Slovenské stavebníctvo: nezaplatené faktúry, žiadny zisk, korupcia
Hoci sa na rôznych oficiálnych fórach hovorí v súvislosti so stavebníctvom o miernom optimizme (čo v preklade znamená, že sa konečne rozbehne výstavba diaľnic a sľubované financie sa skutočne dostanú k stavbárom), pri menších debatách často vysvitne, že realita je horšia, ako sme si ochotní priznať.
Pavol Kollár vedie svoju firmu IN GROUP už vyše 20 rokov a celkom otvorene šliape na otlaky slovenského stavebníctva a spoločnosti vôbec.
Podnikáme bez pomoci štátu
„Zažil som rôzne obdobia. Optimistické 90. roky, hektické miléniové až po tie dnešné, ktoré jednoducho ťažko označiť pekným prívlastkom. Zamestnávame v stavebníctve zhruba tisícku ľudí a celý čas podnikáme prakticky bez štátnej zákazky, čo je svojím spôsobom pri tom počte zamestnancov a v tejto brandži na Slovensku unikum. Veľmi na nás dolieha stav, ktorý tu vládne posledných päť až šesť rokov. Korupciou presiaknutá spoločnosť, neustále sa zhoršujúce vzťahy, hyenizmus. Obrovskému úpadku čelí morálka aj kultúra. Právo neslúži spravodlivosti, ale záujmom tých, čo sú mocní. Ľudia sa uzatvárajú do seba. Je tu akosi ticho. Vôbec necítim optimizmus. Možno sa zopár spriaznených firiem teší na eurofondy, zvyšok očakáva skôr pád. Pripomína mi to náladu za socializmu. Všetci nadávajú. Nepoznám nikoho, kto podniká v stavebníctve a bol by so súčasným stavom spokojný. Zisk v stavebníctve sa dnes prakticky netvorí. Privátnej zákazky nie je dostatok a o štátnu sa delia stále tí istí. Zlá vymožiteľnosť spravodlivosti, zlá dotačná politika, zlá bytová politika, nevyhovujúci stavebný zákon, perverzný zákon o reštrukturalizácii či chudoba, to všetko sú dôvody na to, aby sa stavebníctvu u nás nedarilo. V minulosti sa nám podarilo vytvoriť tisícku nových pracovných miest, avšak tento stav budeme musieť postupne redukovať. Na Slovensku sme úplne zastavili naše developerské projekty. Nebudeme realizovať už ani malé bytové domy. Malý dopyt a konkurencia dotovaných nájomných bytov je pre segment bývania zle namiešaný koktail.
Kŕč slovenského stavebníctva
Trend nášho vývoja súvisí so všeobecnými trendmi v stavebníctve aj spoločnosti. Slovenské stavebníctvo za 20 rokov na jednej strane zaznamenalo kvalitatívny nárast, ale na druhej strane je v permanentnej kríze. Nasvedčuje tomu rozpad učňovského školstva, významných projekčných inštitúcií, najmä technologických, čo boli svojho času schopné vyviezť do zahraničia inžiniersky um, úpadok úrovne absolventov technických vysokých škôl, ktorí dnes prichádzajú do praxe, úpadok urbanistického plánovania a mnohé ďalšie. Súvisí to s celkovou hospodárskou pozíciou Slovenska, ktoré sa za 20 rokov stalo montážnou dielňou bez vlastných značiek. Na jednej strane úspech ovenčený umiestnením troch automobiliek, ale na druhej strane takmer prázdny zásobník vlastných projektov. Myslím si, že keď Slovensko vykročilo vlastnou cestou, až príliš nekriticky prijímalo zahraničné investície, ktoré hravo položili na lopatky vlastné pokusy o podnikateľské úspechy. Prechod zo socializmu v hospodárstve je podľa mňa možné smelo nazvať hospodárskou genocídou. Jej dôsledky ešte pocítime. Ako príklad z našej brandže môže slúžiť dotačná podpora pre zahraničných výrobcov stavebných hmôt. Akoby sa stavebné hmoty, lokálny biznis, nemohli realizovať cez vlastné značky. Bez prechodného obdobia to pochopiteľne nebolo možné. Dnes je škoda plakať nad rozliatym mliekom. Sme v pozícii, keď sa bezmocne dívame, ako z krajiny odchádza kapitál. Kradneme a žijeme na dlh. Tento spôsob života nás škaredo dobehne. Asi neprezradím nič nové, ak spomeniem, že ľudia dnes hľadia do budúcna s obavami. Politici sa doteraz venovali obrazu Slovenska v zahraničí, privatizácii či nadbiehaniu zahraničným investorom. Domáce podnikateľské prostredie ich prakticky vôbec nezaujímalo, napriek tomu, že ho sem-tam použijú cez nacvičené frázy ako napríklad: ,Je tu zlý zákonník práce a slabá vymožiteľnosť práva‘. Iné nedostatky zatiaľ neobjavili. A tak nám dnes kvitne korupcia a mnohé absurdné zákony robia podnikanie veľmi ťažkou disciplínou. Možno sa to môže niekomu zdať ako nadnesené tvrdenie. Dokážem sa s tým stotožniť. No kto nepodnikal v stavebníctve, nemôže poznať hnilé kúty spoločnosti v takom rozsahu, ako ho poznávajú práve stavební podnikatelia, a preto pochybovačov chápem.
