image 77855 25 v1

Podnikanie v Rakúsku: Zdaňovanie právnických osôb a systém DPH

Partneri sekcie:

Po tom, ako sme sa v predošlom článku venovali zdaneniu fyzických osôb v Rakúsku, sa dnes pozrieme na zdanenie právnických osôb. V minulom vydaní sme sa dozvedeli, že zdaňovanie fyzických osôb v Rakúsku rieši Zákon o dani z príjmu (EStG). Tento zákon sa vzťahuje na zdanenie fyzických osôb. Jeho pravidlá všeobecne platia aj pre právnické osoby, avšak iba v prípade, že Zákon o zdanení príjmov právnických osôb (KStG) ako lex specialis nenariaďuje iné pravidlá.

Exkurz: založenie GmbH/AG

Väčšina slovenských podnikateľov nezačína s podnikaním v Rakúsku spôsobom, že by sa hneď na začiatku rozhodla pre založenie GmbH (= s. r. o.), prípadne AG (= a. s.). Na začiatku podnikania v Rakúsku väčšinou podnikateľa zastupuje obchodný zástupca, neskôr si môže založiť prevádzkareň. Pre založenie GmbH, prípadne AG sa zvyčajne podnikateľ rozhodne, až keď si nájde v Rakúsku stálu klientelu. Čo sa týka založenia GmbH, v minulých rokoch došlo k viacerým zmenám. Pôvodné minimálne vlastné imanie spoločnosti bolo 35 000 eur, pričom na bankový účet musela byť splatená minimálne polovica imania, 17 500 eur. Neskôr prišlo k zmene a minimálne imanie sa znížilo na 10 000 eur, pričom povinnosťou bolo splatiť 5 000 eur na bankový účet.

V prípade konkurzu spoločnosti bol spoločník povinný doplatiť druhú polovicu kapitálu. Aktuálne možno založiť GmbH dvomi metódami. Obvyklým spôsobom – kapitál je vo výške 35 000 eur, pričom polovica musí byť splatená na bankový účet. Druhým spôsobom je založenie tzv. „privilegovanej“ GmbH. Kapitál je taktiež vo výške 35 000 eur, no počas prvých desiatich rokov je však znížený na 10 000 eur s povinnosťou vložiť na bankový účet 5 000 eur. Po desiatich rokoch je potom povinnosťou spoločníka doplatiť 12 500 eur, aby sa dosiahla polovica výšky kapitálu, teda 17 500 eur. Prvým krokom k založeniu GmbH je návšteva notára alebo advokáta a následný podpis spoločenskej zmluvy. Spoločenskú zmluvu vyžaduje rakúska banka, kam bude vyplatené imanie. Banka vystaví potvrdenie, ktoré potrebuje notár k podaniu žiadosti o zápis do obchodného registra. Keď je žiadosť o registráciu podaná (zvyčajne do jedného týždňa), GmbH je zapísaná. GmbH vzniká zápisom do obchodného registra (Firmenbuch).

Dôležité je vedieť, že daňové úrady prísne kontrolujú, či má firma skutočne priestory k dispozícii. Zaujímavý je prípad schránkových firiem, ktoré nemajú v Rakúsku možnosť získať DIČ. Dôvodom je fakt, že predovšetkým nemecká daňová správa zrušila Nemcom, ktorí sa prostredníctvom rakúskych GmbH snažia ušetriť na platení daní, možnosť obchádzať nemecké predpisy.
Akciové spoločnosti nie sú v Rakúsku také obvyklé, predovšetkým z dôvodu príliš vysokého základného kapitálu (minimálna výška je 70 000 eur), ktorý musí byť zaplatený v plnej výške. Taktiež sa vyžaduje zriadenie dozornej rady a audit spoločnosti.

Pri GmbH je audit potrebný v prípade, že spoločnosť prekročí dve z uvedených troch kritérií:

  • suma aktív: 4,84 mil. eur,
  • ročný obrat: 9,68 mil. eur,
  • priemerný počet zamestnancov: 50.

Ďalej je tiež dôležité vedieť, že ročná závierka spoločnosti sa musí zverejniť na obchodnom súde deväť mesiacov po skončení hospodárskeho roka. Ak sa nezverejní, spoločnosti a každému konateľovi spoločnosti bude automaticky vyrubená pokuta vo výške 700 eur.

