Živnostníkom hrozia nízke dôchodky

Väčšina živnostníkov si platí najnižšie možné odvody. Podľa údajov Sociálnej poisťovne k 8. augustu malo zaplatiť minimálne odvody 139 170 živnostníkov. Odvody z vyššieho vymeriavacieho základu platilo 82 320 živnostníkov. Znamená to, že odvody v najnižšej možnej výške platí 63 percent živnostníkov.

Živnostníci sú pri platení odvodov v porovnaní so zamestnancami zvýhodnení. Odvody sa počítajú z čistého zisku, ktorý si podnikatelia dokážu výrazne znížiť paušálnymi výdavkami, a navyše sa ešte tento zisk delí koeficientom 1,486.

Aj keď sa SZČO snažia ušetriť na odvodoch a zaplatiť čo najmenej, v budúcnosti sa im táto daňovo-odvodová optimalizácia môže vypomstiť nízkymi dávkami a predovšetkým nízkym dôchodkom. Ten sa totiž počíta z rovnakého vymeriavacieho základu, z akého si živnostník platí odvody.

Keďže minimálny vymeriavací základ predstavuje polovicu priemernej mzdy spred dvoch rokov, dostane podnikateľ za každý odpracovaný rok, v ktorom si platí minimálne odvody, približne polovičný dôchodok v porovnaní so zamestnan­com, ktorý pracoval za priemernú mzdu v hospodárstve.

Zamestnancovi, ktorý odchádza do dôchodku v tomto roku, sa tak k jeho dôchodku za jeden rok, počas ktorého poberal priemernú mzdu, pri­počíta 12,67 €. Naproti tomu sa živnost­níkovi vďaka jednému odpracovanému roku, v ktorom si platil minimálne odvody, jeho dôchodok zvýši o 6,33 €.

V prípade, že by bol niekto živnostníkom celý život a stále si platil minimálne odvody, bude mať po 40 odpracovaných rokoch nárok na dôchodok vo výške 304 €.

Je to viac, ako by mu prináležalo vďaka zaplateným dôchodkom, keďže štát ľuďom s podpriemerným vymeriavacím základom v rámci solidarity zvyšuje dôchodok. Táto suma sa ešte zvýši o valorizáciu vo výške 8,70 €.

Tento živnostník by tak mal dostávať 312,70 €. Naproti tomu zamestnanec, ktorý celý život pracoval za priemernú mzdu, by mal podľa súčasných pravidiel dostať po odpracovaní 40 rokov starobný dôchodok vo výške 520,40 €. V skutočnosti však živnostník dostane vyššiu penziu.

V súčasnosti platí inštitút minimálneho dôchodku, ktorý určuje, že každý človek, ktorý odpracuje aspoň 30 rokov, má nárok na stanovenú sumu minimálneho dôchodku. Živnostníkovi, ktorý stále platil minimálne odvody, sa tak suma jeho penzie upraví na sumu minimálneho dôchodku.

Za 40 odpracovaných rokov patrí v tomto roku minimálny dôchodok vo výške 322 €. No aj tak bude mať živnostník o takmer 200 € nižšiu penziu ako zamestnanec s priemerným platom.

Do minimálneho dôchodku sa pritom započítavajú len odpracované roky od roku 1993, v ktorých vymeriavací základ dosiahol aspoň 24,1 percenta priemernej mzdy.

Keďže minimálny vymeriavací základ živnostníka dosahuje 50 percent priemernej mzdy, živnostníci by sa mali kvalifikovať na získanie minimálnej garantovanej penzie. Pred rokom 1993 sa pritom započítavajú všetky dni dôchodkového poistenia bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu.

Sociálna poisťovňa sa síce nestretáva s prípadmi, že by o dôchodok žiadal človek, ktorý si celý život platil len minimálne odvody, no v budúcnosti bude pribúdať živnostníkov, ktorým bude hroziť, že ich penzia bude veľmi nízka, napriek tomu, že počas pracovného života ich príjem bol nadpriemerný.

