súčasnosti slúži ako vlastivedné múzeum a kultúrne centrum. Súčasťou kaštieľa je aj historický park, ktorý na rozlohe 62 ha vznikol ako anglický prírodno-krajinársky park s platanmi a inými cudzokrajnými drevinami.

V jeho areáli sa nachádza aj neogotické Mauzóleum rodiny Júliusa Andrássyho z roku 1893, postavené podľa projektu Arthura Meininga, ktoré patrí medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky mesta. V parku sú aj zrúcaniny hrad s pôvodným názvom Castrum Paris, ktorý od 13. storočia plnil funkciu stredovekej nížinnej pevnosti. Kukultúrnym pamiatkam patrí aj rokokovo–klasicistické Mariánske súsošie z roku 1800, Paulínsky kláštor a gréckokatolícky Chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.


Ortofotomapa
© GEODIS SLOVAKIA, s. r. o., 2009

Rozvojové oblasti
Nový územný plán Trebišova bol schválený v septembri 2011 a podľa primátora patrí k jeho prioritám rozvoj zastavaného obytného územia a zmiešaného územia bývania a vybavenosti v západnej časti mesta medzi cestou I/79 a hranicou súčasne zastavaného územia a v miestnej časti Milhostov. Zastavané výrobné územie a zmiešané územie výroby a vybavenosti mesta sa má rozvíjať v priestore Nová Koronč, v trebišovskom priemyselnom parku a vo výrobnom okrsku Sever a Juh. „Cieľom je aj dobudovať kompaktnú urbánnu formu zastavaného územia mesta a jeho miestnej časti Milhostov,“ zdôraznil Marián Kolesár.

Bytová výstavba
Plochy bývania sú v meste Trebišov lokalizované hlavne na sídliskách Sever a Juh, v bytových domoch na uliciach Berehovskej, Komenského, M. R. Štefánika, Československej armády a Škultétyho. „Zámerom mesta je postupne realizovať rekonštrukciu a modernizáciu jestvujúceho bytového fondu viacpodlažných bytových domov a umožniť realizáciu podkrovných bytov,“ zdôrazňuje primátor.

Nová výstavba bytových domov sa realizuje najmä dostavbou lokality Juh a v novej lokalite Západ. Novú výstavbu rodinných domov plánuje mesto v rozvojových lokalitách: obytný súbor Trebišov-Západ, IBV Západ pri cintoríne (Klin), sídlisko Juh – dostavba, Pribinova ulica, Paričov-Sever a Paričov-Juh, Milhostov-Sever a v rozptyle v zastavanom území mesta.

„Špecifikom Trebišova je rómska osada lokalizovaná v južnej časti mesta,“ pripomína Marián Kolesár. „Takmer 4-tisíc Rómov žije na malom území väčšinou v troj- až štvorpodlažných bytových domoch a tri ulice v osade sú zastavané rodinnými domami. V rokoch 2010 a 2011 sa pre túto komunitu vybudovalo 26 nových sociálnych bytov v prízemných bytových domoch nízkeho štandardu.“

Priemyselná zóna
Mesto Trebišov bolo známe najmä potravinárskym priemyslom. Cukrovar, konzerváreň Frukona, droždiareň a mäsokombinát však po roku 1989 zanikli. Zachovala sa jedine výroba čokoládových a nečokoládových cukroviniek spoločnosti ChocoSuc Partner, s. r. o., ktorá ich produkuje pod značkami Deva a Bon Ami. Priemyselná výroba je vo výrobných okrskoch Sever – sídlia tu čokoládovňa ChocoSuc Part­ner a akciová spoločnosť Progress Trading, ktorá sa zaoberá výrobou, nákupom, skladovaním a predajom ropných produktov na území Slovenska, Poľska, Rumunska, Maďarska, Bieloruska a Českej republiky. V severozápadnej časti mesta je strojársky podnik Vagónka, a. s., Trebišov, a vo výrobnom okrsku Juh pôsobí firma Hobes Slovakia, s. r. o. V roku 2006 vznikol v areáli bývalého potravinárskeho výrobného závodu v severnej časti mesta na ploche 10 ha priemyselný park. V prípade rozširovania výrobných prevádzok je k dispozícií nezastavaná plocha s rozlohou 5,5 ha, ktorá je súčasťou priemyselného areálu. Nové plochy priemyselnej a stavebnej výroby vrátane logistických areálov sa budú realizovať vo výrobnom okrsku Nová Koronč, na rozvojových plochách okrsku Západ, dostavbou okrsku Juh a pri hospodárskom dvore Čerjaky.