Zdanenie právnických osôb

Sadzba dane z príjmu právnických osôb bola s platnosťou od roku 2005 znížená z 34 % na 25 %. Aktuálne nie sú tendencie na zvyšovanie sadzby, a to najmä z dôvodu, že zdanenie fyzických osôb sa tendenčne znižuje. Platí pravidlo, že všetko, čo je ekonomickým nákladom, je uznané aj z daňového hľadiska. Princípy zdanenia fyzických osôb platia aj pre právnické osoby (pre bližšie informácie pozri aj vydanie č. 03/2015). Pri fyzických osobách sú známe skupiny príjmov. V prípade právnických osôb však badáme rozdiel. Pri právnických osobách sa fakticky vždy vychádza z toho, že príjmy sú z „podnikania“. To má následne vplyv aj na zápočet strát z minulosti, čo je rovnako možné aj pri fyzických osobách. Pravidlá sú identické, keďže sa nimi Zákon o dani z príjmu právnických osôb vôbec nezaoberá.

Právnické osoby majú možnosť využiť výhody „skupinového zdanenia“ (Gruppenbesteuerung), čo znamená, že daňový výsledok viacerých spoločností bude zdanený len jedným subjektom. Výhodou je, že straty jednej spoločnosti sa môžu započítať so ziskom druhej. Taktiež je možné zohľadniť stratu dcérskej spoločnosti v zahraničí. Zákon o príjme právnických osôb explicitne podporuje činnosť rakúskych firiem v zahraničí.

Nielen možnosťou započítania straty dcérskej spoločnosti v zahraničí, ale aj ďalšími výraznými výhodami:

  • v prípade, že rakúska spoločnosť predá podiely v zahraničnej dcérskej spoločnosti, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov, pokiaľ bol podiel na nominálnom imaní minimálne 10 % a bol držaný minimálne 12 mesiacov. Česká republika pozná podobný, ešte výhodnejší predpis;
  • zvyčajne platí princíp, že náklady spojené s príjmami, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov, nie sú daňovým nákladom. Keď si rakúska GmbH berie úver na založenie dcérskej spoločnosti v zahraničí, náklady za úroky by nemali byť daňovým nákladom. Zákon však explicitne umožňuje uplatnenie takýchto nákladov aj napriek tomu, že dividendy sú od dane z príjmov oslobodené.

Z vyššie uvedených dôvodov a aj preto, že Rakúsko uzavrelo niekoľko výhodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, predstavuje Rakúsko pre holdingové spoločnosti celkom výhodné miesto.
Rakúsko už v roku 1994 zaviedlo daňové licencie pod názvom Minimálna daň z príjmu právnických osôb (Mindestkörperschaftsteuer).

Výška minimálnej dane z príjmu právnických osôb je pre GmbH takáto:

  • prvých päť rokov: 500 eur ročne,
  • ďalších päť rokov: 1 000 eur ročne,
  • následne: 1 750 eur ročne.

Výška minimálnej dane z príjmu právnických osôb pre AG je 3 500 eur ročne. Zaplatená daň zanikne len v prípade, že spoločnosť je zlikvidovaná alebo ide do konkurzu. Ak niekto odkúpi existujúcu GmbH, prechádza na neho aj v minulosti zaplatená minimálna DPPO. Je možné ju uplatniť bez časového obmedzenia. Na rozdiel od podmienok na Slovensku si však „stratu nemôžeme kúpiť“, čiže nový spoločník väčšinou nemôže uplatniť daňové straty, ktoré vznikli skôr, ako si spoločník zaobstaral podiely v danej spoločnosti. Jedinou výnimkou je prípad, keď sa štruktúra (konateľ, spoločník, predmet spoločnosti) zmení len čiastočne alebo ak ide o záchranu pracovných miest. Potom je možné, že daňové straty z minulosti budú prenesené aj na nového spoločníka.