Stavebníctvu by napríklad ako soľ pomohla zákonná úprava vylučujúca tých, čo nezaplatili, z ďalšej možnosti podnikať. Predajcovia stavebných hmôt pre nezaplatené faktúry dnes pri predaji na faktúru hrajú hru, ktorá sa nazýva ruská ruleta. Prečo takú úpravu zákonodarcovia nestvorili viac ako 20 rokov? Pretože nepoznajú prostredie. Alebo jednoducho nechcú? Dobrá a konzistentná politika podpory bývania – dodnes ju nemáme. Hoci vláda deklaruje v programovom vyhlásení podporu najmä nájomnému bývaniu, v danej oblasti sa za dva roky vládnutia prakticky nič neudialo. Vládni úradníci nie sú v stave pochopiť, že na trhu nesmie byť dotovaný a nedotovaný produkt a tak dokola upravujú absolútne zlý zákon, ktorý podporuje výstavbu nájomných bytov selektívnymi dotáciami. Namiesto dotačnej politiky priamo užívateľovi, napríklad v podobe daňových úľav, dávame dotácie konkrétnym starostom a primátorom. Z pohľadu úradníkov je to pochopiteľné riešenie. Oni si jednoducho zvykli na úlohu toho, kto rozdeľuje. Tie peniaze, ktoré zoberú (zväčša občanom), sa cestou možno z polovice stratia. Nedokážem pochopiť, prečo je potrebné mať systém, že aj na obyčajný chodník či kanalizáciu si treba žiadať peniaze z EÚ. Tie peniaze sme tam uložili my. Potom, keď éterom zaznie správa, že z posledného plánovacieho obdobia sme vyťažili len polovicu eurofondov a z tej polovice sme polovicu ukradli, ľudia začnú pochybovať o zmysle Európskej únie, politikov a úradníkov. Ľudom sa jednoducho nežije lepšie, ale vidia, že niektorým úradníkom a podnikavcom sa v zásade darí. Chápu aj to, že máme takú vysokú odvodovú zaťaženosť – je dôsledkom obrovských strát pri transferoch peňazí. Dotačný systém sa úplne zvrhol. Je to jed ekonomiky, podnecovateľ korupcie, zdroj nerovnosti. Vzniká ‚silný‘ štát a slabý občan. Sen všetkých komunistov. V dôsledku neopodstatnenej nádeje o masívnej podpore nájomného bývania sa dnes fúka nová bublina v podobe výstavby nájomných bytov stavebnými firmami, ktoré nemajú čo robiť, a preto hľadajú riešenie vo výstavbe bytov, čo po skolaudovaní majú odkupovať starostovia za pomoci štátnych subvencií. Je isté, že pre všetkých sa subvencie nenájdu. Z pohľadu podnikateľského prostredia je takáto politika totálnou katastrofou. Z pohľadu úradníkov možnosťou zažiť nové hody. Stavebníctvo, ale aj podnikanie ako také to likviduje. Ak sa neprijmú zákonné úpravy na ochranu dodávateľa pred vymyslenými obštrukciami, pokiaľ bude elektronická aukcia existovať spolu s možnosťami ako reštrukturalizácia či zvyk neplatiť, pokiaľ neplatiace firmy alebo firmy v reštrukturalizácii budú môcť získavať štátne zákazky, tak bude slovenské stavebníctvo za pár rokov tvoriť iba zopár firiem spriaznených s oligarchami.
