Najčastejšie chyby, ktorých sa slovenskí podnikatelia dopúšťajú pri podnikaní v Rakúsku

image 79645 25 v1

Väčšina z vás, čitateľov, podniká na Slovensku a pozná podmienky podnikania na Slovensku. Je úplne normálne, že podnikateľ na Slovensku je zvyknutý na určité pravidlá podnikania a možno očakáva, že postupy a spôsoby v Rakúsku fungujú podobne. Mnohokrát to tak aj určite je, no niektoré veci fungujú v Rakúsku jednoducho inak.

V praxi sa často stretávame so slovenskými a českými podnikateľmi, ktorí sa odhodlali podnikať v Rakúsku. Na začiatku svojho podnikania však urobili základné chyby predovšetkým preto, že vychádzali z toho, že v Rakúsku platia podobné alebo rovnaké podmienky pre podnikanie ako na Slovensku. V dôsledku toho, že štátna správa funguje v Rakúsku na inej úrovni ako na Slovensku, nevyhli sa, žiaľ, vysokým pokutám. A to ich nakoniec prinútilo zmeniť prístup a postupy.

Minimálna mzda

Už sme sa dozvedeli, že v Rakúsku ne­existujú minimálne mzdy, ale kolektívne. Ak pre váš odbor neexistuje kolektívna mzda (napríklad v prípade marketingových agentúr alebo konateľov GmbH, ak konateľ nie je ani živnostenský zástupca spoločnosti), môžete sa  so zamestnancom dohodnúť na akejkoľvek výške mzdy. Pokiaľ však kolektívna zmluva existuje, riadi sa výška odmeny, ale aj iné pravidlá – napríklad poskytnutie dovolenky – touto zmluvou. Väčšina slovenských podnikateľov vie, že svojim zamestnancom musí platiť rakúske kolektívne mzdy, ak svoju prácu vykonávajú v Rakúsku. Čo však nevedia, je, že zamestnanec má na základe kolektívnej zmluvy nárok na 14 miezd za rok.

Príklad

V minulosti sa na nás obrátil klient, ktorému slovenský poradca povedal, že bude musieť zamestnancom, ktorí budú pracovať v Rakúsku na projekte trvajúcom viac ako dva roky, platiť rakúske mzdy. Rakúsky poradca mu následne oznámil výšku kolektívnej mzdy. Tá sa stala základom pre kalkuláciu klienta, ktorú použil pri tvorbe ponuky a ktorú zaslal do Rakúska. Avšak rakúsky poradca mu už nepovedal, že zamestnanec ma nárok na 14 miezd za rok, čo tiež nariaďuje kolektívna mzda a čo je v Rakúsku samozrejmosťou. Asi je každému jasné, že tento projekt nakoniec nebol pre slovenskú firmu ziskový.

Mnohokrát sa slovenské firmy snažia obchádzať vyplácanie „minimálnych miezd“ tým, že „zamestnávajú“ živnostníkov. To však môže byť veľmi riskantné. Tento spôsob funguje v stavebníctve maximálne pre „vyššie práce“, avšak nefunguje napríklad pri zamestnávaní murárov. Na stavbách s takýmito „zamestnancami“ nie sú žiadnou výnimkou kontroly. Kontrola prebieha napríklad tak, že na stavbu príde auto s maďarskými ŠPZ-kami, v ktorom sedia štyria policajti rakúskej finančnej správy. Stavbu sledujú určitý čas a potom idú cielene za konkrétnymi zamestnancami, ktorých podrobne skontrolujú. Nesmiete však zabudnúť na to, že do výšky ročnej hrubej mzdy približne 35 000 eur je cena práce v Rakúsku nižšia ako na Slovensku.

GmbH v Rakúsku

Keď sa v Rakúsku založí GmbH (Ge­sellschaft mit beschränkter Haftung – spoločnosť s ručením obmedzeným), musí sa previesť minimálne 5 000 eur na účet v rakúskej banke. Do 10 rokov sa potom musí doplatiť taká suma, aby sa dosiahol kapitál vo výške 17 500 eur. GmbH musí platiť daň, aj keď je v strate, na rozdiel od Slovenska je zápočet takej dane v budúcnosti možný bez časového obmedzenia. Do deviatich mesiacov od konca účtovného obdobia sa účtovná závierka musí zverejniť na obchodnom súde, a to pri ročnom obrate nad 70 000 eur povinne elektronickou formou. Ak sa táto lehota nedodrží, každému konateľovi a aj spoločnosti sa automaticky vymeria pokuta vo výške 700 eur.

