Ústav pamäti národa bude mať priestory aj v bývalej vojenskej väznici

V areáli na križovatke ulíc Krížna a Karadžičova v Bratislave má vzniknúť nové sídlo Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý funguje od roku 2002. Nájdu tu priestor kancelárie zamestnancov, archív, knižnica s bádateľňou ale aj múzeum.

Odborná inštitúcia sídli v prenajatých priestoroch na rôznych adresách. Nemá tak vhodné sídlo s príjemnými reprezentatívnymi priestormi pre verejnosť. Keďže budovy a aj samotný priestor okolo nich sú v nevyhovujúcom stave, ÚPN v máji 2023 vyhlásil súťaž na revitalizáciu areálu, do ktorej sa prihlásilo 11 súťažiacich.

Cieľom jednokolovej architektonickej súťaže návrhov bolo priniesť riešenie, ktoré z doteraz nevyužívaných budov na štátnych pozemkoch urobí vhodné sídlo aj s verejnými priestormi pre návštevníkov. Úlohou Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) v spolupráci so spoločnosťou QCM bolo zastrešenie súťažných podmienok a zadania súťaže.

Víťazom architektonickej súťaže sa stalo prešovské štúdio zerozero. Tento úspešný ateliér má vo svojom portfóliu aj návrh novej radnice v západoslovenskom meste Leopoldov, s ktorým vyhrali architektonickú súťaž spomedzi 51 prihlásených ateliérov.

V dostavbe bude archív a knižnica

Samotný ÚPN na svojej oficiálnej stránke napísal, že víťazný návrh počíta s dostavbou monolitu v átriu hlavnej budovy, ktorým je bývalá vojenská väznica. V nej bude archív a knižnica ÚPN. Vo vedľajšej budove, v Ludwigovom paláci, bude kaviareň a priestory na podujatia. Okolie bude zrevitalizované na verejne prístupný park s cieľom priblížiť verejnosti ÚPN ako miesto dialógu a šírenia myšlienok slobody a demokracie.

MIB informoval, že podľa odbornej poroty návrh sídla ÚPN od ateliéru zerozero najlepšie spĺňa preferované riešenie zadávateľa. Do átria hlavnej budovy architekti navrhli doplniť vstavbu, v ktorej nájde miesto archív a knižnica. Takto navrhnutá kompaktná hmota podľa poroty „signifikantne prezentuje status inštitúcie, zároveň vhodne reaguje a dopĺňa existujúci funkcionalistický objekt“.

Najprv väznica, potom administratívna budova

Súčasťou areálu s rozlohou 7 684 štvorcových metrov, ktorý bol predmetom súťaže, je administratívna budova a hospodárska budova, niekdajší pavilón Ludwigovho paláca. Administratívna budova z 30. rokov 20. storočia bola postavená ako vojenská väznica, v 90. rokoch sa zmenil účel využitia budovy na administratívu. Okolo roku 2000 sa uskutočnila čiastočná rekonštrukcia interiérov, približne v roku 2009 došlo k ukončeniu používania. Odvtedy je budova prázdna a chátra.

Z areálu ostalo zachované silo, z paláca aj pavilón

Hospodárska budova, pavilón Ludwigovho paláca, bol pôvodne súčasťou rozľahlého jednopodlažného mestského paláca (1880) v nerenesančnom štýle, ktorý dal postaviť Johan Ludwig. S palácom ho spájala kamenná terasa s dvojitou kamennou kolonádou a drevenou pergolou.

Koncom 2. svetovej vojny bol palác aj so susedným mlynom zbombardovaný. Z areálu sa zachovalo len silo postavené v rokoch 1936 – 1937 na dnešnej Metodovej ulici. Z paláca ostal stáť len pavilón a časť terasy. V roku 1958 bol pavilón stavebne upravený a po havárii strechy v roku 2000 bola v časti objektu pôvodná plochá strecha prestavaná na šikmú.

Pravdepodobne okolo roku 2010 bol objekt v interiéri renovovaný do súčasného stavu. Hospodárska budova je v súčasnosti nevyužívaná, zo stavebno-technického hľadiska je v primeranom stave. Využitie chýba aj verejnému priestoru v okolí budov. Spevnené plochy v areáli sú v zlom stave.