Šíri sa chudoba
K hore uvedeným neduhom treba priradiť a zvýrazniť dnes už aj chudobu, ktorá sa po Slovensku šíri a ktorá neumožňuje získavať stavebným firmám nové stavebné zákazky, pretože sa stráca kupujúci. Čoraz razantnejšia segregácia spoločnosti na malú skupinku bohatých a zvyšok chudobných spôsobuje, že ekonomický stroj sa zasekáva. Čoraz menej ľudí má na to, aby si kupovalo byty (zlomyseľne zaťažené 20-percentnou DPH !!!) či stavalo domy. Zo Slovenska dnes kapitál viac odteká, ako priteká, a zvyšovanie HDP nemá priamu úmeru so zvyšovaním životnej úrovne. Preto neočakávam v najbližšej ani vo vzdialenejšej budúcnosti nárast stavebnej produkcie. Okrem spomenutých eurodiaľnic a eurokomunikácií a zopár ich zhotovovateľov bude zvyšok stavebnej produkcie v rovnakej, alebo ešte väčšej depresii ako dnes.“
Druhou firmou, ktorá sa nebojí rozbehnúť debatu na tému kam smeruje slovenské stavebníctvo a slovenská spoločnosť ako taká, je Holcim (Slovensko), a. s. Hoci marketingový a obchodný riaditeľ Patrik Polakovič používa miernejšiu rétoriku, veľmi dobre pozná neduhy tohto segmentu. Načrtáva aj možnosti, ako sa k aktuálnemu vývoju plánuje postaviť najväčší výrobca a dodávateľ cementu, kameniva a transportbetónu na Slovensku.
V začarovanom kruhu
„Slovenské stavebníctvo sa nachádza v súčasnosti v začarovanom kruhu. Po piatich rokoch nepretržitého poklesu výkonov a ziskovosti odvetvia čaká väčšina subjektov trhu pasívne iba na zázrak. Ten sa, bohužiaľ, ale nedá očakávať. Môžeme predpokladať, že vláde sa podarí rozbehnúť veľké infraštruktúrne projekty, ktoré by mohli vyťažiť kapacity malej skupiny stavebných firiem a niekoľkých výrobcov stavebných materiálov. Zlou správou je, že túto zmenu nepocíti väčšina trhových subjektov. Ešte horšou správou je, že väčšina stavebných firiem a výrobcov stavebných materiálov už zredukovala svoje náklady ‚na kosť‘. A stále to nestačí. Akú majú možnosť? Budú ďalej znižovať svoje náklady, tentokrát však s najväčšou pravdepodobnosťou už na úkor kvality. Môžu znižovať platy, čo bude viesť k odchodu odborníkov a talentov z odvetvia. Časť z nich objaví nový biznis model, napríklad ako predávať svoje výrobky bez DPH. S najväčšou pravdepodobnosťou ani tieto opatrenia nebudú stačiť. A keď jedného dňa budú musieť firmy inovovať svoje strojové zariadenia, prípadne linky, zistia, že nemajú z čoho… Ja osobne vidím jedinú cestu v schopnosti firiem zvyšovať svoje tržby. Cez oslovenie nových trhových segmentov, inovácie v produktoch a službách a samozrejme cez primeraný rast cien. A toto je teraz úloha manažérov v podnikoch. Mám totiž pocit, že sa posledné roky hanbíme nárokovať si na zisk z podnikania. Ale bez neho sa normálne fungovať nedá.
Hodnoty rodičov už neletia
Osobne si myslím, že slovenská spoločnosť prechádza silnou morálnou krízou. Je evidentné, že hodnoty, ku ktorým nás viedli naši rodičia, už veľmi neletia. Čestnosť, spravodlivosť, bezúhonnosť, rešpekt voči sebe, ako aj ostatným sú dnes prebíjané „vyššími“ cieľmi a osobnými záujmami. Bohužiaľ sa mi zdá, že je to každému jedno. Ako inak môžem chápať, že všetci tolerujeme neskutočnú mieru korupcie v ekonomike, dokonca si myslíme, že je úplne normálne, že politici majú právo si niečo ‚uliať‘. Ja sa pýtam, na základe akého mandátu? Najväčším problémom však je, že najmladšie generácie nevidia pozitívne vzory. Budú sa správať podľa modelu, ktorý vidia. A ten určite nie je správny.
