Rakúskym investorom sa na Slovensku páči

Rakúskym investorom sa na Slovensku páči

Slovensko-rakúske obchodné vzťahy sú na dobrej úrovni odvtedy, čo to začalo byť možné, teda od pádu železnej opony. Najmä v posledných rokoch Rakúsko osciluje na vrchných priečkach rebríčka najväčších investoroch u nás. Vzťahy s našimi západnými susedmi sú však výhodné pre obe strany; investície, developerské produkty, kapitálové spoločenstvá na medzinárodnej úrovni – toto všetko znamená pozitívny stimul pre ekonomiku a hospodárstvo krajiny. Situácia je však v súčasnosti neistá a nikto nevie s istotou predpovedať, ako sa bude vyvíjať. Na názor sme sa opýtali Mag. Patricka Sagmeistera, obchodného radcu Rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku.

Ako sa podľa vás bude vyvíjať situácia na trhu v oblasti stavebníctva, develo­pingu a investícií na Slovensku a v Ra­kúsku v tomto roku a v budúcnosti?
Na Slovensku budú ďalší vývoj v oblasti stavebníctva silno ovplyvňovať dva faktory. Po prvé prístup stavebníkov a konečných odberateľov k finančným prostriedkom a po druhé možnosti využitia štrukturálnych fondov EÚ. Dostupné finančné prostriedky, vývoj hospodárstva a dopyt konečných odberateľov, privátnych osôb, ale aj podnikov, budú vývoj značne ovplyvňovať. Už v roku 2009 verejný sektor prostredníctvom podpory výstavby dopravných komunikácií otočil pri inžinierskych stavbách zostupný trend v stavebníctve. Dopravné komunikácie sú ako tepny hospodárstva a ich rozširovanie znova zatraktívni Slovensko v úlohe hospodárskeho partnera a ako krajinu vhodnú pre investície.

Podiel na inžinierskych stavbách, ktorý doteraz tvoril približne jednu tretinu, sa v roku 2010 podľa mňa zvýši, v neposlednom rade z dôvodu troch práve štartujúcich PPP-projektov. Teším sa dobrej spolupráci medzi našimi krajinami. Dobrým príkladom je spoločnosť Alpine Bau v konzorciu PPP-projektu pre úsek cesty medzi Žilinou a Martinom alebo spoločnosť pozostávajúca z firmy Zipp – dcérskej spoločnosti Strabag, firmy Porr Projekt,  Hochbau AG a Porr Slovensko, ktoré sa podieľali na vybudovaní bratislavského obchodného centra Eurovea. Aj v Rakúsku sa v roku 2009 pre krízu sprísnili podmienky a možnosti financovania a investori boli opatrní. Našťastie mohlo domáce stavebníctvo vďaka ešte existujúcim zákazkám prekonať rok 2009 bez fatálnych strát.

Pomohli rakúskemu stavebníctvu opatrenia vlády?
Pomohli. Tie, ktoré mali oživiť verejnú výstavbu a infraštruktúru, ale aj tie, ktoré mali podporiť zatepľovanie. Doteraz posledná finančná injekcia pre bytovú výstavbu v rámci zatepľovania bola v hodnote 50 miliónov eur a záujemcovia ju vyčerpali v priebehu 10 týždňov. Rovnaký balík dostali aj priemyselné stavby. Celkovo spustila táto podporná akcia dodatočný objem investícií vo výške 700 až 800 miliónov eur. Objem stavebných prác preto poklesol len o 3 percentá. Prostredníctvom pákového účinku investícií v stavebníctve došlo k faktoru 1 : 10, násobiteľ účinku podporil početné odvetvia súvisiace s touto oblasťou a stavebníctvo sa osvedčilo ako dôležitá opora domáceho národného hospodárstva.

No v zahraničnom obchode, ktorý je pre rakúske stavebné firmy veľmi dôležitý, sú dvojmiestne kvóty prírastku minulosťou. Začal sa proces útlmu a znalci predpovedajú, že bude pokračovať. Aj napriek tomu má rakúsky objem stavebných prác v roku 2010 klesnúť iba o 1,5 percenta, než sa v roku 2011 podľa predpovedí stabilizuje. Tento rok však bude pre obe krajiny kľúčový. Až v jeho priebehu sa ukáže, či ekonomika dosiahla povestné dno a či ďalší vývoj bude smerovať nahor. Stavebníctvo bude ešte počas budúcich dvoch rokov ťažiť z balíkov opatrení. Netreba však zabúdať, že vlády musia znova konsolidovať štátne rozpočty. Tento proces bude trvať podľa OECD vo väčšine krajín do roku 2017.