Živnostníci, ktorí nechcú po odchode do penzie pocítiť výrazný prepad ich príjmu, by sa preto mali začať pripravovať na dôchodok čím skôr. Okrem povinných odvodov by si mali zvoliť aj ďalšiu formu zabezpečenia. Na výber pritom majú z viacerých možností, ako si svoj dôchodok môžu zvýšiť.

Buď si budú platiť dobrovoľné odvody do Sociálnej poisťovne, alebo sa spoľahnú na tretí pilier, prípadne si budú sporiť sami.

Dobrovoľné poistenie zvýši dôchodok len málo

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Zároveň tento človek nesmie mať priznaný predčasný starobný dôchodok.

Na dobrovoľné dôchodkové poistenie sa prihlasuje prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta bydliska. V registračnom liste je v hornom riadku potrebné vyznačiť, že ide o prihlášku za dobrovoľne poistenú osobu (DPO).

Ďalej sa vypĺňa bod 2 – identifikácia FO. Uvedieme sem titul, meno a priezvisko. V bode 3 vypíšeme adresu a v bode 6 názov banky a číslo účtu. Dobrovoľne poistená osoba musí vypísať aj bod 10, do ktorého uvedie dátum vzniku dôchodkového poistenia a vymeriavací základ v rozpätí od minimálneho do maximálneho vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ a dátum vzniku dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa uvádza zvlášť. Kto chce uzatvoriť len dôchodkové poistenie, nechá ostatné kolónky prázdne.

V spodnej časti je potrebné uviesť dátum zmeny, teda v tomto prípade dátum vzniku poistenia a dátum vyplnenia formulára. Ten je potrebné aj podpísať. Neoddeliteľnou súčasťou Registračného listu fyzickej osoby v prípade dobrovoľného poistenia je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.

Obidve tlačivá možno získať buď v pobočkách Sociálnej poisťovne, alebo si ich stiahnuť z internetovej stránky www.socpoist.sk z časti Formuláre. Výška mesačného poistného závisí od zvoleného vymeriavacieho základu.

Kto uzatvorí dôchodkové poistenie, musí okrem starobného a invalidného poistenia platiť aj odvod do rezervného fondu v celkovej výške 28,75 percenta z vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je v súčasnosti 477 €.

Kto si zvolí minimálnu sumu, bude musieť platiť mesačné odvody na dobrovoľné dôchodkové poistenie vo výške 137,13 €. Ak si niekto bude platiť jeden rok dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, jeho budúci mesačný dôchodok sa zvýši približne o 6,33 €.

Pri sporení je dobrý každý rok navyše

Pri sporení alebo investovaní peňazí na dôchodok platí, že čím skôr niekto začne, tým ho získanie požadovanej sumy bude stáť menej peňazí. Pri dlhom sporení totiž človek profituje z toho, že inkasuje aj úroky z úrokov.

Výhodou dlhšieho investičného horizontu je aj to, že môžeme využiť fondy, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú vysoké zisky, no neoplatí sa do nich investovať na pár rokov, pretože sa vyznačujú vysokou kolísavosťou.

To znamená, že hodnota investície sa môže výrazne meniť nielen smerom nahor, ale aj nadol. Investície do akcií však doteraz z dlhodobého hľadiska prinášali vždy zisk. Na dôchodkové sporenie sú vhodné aj takzvané ETF fondy.

Ide o indexové fondy, ktoré sledujú vybraný akciový index a na rozdiel od klasických podielových fondov do nich správca výrazne nezasahuje. Keďže sú pasívne spravované, sú aj náklady s nimi spojené nižšie, preto tu investori platia aj nižšie poplatky.

Navyše, investícia do týchto fondov je po jednom roku oslobodená od dane z príjmov. Ak by si niekto sporil počas 40 rokov pravidelne 50 € mesačne, tak pri ročnom zhodnotení vo výške 6 % bude mať na konci na svojom účte 95 850 €.