Držíme sa stratégie
V najbližšom období neočakávame zásadné oživenie slovenského stavebníctva. Predpokladáme, že objem predaja sa zachová na úrovni roku 2013 s miernymi rastami v najbližších rokoch. Veríme však v rast našich tržieb, a to najmä cez zvyšovanie cien našich výrobkov. Rovnako dôležité bude, ako rýchlo a efektívne budeme schopní prinášať na trh inovácie vo výrobkoch a službách. Samozrejme, manažment nákladov bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v našej stratégii, ktorú však v žiadnom prípade nebudeme meniť, pokiaľ ide o kvalitu našich výrobkov a služieb. Chceme aj naďalej na trh prinášať vysokú kvalitu, pre ktorú sme na slovenskom trhu známi. Chceme pokračovať v rozvoji našich ľudí a ich znalostí. Postupne budujeme kompetenčné centrum v oblasti technológie a kvality, ktoré sa v budúcnosti môže stať našou hlavnou konkurenčnou výhodou.“
Hoci je Ľuboš Fussek zo spoločnosti Baumit, spol. s r. o., spomedzi oslovených najmenej skeptický, ani on si neodpustil triezvy pohľad na slovenské stavebníctvo. Na otázku o celkovom stave spoločnosti ponúka skôr filozofický pohľad a v prípade budúcnosti Baumitu je mierne pozitívny.
„V slovenskom stavebníctve prevláda pesimizmus. Negatívnu náladu ovplyvňujú správy o hospodárskej kríze, zlá platobná morálka, nedostatok príležitostí, vysoká miera nezamestnanosti a ďalšie nedostatky, ktoré sa denne pretriasajú v médiách a pri pive. V situácii, keď prevláda ponuka nad dopytom, je cena na prvom mieste a kvalita, značka a pôvod sú menej dôležité. Súčasný stav determinujú do značnej miery chýbajúce peniaze. Viac možností by stavbárom priniesli hlavne verejné zákazky. Nemyslím iba veľké investície do infraštruktúry, ale aj objednávky na zlepšenie životného prostredia, športu, kultúry, školstva a zdravotníctva. Takéto zákazky viažu široké spektrum profesií a prinášajú tak potrebné pracovné príležitosti. Špecifickou skupinou sú stavby súvisiace s vekovou štruktúrou obyvateľstva – stavby pre starších občanov. Veľkú úlohu pripisujem aj stimulom na zlepšenie energetickej bilancie objektov. Rozvoj v tomto smere vytvára nové pracovné príležitosti predovšetkým v malých a stredných podnikoch a súčasne prináša úsporu v spotrebe energie.
Sloboda je najviac
To je skôr otázka pre sociológa. Ja viem iba to, že najcennejšie, čo máme, je sloboda. Tú si musíme chrániť. Bez nej nebude žiaden vývoj a k tomu musíme viesť aj mladú generáciu. Pre mladých ľudí treba vytvárať atraktívne spoločenské zázemie. Mali by sme im poskytovať vzdelanie, robiť všetko preto, aby mládež neodchádzala za prácou do zahraničia, ale mohla svoj talent uplatniť doma. Potom žiť na Slovensku bude určite atraktívne.
Spojené nádoby
Naším príbehom je pomáhať ľuďom realizovať pekné a zdravé bývanie a spríjemňovať životné prostredie. Dobre bývať je určite základná ľudská potreba. V budúcnosti sa táto téma bude viac a viac spájať s otázkou spotreby energie. Firma Baumit má v tejto veci jasný cieľ. Poskytujeme potrebné výrobky a služby na znižovanie energetickej náročnosti budov na Slovensku už 20 rokov a v tomto úsilí budeme pokračovať. Životné prostredie a stavebníctvo sú spojené nádoby. Náš vývoj je zameraný práve týmto smerom. Stavebníci, obyvatelia bytov a domov chcú bývať nielen pekne a prakticky, ale predovšetkým aj úsporne, preto si myslím, že naša firemná budúcnosť má veľkú perspektívu.“
redakčná úprava: Mária Nováková
Ilustračné foto: Dano Veselský
