Ako by mohli fungovať naše ulice? Je možné venovať viac priestoru pre oddych, zeleň, bicykle a múdre riešenia infraštruktúry? Odpovede na tieto otázky bude hľadať ďalšie pokračovanie konferencie WhatCity?, tentokrát s podtitulom Naša ulica.
Mestské zásahy sú na Slovensku už pomerne zavedeným formátom, mnohí ich určite poznáte z iných miest. Ich cieľom je vylepšenie verejného priestoru mesta po funkčnej a estetickej stránke. Nejde pritom len o pomenovanie jeho nevyužitých, či slabých miest, ale rovno o navrhnutie rôznorodých riešení – takzvaných zásahov. Možnosť zapojiť sa má celá verejnosť.
Po siedmich rokoch sa v Bratislave opäť uskutočnil projekt Mestské zásahy, ktorého autorom a iniciátorom je bratislavský ateliér Vallo Sadovsky Architects. Ústredná myšlienka ostáva rovnaká ako v roku 2008 – podávanie návrhov na zlepšenie Bratislavy. Rok 2015 však priniesol širší okruh účastníkov a medzi hlavné témy už nepatrí len architektúra a urbanizmus.
Urbanisticko-architektonické súťaže na Slovensku majú rôzne osudy. Ani ich legitímni víťazi nemajú isté, či sa ich urbanistický návrh podarí uviesť do života v plnom rozsahu. Platí to aj pre autorský kolektív Michal Bogár, Ľubomír Králik, Juraj Polyák, Ľudovít Urban, ktorých návrh na riešenie Svätoplukovho námestia v Nitre získal v celoštátnej anonymnej architektonickej súťaži prvú cenu.
Metropola východu by sa v blízkej budúcnosti mala dočkať nového územného plánu. Urbanistickú ideovú súťaž vyhlásilo mesto Košice v rámci verejného obstarávania na začiatku júna minulého roka a medzinárodná porota o výsledkoch rozhodla v decembri. V súčasnom období prebieha evaluácia stratégií rozvoja mesta a ďalších aspektov tvorby nového územného plánu v kontexte s víťazným návrhom.
Trnavčania čakali na novú pešiu zónu od roku 1998. Vtedy prebehla architektonická súťaž. Víťazom sa stali architekti Dušan Dóka a Christo Dóka, ktorí sa podieľali na projektovej príprave až po realizáciu. Vynovenej Hlavnej ulice sa obyvatelia mesta dočkali v júni minulého roku.
Ako utešene sa premieňa tvár miest a mestečiek na Slovensku vďaka peniazom z eurofondov! Radosť prejsť sa ulicou mesta na východe Slovenska zariadenou novými lavičkami... pokým si nesadnete na jednu z nich.
Bratislavský samosprávny kraj zastrešil projekt TransDanube, ktorého hlavným cieľom je vývoj udržateľnej mobility pozdĺž Dunaja vrátane Malého Dunaja kombinovaním rôznych spôsobov dopravy ako podpory konceptu budovania udržateľného cestovného ruchu. Prvé lastovičky v podobe drevených stavieb sme už navštívili v Zálesí a Malinove.
Posudzovanie investičných zámerov a vydávanie záväzných stanovísk spadajú do kompetencie Magistrátu Bratislavy. Na to, že v praxi existujú závažné nedostatky pri posudzovaní investičných zámerov, poukazuje aj Inštitút urbánneho rozvoja. Svoje právo upozorniť na zlyhanie Magistrátu využívajú i občania, ktorí na zasadnutiach zastupiteľstva hlavného mesta Bratislava poukazujú na konkrétne prípady, keď pripravené rozhodnutia čakajú mesiace na „podpis“.
Začiatkom roka 2014 vyhlásilo mesto Trenčín medzinárodnú ideovú urbanistickú súťaž na prepojenie centra mesta s nábrežím. Na jar porota udelila ceny a začiatkom októbra by sa mali začať diskusie o všetkých ocenených návrhoch.
Identitu našich verejných priestranstiev významne formujú aj výtvarné diela. Na prehliadke urbanistických a krajinárskych projektov LandUrbia 2014 zaujala aktivita šestice slovenských výtvarníkov, ktorí svoj vzťah ku krajine prezentovali na výstave v priestoroch Agrokomplexu
V Bratislave sme si ešte nestihli zvyknúť na to, že infraštruktúrne projekty a veľké verejné investície môžu vychádzať zo súťaže návrhov, kde svoj názor vyslovia odborníci – urbanisti, architekti či dopravní inžinieri. Hneď prvá takáto súťaž o petržalskej električke priniesla viac otáznikov ako odpovedí.
Mesto, ale aj miesto pre život by mali spĺňať všetky aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Len vtedy môžeme hovoriť o dobrej kvalite života. Je pridrsné povedať, že každý z nás teda žije v nekvalitnom prostredí. No pre mestá aj miesta je dôležité, aby sa k týmto princípom aspoň približovali a svoj ďalší rozvoj podriaďovali týmto zásadám.
Myšlienka prekrytia Einsteinovej ulice s rušnými komunikáciami, ktoré okrem neďalekého Dunaja skutočne oddeľujú Petržalku od ostatných častí mesta, vznikla spontánne pred niekoľkými rokmi. Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý kvôli inému svojmu projektu navštívili Hamburg, kde vďaka Hafen City vznikol zaujímavý nápad.
Pojem zahusťovanie má v ponímaní verejnosti zväčša negatívny význam. Z pohľadu laika zahusťovanie môže pripomínať pridávanie vágnej hmoty, asi ako keď zahusťujete omáčku až sa z nej stane nepožívateľná guča. Nekontrolované zahusťovanie mesta môže, žiaľ, priniesť rovnaký výsledok.