Ak by niekto investoval viac konzervatívne a zhodnotenie by dosiahlo len tri percentá, výsledná suma bude predstavovať 45 970 €. Nižšie zhodnotenie ho tak oberie o takmer 50-tisíc €. Vo výrazne horšej situácii sú ľudia, ktorí si na penziu začnú sporiť až tesne pred dovŕšením dôchodkového veku.

Vďaka krátkemu obdobiu sa nemôžu spoliehať na to, že na úrokoch zarobia viac, ako tam vložili. Ak by niekto vkladal do fondu 50 € mesačne počas piatich rokov, bude mať na účte pri šesťpercentnom zhodnotení len 3 490 €.

Z toho budú úroky predstavovať 490 € a zvyšných 3 000 bude jeho vlastný vklad. Keďže pri takomto krátkom čase je potrebné zvoliť konzervatívnejšiu investičnú stratégiu, zhodnotenie by sa mohlo pohybovať na úrovni okolo troch percent. V takom prípade by na úrokoch zarobil len 237 €.

Dobrovoľne si možno sporiť aj v druhom pilieri

Každý, kto je zapojený v druhom pilieri, si môže na svoj dôchodkový účet posielať aj dobrovoľné príspevky. Nasporí si tak vyššiu sumu, ako keby mu sem smerovala len časť jeho dôchodkových odvodov.

Jednotlivé dôchodkové spoločnosti nemajú stanovenú minimálnu alebo maximálnu sumu, ktorú treba na dôchodkové sporenie posielať. Každý, kto si chce sporiť dobrovoľne, môže posielať ľubovoľne vysokú čiastku vtedy, keď sa mu to hodí. Netreba preto sporiť každý mesiac, stačí poslať peniaze raz za rok či niekoľko rokov.

Výhodou dobrovoľného sporenia v druhom pilieri v porovnaní s podielovými fondmi je, že zákon určuje maximálne poplatky, ktoré si dôchodkové spoločnosti môžu od svojich klientov pýtať. Toto investovanie tak vyjde lacnejšie, ako keby sme si sporili v podielovom fonde.

Nevýhodou takéhoto sporenia je, že keď pošleme peniaze na dôchodkový účet, môžeme sa k nim dostať až po splnení podmienok na získanie dôchodku. V prípade, že by ich niekto potreboval napríklad na kúpu auta či opravu domu, nebude ich môcť vybrať skôr.

Kto si chce posielať dobrovoľné príspevky na druhý pilier, musí si to s dôchodkovou spoločnosťou dohodnúť v zmluve alebo môže uzatvoriť dodatok k zmluve. Bez toho nie je možné dobrovoľné príspevky posielať.
Za dobrovoľné príspevky si nemusíte kupovať doživotný dôchodok.

Po dovŕšení dôchodkového veku si ich spolu s výnosmi môžete vybrať naraz aj v prípade, že výška vášho dôchodku nebude dostatočná, aby ste si mohli vybrať všetky peniaze nasporené v druhom pilieri. Rovnako dobrovoľné príspevky netreba pred dosiahnutím dôchodkového veku presúvať do garantovaných fondov.

Tretí pilier sa oplatí hlavne zamestnancom

Najväčšou výhodou doplnkového dôchodkového sporenia v treťom pilieri je, že naň môže prispievať aj zamestnávateľ. Živnostníci, ak zároveň nie sú zamestnaní, to však neocenia. Môžu využiť daňovú úľavu, no na poplatkoch zaplatia výrazne viac, ako keby si posielali dobrovoľné príspevky do druhého piliera.

Predovšetkým, ak budú mať na dôchodkovom účte vyššiu sumu, môže rozdiel v poplatkoch výrazne prevýšiť aj úsporu na daniach.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 € za rok. Na daniach tak možno za rok ušetriť najviac 34,20 €.

Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky: príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, daňovník zároveň nesmie mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

Ako požiadať o dôchodok

Živnostníci, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, môžu Sociálnu poisťovňu požiadať o starobný dôchodok. Nemusia pritom zrušiť svoju živnosť, ale môžu podnikať naďalej. Základnou podmienkou na získanie dôchodku okrem dosiahnutia dôchodkového veku je 15 rokov dôchodkového poistenia.

Konanie o priznanie starobného dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na starobný dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Ak má žiadateľ z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o priznanie starobného dôchodku je vhodné požiadať až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na uvedené dávky, pretože bez určenia tohto dňa nie je možné určiť deň priznania a sumu dôchodku, a tým ani rozhodnúť o priznaní dôchodku.

Žiadosť o priznanie starobného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Ak sa žiadateľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta prechodného pobytu.

Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne. Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľa obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku.

Preto je žiadateľ na účely spísania žiadosti o starobný dôchodok povinný predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti. Žiadateľ pri spisovaní žiadosti preukazuje totožnosť platným preukazom totožnosti.

Aké doklady potrebujete, ak žiadate o starobný dôchodok

K žiadosti o starobný dôchodok je potrebné predložiť:

• doklad o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy a dokedy trvalo štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené;
• vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou;
• rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky; ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť aj doklad preukazujúci trvanie takéhoto obdobia (len ak sa žiada o uznanie starostlivosti o deti alebo výchovy dieťaťa);
• rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku manžela, ktorému bol dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu.

Aké odvody musím platiť, ak pôjdem na dôchodok?

Podnikám ako živnostník a uvažujem, že pôjdem do dôchodku. Chcel by som vedieť, ako to ovplyvní moje odvody. Ak by som bol riadny dôchodca, budem mať nižšie odvody? Chcem naďalej aj pracovať, navyše sa mi ponúka aj riadne zamestnanie. Aké odvody by som platil, ak by som sa zamestnal?
Milan, Michalovce

Poberateľ starobného dôchodku ako SZČO neplatí odo dňa priznania starobného dôchodku poistné na invalidné poistenie. To znamená, že od tohto dňa si ako SZČO znížite pri platení poistného mesačnú sumu poistného o poistné na invalidné poistenie. Invalidné poistenie pri SZČO je 6 % z vymeriavacieho základu.

Odo dňa priznania starobného dôchodku platí teda SZČO poistné len na starobné poistenie (18 % z vymeriavacieho základu) a na nemocenské poistenie (4,4 %). Ak od 1. 7. 2019 platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 477 €, do priznania starobného dôchodku budete platiť mesačne poistné v sume 158,11 €, odo dňa priznania starobného dôchodku v sume 129,49 €.

Ak budete platiť do doručenia rozhodnutia s presným dátumom priznania starobného dôchodku pôvodnú sumu poistného, môžete následne požiadať pobočku Sociálnej poisťovne v mieste vašej registrácie o vrátenie poistného (neformálna žiadosť s vašimi identifikačnými údajmi a dátumom, odkedy a z akého dôvodu o vrátenie poistného žiadate).

Ak začne poberať starobný dôchodok zamestnanec v riadnom pracovnom pomere, odo dňa priznania starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. On ako zamestnanec platí teda poistné na starobné poistenie a nemocenské poistenie, okrem toho zamestnávateľ odvádza ešte poistné aj do rezervného fondu a na úrazové a garančné poistenie.

Poistné zamestnanca na nemocenské poistenie je 1,4 % z vymeriavacieho základu, na starobné poistenie sú to 4 %. Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubý príjem. Na zdravotné poistenie budete aj po priznaní starobného dôchodku platiť rovnaké odvody ako doteraz.

Ak by ste sa zamestnali, budete platiť zdravotné odvody v rovnakej výške ako ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ vám tak z platu strhne preddavok na zdravotné poistenie vo výške štyroch percent z hrubej mzdy.

Musím platiť odvody, aj keď som v strate?

