V Trenčíne prepoja nábrežie s centrom mesta

image 67961 25 v1

Začiatkom roka 2014 vyhlásilo mesto Trenčín medzinárodnú ideovú urbanistickú súťaž na prepojenie centra mesta s nábrežím. Na jar porota udelila ceny a začiatkom októbra by sa mali začať diskusie o všetkých ocenených návrhoch.

Z návrhov vzíde jeden víťazný (definitívny) a ten sa predloží ako materiál na schválenie – stane sa podkladom územného plánu centrálnej mestskej zóny. Cieľom projektu Trenčín Si Ty bolo vytvoriť čo najkvalitnejšie zadanie so zapojením širokej trenčianskej verejnosti. Ide o projekt participatívneho urbanistického plánovania rozvoja mesta v spolupráci s jeho občanmi.

„Zadanie súťaže prihliadalo na takmer trojročný proces komunikácie s odbornou i laickou verejnosťou,“ približuje Renata Kaščáková, špecialistka pre strategický rozvoj mesta (útvar hlavného architekta). „V rámci neho zástupcovia mesta absolvovali množstvo otvorených diskusií s odbornou verejnosťou, multidisciplinárne cielených odborných seminárov a konzultácií, ako aj diskusií s laickou verejnosťou. Robil sa aj prieskum verejnej mienky. Cenná bola najmä skúsenosť s verejnosťou, kde sme sa pokúsili zachytiť nálady Trenčanov. Obyčajnou ľudskou rečou boli pomenované princípy, ktoré by mal urbanista poznať, no nie každý ich je schopný aplikovať. Ľudia majú vzťah k panoráme mesta, k rieke a majú vybrané pešie trasy, čo nemusí urbanista vždy presne vycítiť. Bežné životné potreby človeka sa tak premietli aj do zadania súťaže.“

Verejná diskusia

Do požadovaného termínu prišlo 59 návrhov od tímov z viac ako dvadsiatich krajín sveta. Medzinárodná porota vedená Drahanom Petrovičom udelila tri ceny a dve špeciálne odmeny. Víťazom sa stal švédsky tím Mandaworks AB a Hosper Sweden AB zo Štokholmu s projektom Stopy Trenčína (Tracing Trenčín). Druhú cenu si odniesol kolektív autorov z Bratislavy, z ateliéru BAAR – Martin Berežný, Daniel Šubín, Katka Boháčová, Michal Ráchela, Martin Rariga, Danka Jurkovičová, Eva Fabová. Na tretie miesto zaradila porota projekt ďalšieho slovenského tímu Aprox architects. Špeciálne ceny získali návrhy od londýnskeho Marko&Placemakers, bratislavského GutGut a ateliéru Siebert+Talaš.

Vedúci Útvaru hlavného architekta mesta Trenčín Martin Beďatš upozorňuje, že ide o ideové návrhy, ktoré sa stanú podkladom územného plánu centrálnej mestskej zóny. „Pred uplatnením finálnych rozhodnutí pri jeho tvorbe prejdú ešte víťazné práce okrem odborných analýz aj verejnou diskusiou. Jej začiatok plánujeme na koniec septembra, keď budú súťažné práce aj verejne prezentované,“ dodáva M. Beďatš. Výstava ocenených návrhov sa bude konať počas októbra a novembra v priestoroch trenčianskej synagógy. Predstavené budú aj na prezentácii s panelovou diskusiou s autormi a porotcami, ktorá by sa mala konať začiatkom októbra. Už teraz pracujú experti z dvoch univerzitných pracovísk vo Švajčiarsku (Rapperswil) a na Slovensku (STU) na expertíze dosahov ocenených návrhov na životné prostredie, urbanistickú bezpečnosť a dopravu. Znalecký posudok predstavia verejnosti pri prezentácii návrhov.

Hodnotenie ocenených návrhov pripravil:
Útvar hlavného architekta MsÚ Trenčín
Ing. arch. Martin Beďatš, Ing. arch. Dušan Šimun

1. cena – táto idea napĺňa zadanie „mesto na rieke“, a to výrazným spojením mesta s riekou – na ľavom brehu primeranou urbanizáciou a na pravom brehu priamym spojením zástavby s riekou vo výškovej úrovni hrádze. Urbanistická štruktúra je v príjemnej mierke a proporcii reflektujúcej historickú zástavbu starého mesta. Hmoty novej zástavby vhodne kooperujú s voľnou štruktúrou tej historickej. Štruktúra nie je monotónna, primeranou, ale jemnou gradáciou vytvára prostredie, ktoré je pokorné vo vzťahu k starej existujúcej zástavbe, no pritom ekonomicky zaujímavé. Veľmi pozitívne hodnotíme prepojenie starého mesta so starým železničným mostom, kde sú jasne čitateľné dôležité trasy pohybu ľudí, zároveň je okolie týchto trás urbanizované centrotvornými funkciami, ako sú kultúrno-komunitné centrum, tržnica, hotel a konferenčné centrum. Vytvorenie zálivov okolo nového železničného mosta však pôsobí negatívne, takéto prírodné prostredie pri železnici nevnímame ako vhodné – hlavne keď podobné prostredie môže vzniknúť oproti v alúviu. Dopravné riešenie odporúča jednoznačne zrealizovať juhovýchodný obchvat a odbremeniť dopravu v centre.

