Voda ako hlavná architektka. Mestá po celej Európe sa pretekajú v revitalizácii svojich nábreží
Broňa Tarnócy Rieka je pulz mesta, živá os, ktorá nesie jeho minulosť i budúcnosť, kľúčový mestotvorný prvok aj priestor mesta. Má svoju prirodzenú kostru, ktorá spája štvrte, podporuje verejný život a nesie kultúrnu pamäť územia. Je živým organizmom, ktorý inšpiruje a dáva mestu jeho identitu a DNA. Miesto, kde sa stretáva čas, priestor a človek.
Moderná štvrť starostlivo zachováva historické budovy
Rieka zažíva svoj boom aj v mestách ako napríklad Riga či Gdansk. V Lotyšskom meste architektonický ateliér Hosoya Schaefer Architects AG vytvoril projekt Riga Port City, ktorého ústrednou myšlienkou je premeniť rižský osobný prístav na „atrakciu“ mesta. Riečny terminál, ktorého dokončenie je naplánované na rok 2026, má za cieľ priviesť cestujúcich priamo do centra mesta.
Po vystúpení z trajektu alebo jachty turisti vstúpia do modernej štvrte, ktorá starostlivo zachováva historické budovy, slúži ako pripomienka priemyselnej minulosti oblasti a minimalizuje vplyv na životné prostredie.
Podľa architektov projektu medzi ciele patrí zahustenie rozvoja centra, zlepšenie zelených plôch v okolí a vytvorenie prepojenia medzi mestom a nábrežím Daugavy. Prístup z rižského prístavu do Starého Mesta a budúcej železničnej stanice Rail Baltica uľahčí električka a možnosti pre chodcov aj cyklistov pozdĺž nábrežia rieky.
Priemyselné dedičstvo ako základ projektu
Spomínané poľské mesto Gdansk má pod drobnohľadom ateliér MVRDV. Väčšina tehlových lodeníc v gdanskej štvrti Young City Gdansk (čo je aj názov projektu) je dobre zachovaná a holandská kancelária plánuje využiť ich priemyselné dedičstvo ako základ pre svoj projekt.
Architekti plánujú tieto priemyselné budovy zreštaurovať a začleniť do nich nový program, zatiaľ čo pripravovaný developerský projekt bude mať tehlové povrchové úpravy ako poctu histórii oblasti. Námestia, obytné budovy, múzeum umenia, trhovisko a viacúrovňová promenáda, ktorá ich spája, budú zdobiť rieku Vislu. Táto nová viacúčelová štvrť rieši bežný nedostatok bývalých priemyselných oblastí začlenením parkov, stromov pozdĺž chodníkov a zelených nádvorí.
A sme z ciest doma
Zimný prístav z konca 19. storočia bol kedysi jedným z najväčších prístavov v strednej Európe. Práve tu začala Bratislava písať v roku 1921 svoju veľtrhovú históriu, keď sa 6. augusta otvorili brány medzinárodného Orientálneho trhu. Prístav počas svojej viac ako storočnej histórie prežil bombardovanie neďalekej rafinérie Apollo, boli tu naložené a vyložené milióny ton tovaru, prezimovali v ňom stovky lodí. Dnes toto bývalé srdce priemyselnej Bratislavy začína svoju novú, významnú éru.
Obrovské príležitosti pre Bratislavu
„Bratislava prechádza rovnakým prerodom ako mnoho európskych metropol, ktoré ležia na riekach či pri mori. Pozície prístavov a bývalých nevyužitých lokalít v podobe brownfieldov, neorganizovaných urbánnych štruktúr, ktoré dnes už nepatria do centra miest, ktoré rastú sú nahrádzané plnohodnotnou mestskou štruktúrou s mierkou zodpovedajúcou tomu ktorému osídleniu,“ povel Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.
