Urbanizmus

Keď sa povie „námestie“, väčšina ľudí si predstaví šíru spevnenú plochu, na ktorej sa združujú obyvatelia aj návštevníci mesta. Vybetónované či vydláždené, zeleň je na nich zväčša výnimkou alebo iba dočasným prvkom. Bratislavské námestia sú práve také. Nové námestie, ktoré Ružinovu pribudne vďaka projektu ZWIRN pod hlavičkou YIT Slovakia, má byť iné. Developer nemá ambíciu organizovať na ZWIRNe maratóny či hudobné vystúpenia, ale jednoducho chce, aby bolo príjemným miestom pre všetkých. Jeho mierka a funkcie tomu majú zodpovedať.

V holandskom Utrechte vznikajú od roku 2016 plány na novú mestskú štvrť, ktoré teraz konečne prechádzajú do realizačnej fázy. Oblasť na juhozápade mesta nazvaná Merwede sa má stať domovom pre viac než dvanásťtisíc ľudí. To všetko s dôrazom na udržateľnosť a bez áut.

Nový primátor dostal do daru jedno neusporiadané mesto bez schváleného územného plánu. Okrem množstva problémov je tu potrebné riešiť nosnú koľajovú dopravu, ktorá je pre Bratislavu dôležitá, a jej ďalší rozvoj je zásadný pre rast mesta.

Frihamnen, priemyselný prístav Göteborgu, postupne stráca svoj industriálny charakter. Stáva sa z neho fascinujúce miesto, plné objektov a otvorených možností, ktoré začína patriť svojim obyvateľom. Medzi asfaltom, betónom a vodou vzniká zatiaľ veľmi krehký potenciál jedinečného mestského priestoru.

Živé laboratórium v mierke 1 : 1. Woven City, teda „Tkané mesto“, ktoré navrhol dánsky ateliér BIG v spolupráci so spoločnosťou Toyota, má slúžiť na testovanie a vývoj novej podoby mestskej mobility, energetiky a na priemyselný vývoj. Cieľom Toyota Woven City je spojiť ľudí a vybudovať komunitu budúcnosti nielen pomocou technológie, ale aj ukotvením v histórii a prírode.

Rozhovor

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má za sebou prvý rok existencie. Ten bol podľa slov Jána Mazúra, ktorý je poverený jeho riadením, najmä o rozbehu organizácie, o výbere vhodných ľudí, nastavovaní procesov a rozbiehaní prvých projektov. Nosné témy nášho rozhovoru boli o naplnení prvotných ambícií MIB, jeho vzťahu k magistrátu a developerom, tvorbe manuálu verejných priestranstiev, stratégii v doprave a rozvoji mesta vôbec.

Väčšina bratislavských mestských častí má vyrubený poplatok za rozvoj na hornej hranici sadzby a do rozpočtov pritekajú milióny od developerov, zo získaných peňazí však použili len štvrtinu. Vlani vyzbieral aj minul najviac z týchto zdrojov Ružinov. Bratislava a jej mestské časti mali ku koncu roka 2019 vytvorené zdroje z tohoto poplatku vo výške spolu približne 15,5 mil. eur.

V odbornej, ale aj laickej diskusii sa často skloňuje termín územný plán. Odvolávajú sa naň malí stavebníci pri povoľovaní rodinného domu, developeri pri rozvoji rozsiahlych území, politici s rôznymi záujmami, ale aj občania brániaci sa nevhodnej výstavbe. Čo je to územný plán, ako sa schvaľuje a aká je momentálna situácia v jeho definícii – to sú otázky, na ktoré sme sa pokúsili odpovedať.

Centrum Trenčína čakajú ďalšie premeny. Po rekonštrukcii Mierového námestia, ktorá zvíťazila v súťaži Stavba roka 2018, pokračuje mesto v kultivácii svojej pešej zóny. Pri hľadaní novej podoby verejného priestoru v okolí ulíc Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského a Sládkovičova v architektonickej súťaži zvíťazil autorský kolektív K. Fejo,T. Hanáček, V. Hain, L. Boháč. Podľa primátora mesta Richarda Rybníčka by sa s rekonštrukciou mohlo začať pri ideálnom scenári v roku 2021.

Bratislava opäť zažíva silný stavebný boom, ktorý rýchlo mení tvár mesta. Azda najvýraznejšie zmeny sa odohrávajú v jej centre, ale aj mestské štvrte sa menia pod ambíciami developerov.

Dňa 17. 6. 2020 sa v priestoroch hotela Carlton Savoy v Bratislave uskutoční konferencia Development summit. Organizátori – vydavateľstvo JAGA a Inštitút urbánneho rozvoja – majú za cieľ pomôcť formovaniu jasnej a vykonateľnej legislatívy a kvalitného územného plánu, ako aj inšpirovať k efektívnej spolupráci odborníkov na úradoch, stavebné spoločnosti, remeselníkov, ale aj aktívnych občanov.

Rozhovor

Metropoly Rakúska a Slovenska ležia od seba len pár desiatok kilometrov a majú stáročia spoločnej histórie. Napriek tomu je medzi nimi citeľný rozdiel. Viedeň je už desiaty rok po sebe vyhlásená za najlepšie mesto na život. Bratislava sa v roku 2019 vyšplhala ledva na 80. priečku. O najväčších rozdieloch medzi mestami sme sa porozprávali s partnerom architektonického ateliéru AllesWirdGut Andreasom Marthom. Na jar predstavili projekt Guthaus, zúčastnili sa aj súťaže týkajúcej sa dostavby Vysokej školy výtvarných umení Art Campus. Názov ich ateliéru vraví, že všetko bude dobré. Čo pre to treba spraviť?