Tip na výstavu: Pôda nad zlato. Ako v Rakúsku hospodária s pozemkami

Exteriér múzea s kaviarňami a príjemným verejným priestorom.
Zdroj: Filip Glatz

Ani naši juhozápadní susedia, od ktorých si často berieme príklad, nemajú vyriešené všetky otázky. Musia riešiť nedostatok pôdy aj rastúce ceny nehnuteľností a majú pár zaujímavých nápadov. Výstava Zem pre nás všetkých ukazuje niektoré z nich.

Viedeň je známa svojim mestským plánovaním orientovaným na ľudí a komunity, čo je jednoznačne vidno aj keď sa prejdete pomedzi sídliská. Metropola sa za posledné desaťročia dramaticky zmenila. Z mesta na periférii Európy, na hranici západného a východného bloku, sa stalo jedno z najlepších miest na život na svete.

Vývoj počtu obyvateľov Viedne, ktorý môže byť jeden z indikátorov toho, že mesto naozaj láka nových obyvateľov kvalitou života v ňom.
Vývoj počtu obyvateľov Viedne, ktorý môže byť jeden z indikátorov toho, že mesto naozaj láka nových obyvateľov kvalitou života v ňom. | Zdroj: European Investment Bank

Mestské plánovanie a urbanizmus

V roku 1994 mesto prijalo takzvaný Rozvojový Plán (STEP 1994), ktorý upresnil smerovanie mesta na najbližšie dekády. Hlavnými výzvami boli rast populácie, vytvorenie ekonomicky silného a liberálneho mesta v srdci Európy a vytvorenie udržateľného mesta pre potreby 21. storočia.

V pláne boli prvý raz predostrené nápady na vytvorenie druhého centra mesta, cezhraničnej spolupráce blízkych regiónov a miest, participatívne plánovanie Viedne. Spomínala sa v ňom aj ekologickejšia doprava, pokračovanie v sústredení sa na sociálne bývanie a taktiež sa začala hlbšia diskusia o výstavbe mrakodrapov v meste. Tento dokument vytvoril podklady pre priestorové plánovanie mesta, identifikoval miesta rozvoja a princípy ďalšieho rozvoja.

Toľko veľmi v krátkosti o mestskom plánovaní a urbanizme vo Viedni. Ak vás zaujíma táto téma, aké kompetencie a povinnosti má mesto, mestské dištrikty, región či štát v oblasti plánovania, určite stojí za návštevu výstava „Boden fur Alle/Land for Us all”.

Výstava je ozvláštnená zaujímavými štatistikami a číslami súvisiacimi s pôdou a s ňou súvisiacimi krízami.
Výstava je ozvláštnená zaujímavými štatistikami a číslami súvisiacimi s pôdou a s ňou súvisiacimi krízami. | Zdroj: Filip Glatz

Výstava sa v prvom rade zameriava na pôdu ako obmedzený priestor, najvzácnejšiu komoditu. Kriticky hodnotí naše správanie sa k pôde, ako toto správanie ovplyvňuje mestá a vidiek, spája tieto témy s klimatickou krízou a enormným nárastom cien bývania.

Na konci výstavy sú taktiež príklady inovatívnych riešení týchto problémov zo sveta, od známych z Kolumbie a Soulu, až po tie menej známe, komunitné, z nemecky hovoriacich krajín. Výstava je zameraná najmä na rakúske pomery, legislatívu a príklady. Avšak určite padne vhod na porovnanie pri aktuálnych problémoch s reformou stavebného zákona na Slovensku.

Výstava nie je koncipovaná ako vizuálne inšpiratívna, skôr je bohatá na obsah. Väčšina textov je po nemecky, no približne polovica je preložená do angličtiny a ďalšia polovica je preložená v príručke, ktorú Vám dá sprievodca. Táto príručka sa dá následne aj zakúpiť, ako pekný sumár a prehľad priestorového plánovania v Rakúsku.

Jeden z vizuálnych prvkov výstavy sú rôzne typy pôd v Rakúsku s ich popisom.
Jeden z vizuálnych prvkov výstavy sú rôzne typy pôd v Rakúsku s ich popisom. | Zdroj: Filip Glatz

Výstava o pôde je len dočasná výstava, nachádza sa v Architekturzentrum Wien v Museumsquartier. V rámci vstupenky si môžete pozrieť taktiež stálu expozíciu o rakúskej architektúre, plánovaní a architektoch. Galéria je menšia, no pokiaľ Vás dané témy zaujímajú, prídete si na svoje. Vstupné je 9 eur, pre študentov a dôchodcov zlacnené o pár eur, múzeum je otvorené denne od 10:00-19:00. Výstava potrvá do 19. júla.

Miesto na čítanie kníh, ktoré sa na výstave nachádzajú.
Miesto na čítanie kníh, ktoré sa na výstave nachádzajú. | Zdroj: Filip Glatz

Od teórie do praxe

Keďže výstava je skôr zameraná na obsah, ako na vizuálnu inšpiráciu, po návšteve padne ešte vhod vizuálne zaujímavý projekt. Takým je megakomplex sociálnych bytov, štvrť Wohnpark Alt-Erlaa. Komplex priláka pozornosť už počas cesty z metra. Ide o 23 až 27 poschodové betónovo kovové panelové domy, ktoré sú „posiate zeleňou”.

Pohľad na terasy plné zelene.
Pohľad na terasy plné zelene. | Zdroj: Filip Glatz

Projekt vznikol ako projekt sociálnych bytov. Dokončili ho v roku 1985, teda ešte pred spomínaným Rozvojovým plánom. To však neuberá na jeho kvalitách. Aj na dnešné pomery ide o relatívne kvalitný projekt. Takmer 65 % bytov má aspoň 3 izby a a priemerná rozloha bytov je 74,2 metrov štvorcových.

Byty majú vlastné terasy, mnohé aj bazény a sauny. V budovách sa nachádza kompletná infraštruktúra, od škôl, doktorov, ihrísk, tenisového kurtu, obchodov až po množstvo zelene. Aktuálne sú domovom pre približne 3 200 domácností. Celý komplex má rozlohu 240 000 m2.

Práve kombinácia zelene, kovov a betónu vytvára zaujímavý kontrast. Zeleň sa nachádza takmer na všetkých terasách a aj medzi jednotlivými bytovkami. Počas prechádzky má vzduch podobnú vôňu ako borovicové lesy na Záhorí. Projekt je inšpirovaný Corbusierovými ideami, ktoré v tomto kontexte fungujú a z projektu sa nestalo geto. Niet divu, že sa stal príkladom pre mnohé zahraničné štúdie.

Do bytového objektu sa dá dostať metrom, stačí nastúpiť na U3 na stanici Volkstheater, kúsok od Múzea architektúry, prestúpiť na Westbahnhof na U6 a odviesť sa priamo na stanicu Alterlaa. Cesta je vďaka metru rýchla, trvá okolo 20 minút.

Na niektorých terasách sa nachádzajú dokonca aj celé stromy, jedličky a borovice.
Na niektorých terasách sa nachádzajú dokonca aj celé stromy, jedličky a borovice. | Zdroj: Filip Glatz
Filip Glatz