Podľa jeho slov Nové Lido a čiastočne Southbank predstavujú obrovskú príležitosť pre Bratislavu vhodnou urbánnou štruktúrou rozšíriť centrum mesta aj na pravý, petržalský breh mesta. Svojou multifunkčnosťou umožňuje dnes už aktualizovaný územný plán priniesť do Petržalky okrem bývania, verejných priestorov, budovy kultúrno-spoločensky-športovej funkcie nadmestského významu aj pracovné miesta. A tie v Petržalke dnes zásadne chýbajú, odhaduje sa že ich je len niekde okolo 15 000 čo je na viac ako 100-tisícovú štvrť žalostne málo.
Ich doplnením, napríklad v Novom Lide, sa odľahčí presun obyvateľov Petržalky z jedného brehu Dunaja na druhý za prácou, ale aj kultúrou, športom či voľným časom. Zimný prístav ponúka rozvoj mesta podobne ako dnes veľmi úspešná štvrť Hamburgu Nordhafen. Určite sa bude treba vyrovnať s medzinárodnými záväzkami Slovenska týkajúcimi sa splavnosti Dunaja, ale existujú lokality, kde sa dá premiestniť požadovaná prístavná infraštruktúra.
Akcia rovná sa reakcia
V spomínanom projekte Southbank už Penta Real Estate spustila tzv. aktivačnú fázu. „Southbank mení doterajší prístup k rozvoju mesta, už počas príprav projektu sme spustili tzv. aktivačnú fázu, v rámci ktorej sme vytvorili architektonicky jednoduchý, no vizuálne výrazný pavilón, navrhnutý slovenským štúdiom GRO architekti, a spojili sme sa s Bistrom 24, čoho výsledkom je Bufet 24.
Táto iniciatíva priniesla do územia život ešte pred začiatkom výstavby a potvrdila, že ak má verejný priestor jasnú identitu a kvalitný obsah, dokáže ožiť prirodzene. Transformácia daného územia postupne zmení identitu Bratislavy veľmi konkrétne: z mesta, ktoré sa na rieku pozeralo z diaľky, na mesto, ktoré s ňou žije na oboch brehoch,“ vysvetlil nám Peter Čižmár, Senior Business Development Manager spoločnosti Penta Real Estate.
Už na jeseň sme mohli v Bufete 24 vidieť prvých návštevníkov lokality a priniesla do územia život ešte pred začiatkom výstavby. Podľa slov Čižmára transformácia daného územia postupne zmení identitu Bratislavy veľmi konkrétne: z mesta, ktoré sa na rieku pozeralo z diaľky, na mesto, ktoré s ňou žije na oboch brehoch.
Dlhodobá a pevne zakotvená stratégia
Aby sme si však mohli naplno o niekoľko desaťročí vychutnať krásu mesta, ktoré sa zapája do štruktúry rieky, musíme vykonať množstvo technických aktivít zameraných na reguláciu Dunaja. Revitalizácia nábrežia si vyžaduje dlhodobú stratégiu pevne zakotvenú v mestotvornej politike mesta. Pričom najdôležitejšie zachovať vlastnú identitu mesta. Aby sme nábrežné oblasti nasýtili premyslenými funkciami, musíme si byť vedomí ich dostupnosti, otvorenosti a rozmanitosti užívateľov tohto priestoru.
Najdlhšia spojitá pešia trasa
A tými sú, ako inak, najmä obyvatelia mesta. „Výstavba týchto komplexne poňatých štvrtí vo vnútornom meste zaceľuje urbánnu štruktúru, približuje mesto k rieke; centrum mesta zároveň vďaka nej prekračuje na oba brehy. Dotvorenie ľavého nábrežia vytvorí najdlhšiu spojitú pešiu trasu od Karloveského ramena až po Zimný prístav ako jeden z kľúčových verejných priestorov mesta – promenádu pri európskej veľrieke,“ vysvetľuje Juraj Šujan, hlavný architekt mesta Bratislava.