Pri založení GmbH je dôležitá ešte jedna vec. Predovšetkým na východe Rakúska daňová správa prísne kontroluje, či ide reálne o rakúsku spoločnosť. Bude mať o tom pochybnosti, ak konatelia žijú na Slovensku a ak GmbH nemá reálne sídlo v Rakúsku. Môže sa vám potom stať, že GmbH nielen že nebude pridelené DIČ, ale obchodný súd ju môže dokonca aj vymazať. Daňová správa je veľmi reštriktívna, aj keď si Slováci chcú v Rakúsku založiť živnosť, len aby sa dostali do rakúskeho sociálneho a zdravotného systému. Aj v takom prípade musíte počítať s osobnou kontrolou.

NoVA daň

Každý Slovák, ktorý žije za hranicami v Rakúsku a ktorý použije osobný automobil so slovenskými ŠPZ-kami, pozná daň NoVA (Normverbrauchsabgabe). Táto daň korešponduje so slovenskou registračnou daňou. Zákon o NoVA (­NoVAG) nadväzuje na zákon o registrácii áut (KFG). Vždy, keď sa osobný automobil musí zaregistrovať na základe KFG, musí sa do 30 dní odviesť NoVA, ktorá sa vyráta na základe aktuálnej hodnoty auta (napríklad podľa Eurotax zoznamu) a CO2 emisií auta. Auto sa musí zaregistrovať, ak je jeho „trvalé miesto používania“ v Rakúsku. Ak má niekto trvalý pobyt v Rakúsku, vychádza sa automaticky z toho, že aj auto sa používa trvalo v Rakúsku. Pri firemných automobiloch je to tak, že rakúska finančná správa vychádza z toho, že konateľa fakticky nemožno obmedziť pri použití firemného automobilu na súkromné účely. Ak konateľ slovenskej s. r. o. žije v Rakúsku a má firemný automobil, má s NoVA „problém“. Neplatí ju len v prípade, že na základe knihy jázd dokáže, že auto použije na 100 % len na firemné účely.

Ak však konateľ týmto autom odvezie napríklad svoje dieťa do škôlky v Rakúsku, nastane problém. Z praxe je známy prípade, keď finančná polícia pri jednej akcii rovno dohodla termíny na osobné rokovanie na úrade, keď Slováci so slovenskými firemnými automobilmi prišli do škôlky v Kittsee. Finančná polícia zvykne fotiť autá na uliciach v obciach za hranicami a vedie si zoznamy, kde aké auto kedy parkovalo. Takéto autá potom pri kontrole zastavuje a majiteľ auta musí vysvetliť, prečo za auto nie je uhradená NoVA, keď sa auto používa trvalo v Rakúsku. To sa stáva pravidelne v Kittsee a vo Wolfsthale. Jediní, ktorí nemusia odviesť NoVA, sú zamestnanci slovenských firiem, ktorí potrebujú firemný automobil na výkon svojej práce, ak, samozrejme, nie sú konatelia.
Dlžníkom dane je vždy majiteľ automobilu a tiež tá osoba, ktorá toto auto v Rakúsku použije. Popri NoVA sa musí v Rakúsku kvartálne platiť Kraftfahrzeugsteuer (pri aute s výkonom 140 kW je to približne 1 600 eur ročne).

DPH a osobný automobil

Keď založíte v Rakúsku firmu a chcete obstarať osobný automobil, sú daňové podmienky veľmi nevýhodné. DPH na vstupe pri obstaraní si prakticky nemôžete odpočítať (odpočet je možný len pri autách na zozname MF, ktorý nájdete tu: https://www.bmf.gv.at/steuern/fahrzeuge/vorsteuerabzugsberechtigte-fahrzeuge.html

Je to z dôvodu, že auto podľa zákona o DPH nie je obstarané na podnikanie (z hľadiska DPH). Preto nemáte nárok na odpočet ani pri servise alebo tankovaní. Z tohto hľadiska by mohlo byť výhodné jazdiť na slovenských ŠPZ-kách, čo však predovšetkým pre NoVA neodporúčame.