Rakúsko je druhým najväčším investorom na Slovensku. Aké výhody z toho plynú pre obe krajiny?

Myslím, že výmena a dopĺňanie know-how môže podniky na Slovensku aj v Rakúsku posilniť a zvýhodniť ich tak v medzinárodnej konkurencii. Slovensko je pre Rakúsko dôležitým susedom, keďže sem smeruje veľká časť rakúskeho exportu. Zároveň je aj spoľahlivým partnerom pre internacionalizáciu rakúskych firiem. Je tu zastúpených viac ako 1 600 rakúskych firiem formou dcérskych spoločností alebo formou kapitálovej účasti.

Objem rakúskych investícií na Slovensku sa pohybuje vo výške 4 miliárd eur. Úzkym prepojením našich krajín sú dodávky zo Slovenska do Rakúska tradične o niečo vyššie ako z Rakúska na Slovensko. Bilaterálny obchod v posledných rokoch vzrástol o 200 percent. V minulom roku Slovensko vyexportovalo do Rakúska tovar v hodnote 1,95 miliárd eur. Rakúsko na Slovensko zasa tovar v hodnote 1,87 mi­liárd eur. Dva príklady veľkých rakúskych investícií v priebehu posledných mesiacov sú tehelňa firmy Leier v Petrovanoch, ktorá bola otvorená v septembri minulého roka. Investičný objem presiahol 30 miliónov eur a vytvorených bolo viac ako 100 pracovných miest. Koncom marca tohto roka bola v Bardejove otvorená vôbec prvá elektráreň na biomasu, ktorá je investíciou spoločnosti Bioenergy Bardejov v rámci rakúsko-slovenskej kooperácie. Investície dosiahli výšku približne 32 miliónov eur.

Ako rakúska strana hodnotí slovenskú legislatívu v oblasti developingu? Sú podmienky pre rakúskych investorov na Slovensku dobré, alebo je tu priestor na ich zlepšovanie? Ak áno, čo by sa malo zmeniť?
Spokojnosť rakúskych investorov sa prejavila v prieskume. Ich názor bol jednotný – 95 percent z nich by na Slovensku investovalo znova. Aj iní medzinárodní investori sa stále radi rozhodujú pre Slovensko, čo svedčí o atraktivite lokality.

Aktuálny prieskum konjunktúry, ktorý sme vykonali v spolupráci s nemeckou a francúzskou obchodnou komorou u rakúskych, nemeckých a francúzskych pobočiek firiem na Slovensku ukázal, že si investori mimoriadne cenia členstvo Slovenska v Európskej únii, dobre kvalifikovaných, výkonných a produktívnych spolupracovníkov, náklady na prácu, daňový systém a dostupnosť subdodávateľov. Potenciál na zlepšenie vidia firmy v transparentnosti verejných súťaží, boji s korupciou, prístupe k štátnym a európskym podporným prostriedkom, efektívnosti verejnej správy a právnej istoty. Aj naďalej by sa však mala podporovať výstavba infraštruktúry. Slovensko je pre investorov najzaujímavejším investičným miestom regiónu.

Ako prebieha medzištátna spolupráca pri developerských projektoch? Aké služby „outsourcujú“ rakúski developeri zo Slovenska a pri ktorých sa spoliehajú na domáce zastúpenie?
Z dôvodu úzkeho prepojenia našich dvoch krajín je často ťažké určiť príslušnosť firmy ku krajine. Je slovenský podnik s rakúskou kapitálovou účasťou slovenským alebo rakúskym podnikom? Výmena prebieha okrem iného aj so slovenskými projektovými kanceláriami, architektmi a subdodávateľmi. Často dostáva zákazky aj slovenská dcérska spoločnosť. Samozrejme, výhodná je aj možnosť odvolať sa na referencie alebo už uskutočnené spolupráce s developermi.

Skúste porovnať rakúske a slovenské územné konanie. Na akej úrovni sú, respektíve ktoré je komplikovanejšie?
Koncom marca sme organizovali v nadväznosti na výstavu CONECO informatívne podujatie pre rakúske firmy z oblasti stavebníctva, ktorého súčasťou bolo aj objasnenie rozdielov pri konaní firmou Delta Holding GmbH a Delta Projektconsult Slovakia, s. r. o. Dôležité je nezabudnúť na to, že zahraničnému partnerovi treba poskytnúť preklad potrebných materiálov. V oboch krajinách môže mať totiž jeden krok v procese rôzny obsah.