Na rozdiel od slovenského prostredia v Rakúsku existuje dlhodobá judikatúra týkajúca sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. rodinným príslušníkom a spoločníkom. Vzťahy musia byť v súlade s obvyklými podmienkami. Dosť často je potrebná písomná dohoda, ktorú by mal overiť notár. Hlavný dôvod je ten, že rakúski daňoví rezidenti platia za dividendy 25 % zrážkovú daň (od roku 2016 pravdepodobne 27,5 %). Ak napríklad syn spoločníka používa podnikové motorové vozidlo na súkromné účely, ide o skrytú dividendu. Pri daňovej kontrole by sa potom nielen zvýšil základ DPPO spoločnosti, ale nepeňažná výhoda z použitia majetku spoločnosti by podliehala zrážkovej dani. Ak je spoločník rakúskej GmbH fyzickou osobou s daňovou rezidenciou na Slovensku, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ČSSR/Rakúsko obmedzí výšku zrážkovej dane na 10 %. Dividenda z Rakúska by na Slovensku podliehala aj zdravotnému poisteniu.

V prípade, že spoločníkom GmbH by bola slovenská s. r. o., Rakúsko nestrhne zrážkovú daň a príjem dividendy v spoločnosti s ručením obmedzeným bude oslobodený od DPPO na základe smernice EÚ. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sadzba DPPO v Rakúsku je síce o niečo vyššia ako na Slovensku, ale tým, že základ dane je v Rakúsku väčšinou nižší, sa tento rozdiel relativizuje.
Keď slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným založí dcérsku spoločnosť v Rakúsku, nie je povinná platiť zrážkovú daň na podiely na zisku.

DPH režim v Rakúsku

Tým, že predpisy o DPH sú v Európskej únii relatívne zharmonizované, väčšina princípov, ktoré platia v Rakúsku, vám bude známa. Základná sadzba DPH je 20 %, znížená je 10 %. Zníženej sadzbe, ktorá sa má od roku 2016 čiastočne zvýšiť na 14 %, podlieha napríklad literatúra, potraviny, lieky, ubytovanie fyzických osôb a preprava osôb. Do ročného obratu vo výške 30 000 eur (+ fiktívna daň, to znamená 20 % alebo 10 %) sa môžete stať dobrovoľným platcom DPH, zo zákona však nemusíte fakturovať s DPH. Problém nastáva v prípade, ak napríklad v 11. mesiaci prekročíte túto hranicu. Potom vám bude spätne z fakturovanej čiastky vymeraná DPH. Do výšky ročného obratu 100 000 eur môžete podať kvartálne DPH priznanie, do 30 000 eur stačí len ročné DPH priznanie. Vždy musíte podať ešte ročné priznanie, ktorým sa drobné rozdiely opravia.

Na podanie DPH priznania máte 45 dní od skončenia DPH obdobia. Súhrnný výkaz sa však musí podať do konca ďalšieho kalendárneho mesiaca. V rámci stavebníctva už dlhé roky funguje samozdanenie, rovnako ako v Českej republike. To však platí iba pre tie firmy, ktoré zvyčajne vykonávajú stavebnú činnosť. Tieto firmy si medzi sebou fakturujú len čiastky bez DPH. Platí to napríklad aj pre slovenskú spoločnosť, ktorá fakturuje stavebnú službu, ktorá je spojená s nehnuteľnosťou v Rakúsku na druhú slovenskú stavebnú spoločnosť, ktorá nemá rakúske IČ DPH. Táto prvá spoločnosť sa nemusí registrovať pre DPH v Rakúsku a fakturuje bez DPH na základe vnútroštátneho samozdanenia.

Najväčší rozdiel v DPH režime na Slovensku predstavujú služby spojené s autami a náklady na reprezentáciu. Ak vaša činnosť nie je spojená s autami (napríklad poskytovanie taxi služieb, prenájom áut, atď.), nemôžete si DPH na vstupe uplatniť. To platí nielen pre pohonné látky a servisy, ale aj pre obstarávaciu cenu. Pri nákladoch na reprezentačné účely si DPH na vstupe môžete uplatniť v plnej výške. Ak je fakturačná suma nad 10 000 eur vrátane DPH, faktúra musí obsahovať aj IČ DPH odberateľa, inak nie je nárok na odpočet DPH.
Na záver možno konštatovať, že DPH režim v Rakúsku je porovnateľný so situáciou na Slovensku.

TEXT: MMag. Ulrich Paugger
FOTO: Dano Veselský, MMag. Ulrich Paugger

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.