Trebišov
Košický samosprávny kraj
Počet obyvateľov: 23 600
Rozloha územia mesta: 6 250 ha
Nezamestnanosť v okrese: 25,35 %
Zamestnávatelia
ELEKTROKONNECT, s. r. o.
319 zamestnancov

TATRAVAGÓNKA, a. s.
244 zamestnancov

FIMY, s. r. o.
95 zamestnancov

Silné stránky
– rozsiahly, chránený mestský park – miesto relaxu
– vybudované športoviská a verejná občianska vybavenosť
– vstupná brána do vinohradníckej oblasti Tokaj
– širokorozchodná železnica
 
Slabé stránky
– vysoká nezamestnanosť
– početná rómska komunita
– nezáujem investorov pre nedobudovanú cestnú infraštruktúru

Nie tepelnej elektrárni
V rokoch 2007 až 2010 bojovali Trebišovčania proti výstavbe veľkej uhoľnej elektrárne nazvanej Nový energetický zdroj (NEZ) s celkovým výkonom 885 MW v severnej časti intravilánu mesta. „Problém bol v tom, že elektráreň mali postaviť v areáli bývalého cukrovaru, ktorý je len 200 metrov od obytnej zóny, 400 metrov od základnej školy a 900 metrov od centra mesta,“ vysvetľuje primátor. Ročne mala elektráreň vyprodukovať 575 000 ton elektrárenského odpadu, do ovzdušia mala vypustiť 11 116 ton toxických plynov, 5 025 174 ton CO2 a 337 ton tuhých znečisťujúcich látok. Externá skládka elektrárenského odpadu mala zabrať plochu 60 ha. „Hybnou silou boli aktivisti z OZ Trebišov nahlas, ktorí mohutnou petíciou vyvolali obrovský občiansky odpor proti výstavbe tepelnej elektrárne v uvažovanej lokalite,“ upresňuje Marián Kolesár. Petíciu proti umiestneniu elektrárne podpísalo vyše 9 000 občanov a pripomienky k územnému konaniu podalo viac ako 3 500 obyvateľov mesta. Začiatkom roku 2010 svoj boj doviedli Trebišovčania do úspešného konca, keď krajský stavebný úrad výstavbu NEZ zamietol.

Doprava
V oblasti cestnej dopravy tvorí cesta I/79 spájajúca Vranov nad Topľou a maďarskú hranicu v Slovenskom Novom Meste vonkajší cestný obchvat mesta Trebišov v smere sever – juh. V roku 2017 sa plánuje vybudovanie preložky cesty I/79 a obchvat obcí Trebišov – Milhostov, Vojčice – Hriadky, ktorý bude zároveň slúžiť ako diaľničný privádzač časti diaľnice D1 Košice – ukrajinská hranica. Na úseku statickej dopravy mesto do konca roka 2012 plánuje vybudovať 156 nových parkovacích miest. Trebišov je aj železničným uzlom. Križuje sa tu trať Michaľany – Humenné – Medzilaborce s traťou Košice – Humenné a trať Trebišov – Vranov nad Topľou. Trebišov pretína aj širokorozchodná trať zo smeru štátna hranica – Maťovce – Haniska pri Košiciach. Blízko Trebišova je aj existujúce Letisko Sady, zabezpečujúce najmä letecké práce v poľnohospodárstve.

Školstvo a kultúra
Mestské kultúrne stredisko, ktoré je príspevkovou organizáciou Trebišova, vytvára podmienky na kultúrne a spoločenské vyžitie obyvateľov mesta a jeho návštevníkov a zabezpečuje organizáciu a realizáciu rozličných podujatí. Základným princípom je uchovávanie kultúrnych hodnôt a tradícií, ako aj poskytovanie priestoru súčasným tematickým, tzv. trendovým formám rozvoja kultúry. Ďalším dôležitým centrom je Múzeum v Trebišove a Kultúrne centrum južného Zemplína, ktoré sídlia v kaštieli. Múzeum má svoje stále expozície orientujúce sa najmä na pôdohospodárstvo, ale svoje priestory ponúka aj premenlivým výstavám. Výchovno-vzdelávaciu činnosť v meste zabezpečuje päť základných a štyri stredné školy (dve gymnázia, obchodná akadémia a SOU). K vzdelanosti mládeže prispieva aj Centrum voľného času, ktoré sa skladá zo šiestich oddelení: zoológia a chovateľstvo, okrasné dreviny, črepníkové a rezané kvety, okrasné vtáctvo, mechanizačné a oddelenie výchovy a vzdelávania. Svoju úlohu pri vzdelávaní plní aj základná umelecká škola s celkovým počtom žiakov 556, ktorej hlavnou úlohou je výchova umením a výchova k umeniu. Ku kultúrnemu koloritu prispieva aj ochotnícke divadlo – na dlhoročnú tradíciu divadelného súboru Potravinár plynule nadviazal ochotnícky divadelný súbor Divadlo G. Do kultúrnych podujatí sa aktívne zapája aj vedenie mesta. Mesto každoročne organizuje slávnosti Dni mesta Trebišov, ktoré sa v tomto roku uskutočnili na zrekonštruovanom prírodnom amfiteátri v mestskom parku.

Text: Ľudovít Petránsky
Foto: MSú Trebišov

Článok bol uverejnený v časopise ASB.