Vlani som skončil v strate, napriek tomu mi Sociálna poisťovňa vypočítala, že mám platiť odvody. Musím ich naozaj platiť napriek strate?
Roman, Prievidza

Pre vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb nie je rozhodujúce, či ste v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vykázali stratu alebo zisk. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia sa prihliada výhradne na celkový hrubý príjem, teda na príjem bez odpočítania výdavkov.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba mala na základe daňového priznania za rok 2018 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 5 724 €, je od 1. júla 2019 (resp. od 1. októbra, ak požiadala o odklad daňového priznania) povinná platiť poistné bez ohľadu na to, že nemala základ dane, ale v riadku 48 daňového priznania vykázala stratu.

Ak je živnostník v strate, určí sa jeho vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v sume minimálneho vymeriavacieho základu. Nový minimálny vymeriavací základ (aj nový maximálny vymeriavací základ) je platný vždy na obdobie kalendárneho roka, t. j. od 1. januára do 31. decembra.

V roku 2019 platí minimálny vymeriavací základ v sume 477 €, od 1. januára 2020 bude vo výške 506,50 €. Zo sumy 477 € platí samostatne zárobkovo činná osoba poistné vo výške 158,11 € (z vymeriavacieho základu 4,4 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity).

Ako postupovať po smrti živnostníka?

Môj otec, ktorý bol živnostníkom, nedávno zomrel. Máme nejaké povinnosti voči úradom?
Matej, Trenčín

Ak bol zomretý živnostník povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne, do 8 dní odo dňa úmrtia sú dedičia povinní predložiť úmrtný list v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu s vypísaným registračným listom fyzickej osoby ako odhláškou.

Do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej bol živnostník zdravotne poistený, je potrebné bezodkladne doručiť kartičku poistenca a úmrtný list. Do 15 dní po úmrtí sú dedičia povinní nahlásiť ukončenie činnosti zomretého. Ak chce v činnosti pokračovať dedič do času ukončenia dedičského konania a získania oprávnenia na podnikanie dedičom, na živnostenskom liste zomretého sa vyznačí jeho pokračovateľ.

Pokračovanie v živnosti sú dedičia povinní oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Do troch mesiacov od smrti daňovníka sú dedičia povinní podať daňové priznanie k dani z príjmov.

Ak je dedičov viac, dohodnú sa, ktorý z nich podá daňové priznanie. Správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania v prípade, ak o to zákonný zástupca požiada najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Musím po smrti otca odhlásiť zamestnancov?

Po otcovej smrti, ktorý bol živnostníkom a zároveň aj zamestnávateľom, som na základe úradného záznamu vedená ako oprávnená osoba, ktorá po jeho úmrtí pokračuje v živnosti. Mám povinnosť nahlásiť túto zmenu Sociálnej poisťovni a zamestnancov zo Sociálnej poisťovne odhlásiť?
Mirka, Senica

Zmenu zamestnávateľa prechodom na právneho nástupcu v registri zamestnávateľov oznámite príslušnej miestnej pobočke Sociálnej poisťovne po právoplatnom skončení dedičského konania, ktorým sa deklaruje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov po smrti zamestnávateľa na dcéru ako na dediča.

Ak dedič zomretého živnostníka pokračuje v živnosti zomretého, živnostenské oprávnenie poručiteľa, na podklade ktorého môže prevádzkovať živnosť, trvá dedičovi najdlhšie 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve.

Následne môže dedič prevádzkovať živnosť, iba ak získa vlastné živnostenské oprávnenie. Podľa Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

Ak zamestnávate naďalej týchto zamestnancov po zomretom zamestnávateľovi, t. j. ak ste s nimi nerozviazali pracovný pomer, neodhlasujete ich z registra poistencov vedenom Sociálnou poisťovňou. Povinné sociálne poistenie zamestnancom nezaniká a nanovo nevzniká, ale im kontinuálne pokračuje.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 6/2019.