Rakúske predpisy napríklad nepoznajú územné rozhodnutie v zmysle slovenských predpisov. Rozdiely sú napríklad aj v označení jednotlivých úradných rozhodnutí. V optimálnom prípade možno dostať povolenie na stavbu v Rakúsku o niečo skôr. V Rakúsku podlieha stavebný poriadok a predpisy na poskytovanie podpory krajinským zákonom. Mnoho predpisov a nariadení majú preto jednotlivé spolkové krajiny upravené rozdielnym spôsobom. Tento proces však ani v Rakúsku nie je jednoduchý a na mnohé záležitosti treba myslieť už pri nadobudnutí pozemku. Vo všeobecnosti by som asi každému záujemcovi odporučil, aby sa obrátil na experta, ktorý sa v situácii vyzná – napríklad stavebné firmy, architektonické kancelárie a podobne.
 
Reality v Bratislave sú drahšie ako vo Viedni. Ako si vysvetľujete tento fakt a ako ovplyvňuje aktivity rakúskych investorov v hlavnom meste Slovenska?
Bratislava predstavovala v posledných rokoch eldorádo pre staviteľov. Vynikajúca hospodárska situácia spolu so zvyšujúcou sa kúpnou silou obyvateľstva, výhodnými možnosťami finančnej podpory a veľkého dopytu po bytových a kancelárskych priestoroch podporili výstavbu. Byty vyššieho a luxusného štandardu vyrástli ako huby po daždi. Ich ceny sa šplhali na tisíce eur za meter štvorcový a keďže dopyt stúpal, drasticky prekročili priemerné ceny. Počas posledného roka však ceny pomaly klesali, nasledovali pokles dopytu.

Vysoké ceny nehnuteľností v Bratislave podľa mňa ovplyvnili najmä rozhodnutia súkromných osôb. Ľudia sa začali sťahovať do blízkeho Maďarska, Dolného Rakúska alebo Burgenlandu, kde boli domy a pozemky často oveľa lacnejšie. Rakúski investori pôsobiaci v oblasti výroby a logistiky obvykle nemajú sídla podnikov priamo v hlavnom meste. Tam sa nachádza len obchodné sídlo firmy. Tak v Bratislave, ako aj vo Viedni sú ceny nehnuteľností rôzne, podľa polohy, veľkosti alebo kategórie objektu.

Ktoré slovenské regióny sú pre ­rakúskych investorov momentálne zaujímavé?

Je ťažké upriamiť sa na jeden región, keďže rozhodnutie o investícii závisí od viacerých faktorov. Zaváži napríklad oblasť podnikania, či ide o poskytovanie služieb, alebo o výrobu; či je potrebné sídliť v blízkosti odberateľov, alebo nie a podobne. Momentálne sa väčšina z 1 600 rakúskych dcérskych spoločností nachádza na západnom Slovensku. Tento región má veľa výhod. Je tu silný hospodársky vývoj, má dobrú dostupnosť a vysokú kúpnu silu obyvateľstva. Ale ako ukazujú posledné investície do elektrárne a tehelne, aj stredné a východné Slovensko je cenné. Atraktivitu týchto regió­nov však zvýši výstavba infraštruktúry. .  

Ktorý segment je pre Rakúsko na Slovensku momentálne najzaujímavejší? Aké sú plány do budúcnosti?
Pre stavebné firmy je momentálne veľmi zaujímavá výstavba infraštruktúry podporovaná slovenskou vládou, pretože sa k nej viaže finančná podpora. Popri výstavbe ciest je zaujímavé aj rozšírenie bratislavského letiska, výstavba železničných tratí pre vyššie rýchlosti, infraštruktúra v energetickej oblasti (alternatívna energia) a v neposlednom rade aj voda. Zámerom Obchodného oddelenia Rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave je však okrem iného aj spájanie potenciálnych slovenských a rakúskych obchodných partnerov. Na záver by som preto rád pozval čitateľov časopisu na podujatia, ktoré vytvárajú príležitosti na spoluprácu. Dvadsiateho mája budú rakúske firmy v Žiline hľadať dodávateľov zo Slovenska. O šesť dní na to budú hľadať rakúske firmy svojich zástupcov a prvého júna predstavíme infraštruktúru, techniku životného prostredia a dodávky, ktoré budú zaujímavé pre slovenské obce.

Obchodné oddelenie Rakúskeho ­veľvyslanectva v Bratislave
Je jedným zo 108 oficiálnych zastúpení Hospodárskej komory Rakúska vo svete. Bolo zriadené v roku 1992. Vzhľadom na to, že členstvo v tejto komore je pre rakúske firmy povinné, zastupuje viac ako 300-tisíc rakúskych spoločností. Pomáha im nájsť slovenských obchodných partnerov, organizuje podujatia a vytvára platformy na spoluprácu medzi slovenskými a rakúskymi firmami.

Tamara Leontievová
Foto: Dušan Beláň

Článok bol uverejnený v časopise ASB.