autori: Mandaworks AB a Hosper Sweden AB (Štokholm)
názov: Stopy Trenčína (Tracing Trenčín)

2. cena -Idea otočenia prístupu k urbanizácii územia v nadväznosti na fenomén rieky je zaujímavá a hovorí o pozornosti venovanej fenoménu vody – s úlohou mól ako „štartérov“ riešenej oblasti. Urbanistická štruktúra vychádza z delenia územia existujúcou dopravnou infraštruktúrou, doplnenou dvomi priamymi a čitateľnými novými komunikačnými osami pre peších – od synagógy po pätu starého železničného mosta a od predĺženia starého mosta k Hasičskej ulici – čo je silný prínos návrhu, v ktorom sa odrazila nutnosť prepojiť novú a existujúcu urbanistickú štruktúru a uľahčiť tak orientáciu v území. V dopravnom riešení oceňujeme primknutie Hasičskej ulice k chynoranskej železničnej trati, ale jej rozsiahle zapustenie je finančne náročné.

autori: Ateliér BAAR (Bratislava) – Martin Berežný, Daniel Šubín, Katka Boháčová, Michal Ráchela, Martin Rariga, Danka Jurkovičová, Eva Fabová

3. cena – Jadrom návrhu je verejný priestor medzi Hasičskou ulicou a riekou – silné priestorové prepojenie starého centra s riekou cez pomerne veľké otvorené priestory s vodnými plochami bazénu a zálivu, čím zároveň vzniká exkluzívny priehľad na hrad. Otázne je, či tento priestor nie je urbanisticky predimenzovaný. V dopravnom riešení je tu veľmi zaujímavá idea prepojenia určeného pre chodcov – zahĺbením časti cesty medzi Zlatou Fatimou a starým železničným mostom. Nevýhodou riešenia je chýbajúce podobné prepojenie medzi starým železničným mostom a synagógou. Veľkým prínosom návrhu je aj bezkolízne spojenie zástav by na pravom brehu s riekou (so silnými mestotvornými funkciami).

Autori/spoluautori: Aprox architects (Bratislava), Ľubomír Mezovský, Vladimír Hrdý, Peter Dolinajec, Branislav Groch, Marián Kriššák, Ján Vykroč, Milan Skýva


Špeciálna ­odmena

Zaujímavá je idea mesta Pohody s inteligentnou špecializáciou na kultúru, dizajn a módu (už v súčasnosti má zapustené silné korene) – festivaly Pohoda, Art Film, Horizonty, história mesta módy. V návrhu je radikálna (finančne náročná) zmena dopravnej schémy centra mesta, z ktorej následne vychádza štruktúra jednotlivých území. Silným momentom je transformácia križovatky pred hotelom Elizabeth s názvom Námestie SNP na skutočné námestie s tržnicou, so zapojením knižnice aj parku do štruktúry mesta a s ďalšími funkciami. Druhým silným momentom je urbánny nasávač – prepojenie centra s riekou pod úrovňou zdvihnutej preloženej Hasičskej ulice na estakáde spolu s chynoranskou traťou. Medzi centrom a touto estakádou vzniká zaujímavý mestský blok s kvalitnými priestormi.

Autori/spoluautori: Marko & Placemakers (Londýn) + GutGut (Bratislava), Igor Marko, Lukáš Kordík, Roman Žitňanský, Branislav Machala, Michal Marcinov, Petra Havelská, Štefan Polakovič

Špeciálna odmena
Najsilnejším momentom návrhu je snaha o bezbariérové vzájomné spojenie starého mesta s riešeným územím, ktorá je realizovaná prepojením päty starého železničného mosta s priestorom pred synagógou a predĺžením samotného mosta po Hasičskú ulicu. Tieto tri línie vytyčujú územie v tvare trojuholníka, čím vzniká plató pre peších, kde je zároveň umiestnené kultúrno-vzdelávacie centrum – plató sa tak stáva významným mestským priestorom a nielen nevyhnutným preklenutím bariéry cesty. Veľmi pozitívne je riešená doprava na pravom brehu – prepojením Radlinského ulice a Ulice Ľ. Stárka a preložením časti Ulice Ľ. Stárka ďalej od rieky, vďaka čomu môže nová zástavba na pravom brehu oveľa efektívnejšie komunikovať s riekou.

Autori/spoluautori: Siebert+Talaš, spol. s r. o. (Bratislava), Matej Siebert, Roman Talaš, Igor Lauko, Peter Hrebík, Milan Škorupa, Martin Tribus, Timea Faragó, Jana Slobodníková

text: Ľudovít Petránsky                                  

VIZUALIZÁCIE: Mesto Trenčín/Urbanistická súťaž Trenčín – mesto na rieke 2014

Článok bol zverejnený v časopise ASB.