A dodáva: „Ideálne nábrežie je promenádnym i pobytovým verejným priestorom, miestom stretávania sa rôznych komunít, prechádzok rodín, kamarátov, zamilovaných, ale aj rekreačných športových aktivít všetkých generácií. Aby takým bolo, musí byť chránené pred hlukom z dopravy, tienené stromovými alejami, s dostatkom zelených plôch, tvorené kvalitnými povrchmi, lavičkami, malou architektúrou.“
Holistická mestská kvalita
Podľa jeho slov by „prízemie priľahlých budov by malo ponúkať dostatok drobných prevádzok občerstvenia, stravovania, či služieb. Dobrým príkladom je aktívny parter s kaviarňami a reštauráciami na južnej hrane Eurovey s veľkorysým pásom spevnených plôch, dostatkom zelene a výhľadmi na rieku; doslova nábrežné korzo, sprevádzané terasami.
Nemal by chýbať ani bližší prístup k vodnej hladine, podobne, ako pražské náplavky, hoci s vedomím rizika, že Dunaj je mohutná veľrieka s veľkým rozkyvom prietoku, čomu treba prispôsobiť mobilný charakter prvkov. A v neposlednom rade, okrem samotnej nábrežnej línie sú rovnako dôležité aj priečne prepojenia priľahlej mestskej štruktúry na nábrežnú hranu“.
S jeho slovami sa stotožňuje aj urbanista a architekt Igor Marko: „Architektúra novovznikajúcich štvrtí na Dunaji by mala hlavne konečne priniesť ucelenú holistickú mestskú kvalitu, kde budeme môcť hovoriť o meste na Dunaji a nie pri Dunaji. Mala by priniesť požadovanú integráciu, kontinuitu a environmentálnu zrelosť. Dnes už asi nikoho nezaujímajú marketingové sľuby, ale budú dôležité reálne výsledky a ich reálny dopad na fungovanie mesta.“
Nepremárnime jedinečnú šancu
Mesto má schopnosť fungovať ako prepojený a živý organizmus aj vďaka rieke. Nevzniká skladaním izolovaných projektov, ale citlivým prepájaním všetkých vrstiev života: dopravy, bývania, verejných priestorov, zelene, kultúry aj ekonomiky. Takéto mesto rozumie, že každé jeho rozhodnutie má dosah na ďalšiu časť systému. Doprava ovplyvňuje kvalitu verejných priestorov, verejné priestory zas formujú komunitný život, zeleň zlepšuje klímu a architektúra vytvára identitu.
Ak niektorá z týchto vrstiev zlyhá, prejaví sa to na celkovom pocite z mesta – niekedy hneď, inokedy o niekoľko rokov. Podstatou holistického prístupu je preto vyvážený rozvoj, ktorý zohľadňuje potreby rôznych skupín obyvateľov, ich bezpečie, komfort a každodenné fungovanie. Mestá, ktoré tento princíp prijali, sa nesústreďujú len na estetiku či technické riešenia. Rovnako dôležité sú pre ne sociálne väzby, kultúrna pamäť miesta či dostupnosť bývania.
Mestská kvalita je nakoniec najviac viditeľná v tom, ako sa v meste žije. Nejde o jednu výnimočnú architektúru, ale o celkový pocit, že mesto je ľudské, čitateľné, udržateľné a živé. Je to schopnosť mesta fungovať dobre ako celok – nie len v jeho jednotlivých kusoch.
A možno nejako takto by sme mohli o niekoľko desiatok rokov zažiť nielen Zimný prístav, ale aj hlavné mesto Slovenska. Spomenuté mestá, ale aj iné, napríklad Viedeň, Praha, Paríž, Londýn, Belfast, Ľubľana… nám môžu byť inšpiráciu, s ktorou treba pracovať a rozvíjať ju tak, aby sme túto jedinečnú šancu nepremárnili.