Špecifiká DPH

Ďalší rozdiel medzi slovenským a rakúskym zákonom o DPH je pri medzinárodnej preprave osôb. Na Slovensku je medzinárodná preprava od DPH oslobodená, v Rakúsku však preprava na rakúskom území podlieha rakúskej DPH (znížená sadzba 10 %). Finančná polícia preto stojí napríklad na letisku vo Viedni a eviduje slovenské taxislužby, ktoré dovážajú ľudí. Tým sa potom pošle daňové priznanie, čo znamená že musíte priznať obrat. Podobné predpisy má aj Nemecko. Služby spojené s nehnuteľnosťami sa z hľadiska DPH vždy poskytujú tam, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza. To vedie napríklad k tomu, že rakúska finančná správa navštevuje rakúsky stavebný veľtrh a českým a slovenským výrobcom bazénov zasiela priznanie DPH, pretože sa predpokladá, že na firemné účely si väčšinou bazén nekúpite.

Dienstleistungsanzeige

Nesmiete zabudnúť na to, že takmer celé stavebníctvo je v Rakúsku viazané živnosťou. Ak ho chcete vykonávať aj v Rakúsku, vašu činnosť musíte pred tým, ako začnete, nahlásiť na Ministerstve hospodárstva. V stavebníctve, kde práca závisí od vplyvov počasia, je potrebné hlásenie do BUAK, ktorý rieši odstupné a dovolenkový plat. Ak predpis nedodržíte, čakajú vás vysoké pokuty.

Krok do Rakúska

Z podnikania v Rakúsku nie je potrebné mať strach. Ak ste si prečítali všetky naše články uverejnené tento rok, mali by ste mať dostatočný prehľad, ako na Rakúsko z daňového hľadiska.
Musíme vás však upozorniť na jednu veľkú chybu, s ktorou sa pravidelne stretávame: ak chcete v Rakúsku úspešne podnikať, musíte fakturovať buď veľmi nízke ceny, alebo musíte nevyhnutne zamestnať Rakúšana. Len tak vás nebudú vnímať ako niekoho z „východnej Európy, kto odvádza nekvalitnú prácu, a preto je lacná“. To je smutná realita.

Ďalšie články k danej problematike

ROZDIELY V SLOVENSKOM A RAKÚSKOM ÚČTOVNÍCTVE
ZDAŇOVANIE PRÁVNICKÝCH OSÔB A SYSTÉM DPH
ZDAŇOVANIE PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB

Novinky v roku 2016

Na záver by sme vás radi oboznámili s novinkami v daňovej oblasti na rok 2016. Rakúska vláda na rok 2016 zatiaľ nenachystala veľké zmeny (už zverejnené). Maximálna sadzba DPFO sa zvyšuje z 50 % na 55 % pre príjmy nad 1 000 000 eur ročne. A to preto, aby sa zrážková daň na dividendy a úroky mohla zvýšiť na 27,5 % (ústavne je strop tejto dane 50 % maximálnej sadzby DPFO, ktorá sa preto musela zvýšiť na 2 × 27,5 % = 55 %). Od nového roku má podnikateľ povinnosť dať zákazníkovi daňový doklad, do roku 2015 táto povinnosť neexistovala. Nepeňažný príjem zamestnanca pri súkromnom použití firemného automobilu ostáva na 1,5 % obstarávacej ceny auta, ak CO2 emisie auta sú pod 130 g, nad 130 g sa nepeňažný príjem počíta z 2 % obstarávacej ceny.
Od 1. 5. 2016 bude ubytovanie fyzických osôb podliehať 13 % DPH, a nie 10 %. Asi najdôležitejšou zmenou v roku 2016 je zavedenie povinnosti mať registračnú pokladňu, ak ročný obrat prekročí 15 000 eur a z toho je obrat v hotovosti viac ako 7 500 eur. To je asi jedna z mála vecí, ktorá slovenského podnikateľa neprekvapí.

MMag. Ulrich Paugger je rakúsky daňový poradca a partner v spoločnosti Auditorea GmbH vo Viedni, pôsobí aj v Bratislave. Špecializuje sa na medzinárodné daňové právo, primárne na otázky súvisiace s podnikaním slovenských firiem v Rakúsku a rakúskych firiem na Slovensku. Hovorí plynule po česky.

TEXT: MMAG. Ulrich Paugger
FOTO: MMAG. Ulrich Paugger, Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.

Komentáre