Partneri sekcie:

Oceanix je mesto na vode. Môže skutočne fungovať?

V roku 1995 prišiel do kín film Vodný svet s Kevinom Costnerom. Pre mnohých je synonymom mesta na vode. Projekt Oceanix však má byť niečím úplne iným.

Oceanix je projekt súkromnej firmy v kooperácii s programom OSN UN-Habitat, univerzitou MIT a spoločnosťou Explorers club. Nemá byť post apokalyptickým východiskom pre zničenú civilizáciu, ale naopak, alternatívou. Inováciou pre ľudí, ktorí chcú nájsť včas riešenie klimatických problémov. Žiť inak a udržateľne.

Ekokolónia pre zelenú budúcnosť

Rastúca hladina oceánov je jedným z najzávažnejších klimatických problémov súčasnosti. Mnoho ostrovov zaplavilo a ďalšie čaká podobný osud. Do roku 2050 môže byť pod vodou tretina Francúzskej Polynézie. A nejde len o ostrovy. Na pobrežiach stojí aj veľa svetových metropol. Ľudstvo potrebuje riešenie.

Projekt firmy Oceanix, ktorú v roku 2018 založil Mark Collins Chen, bývalý minister pre turizmus vo Francúzskej Polynézii, má presunúť časť najmä prímorského obyvateľstva do plávajúceho mesta. Okrem potenciálneho riešenia pre zaplavené oblasti môže byť tiež odpoveďou, ako znížiť preľudnenie planéty na súši.

Prioritou projektu je maximálna ekologickosť. Oceanix spolupracuje s odborníkmi na zero waste, vodné inžinierstvo, mobilitu či energeticky efektívny dizajn. Radi by vytvorili komunitu, ktorej záleží na budúcnosti planéty a ktorá chce žiť v udržateľnejšom svete.

Oceanixu kraľuje číslo šesť

Oceanix má byť 4,5-akrovou šesťuholníkovou sústavou, pričom každú časť tvorí ešte šesť samostatných menších ostrovov. Každý z nich by mohol ubytovať až 300 ľudí. Zoskupenia by tak tvorili malé kolónie so špecifickým účelom, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, kultúra, no aj nákupné štvrte či miesta na cvičenie a spirituálne aktivity. Všetkých šesť zostáv šiestich ostrovov môže dohromady poskytnúť domov až takmer 11-tisíc ľuďom.

Oceanix vyzerá veľmi futuristicky. Budovy sú malé, no moderné a všade naokolo je zeleň. Uprostred ostrovov by mal byť uzavretý prístav. V okolí vonkajších hraníc vodného mesta sú v pláne menšie neobývané plochy na skladovanie kolektorov energie či plantáže na pestovanie potravy.

Hĺbka ostrovov má byť ekvivalentom siedmich poschodí. Mesto má vydržať silné búrky, hurikány aj cunami. Ukotvené by bolo pomocou materiálu známeho ako biorock, ktorý využíva minimálne elektrické napätie na stimuláciu rastu vápenca z minerálov v slanej vode.

Plávajúce mesto postavia na súši a následne prenesú do vody. K Oceanixu by časom mohli pribúdať ďalšie ostrovy a kolónia sa tak môže rozrásť na celú oceánsku metropolu.

K Oceanixu by časom mohli pribúdať ďalšie ostrovy.
K Oceanixu by časom mohli pribúdať ďalšie ostrovy. | Zdroj: Oceanix

Čo je moje, to je tvoje

Z hľadiska produkcie by Oceanix mal byť plne sebestačným a maximálne ekologickým ekosystémom. Projekt je navrhnutý tak, aby sa na ostrovoch dalo pohodlne presúvať buď pešo, alebo na bicykli. Prepravu na ďalšie ostrovy majú zabezpečiť elektrické plavidlá.

Myšlienka kolónie sa tiež drží príslovia „čo je moje, to je tvoje“. Veci ako bicykle či laptopy by sa dali požičať ako knihy v knižnici a po použití opäť vrátiť. Materiál zo všetkého, čo sa pokazí alebo rozbije, má slúžiť na výrobu nových vecí.

Ako sa bude piť a jesť?

Dôležitou súčasťou celého plánu je zabezpečenie surovín na prežitie. Zdrojov vody by mohlo byť niekoľko, od zachytávania dažďa, recyklovania použitej vody až po odsoľovanie tej oceánskej. Alternatívou je aj voda z vlhkého ovzdušia, ktorá plánovanej subtropickej polohe ostrova kraľuje.

Strava má byť výhradne vegetariánska, založená na lokálne vypestovaných plodinách. Plávajúce mesto pracuje s myšlienkou aeroponického či hydroponického pestovania, ktoré spotrebuje 10-krát menej vody. Odpad z jedla má byť opäť zaradený do ekosystému kompostovaním. Aby bol Oceanix skutočne bezodpadový, na distribúciu jedla bude ostrov musieť zaradiť iba recyklovateľné balenia.

Dôležitým aspektom, ktorý musí Oceanix vziať do úvahy, je tiež tvorba energie, potrebnej na výrobu pitnej vody, pestovanie potravy či prepravu z ostrova na ostrov. Niektoré z malých neobývaných ostrovov by obsahovali zberne energie – solárnej, veternej a vodnej. Autori projektu sa však zhodujú, že každý obyvateľ Oceanixu by musel mať energetický rozpočet, ktorý by nesmel prekročiť.

Autori projektu sa zhodujú, že každý obyvateľ by musel mať energetický rozpočet, ktorý by nesmel prekročiť.
Autori projektu sa zhodujú, že každý obyvateľ by musel mať energetický rozpočet, ktorý by nesmel prekročiť. | Zdroj: Oceanix

Môže Oceanix naozaj fungovať?

Celá idea projektu Oceanix znie lákavo a premyslene. No je naozaj uskutočniteľná? Hoci stavby na vode dnes už existujú, projekt takéhoto rozsahu má svoje obmedzenia. Napríklad mnoho technológií, ktoré by tvorcovia potrebovali, by museli buď od základu vynájsť, alebo špeciálne uspôsobiť pre život na vode.

Aj myšlienka spraviť bývanie na ostrovoch finančne dostupným, je problematická vzhľadom na to, koľko peňazí by sa do projektu muselo investovať. Ďalej sú tu praktické otázky. Kto by v kolóniách predstavoval politickú autoritu? Pod akú správu by patrili? Boli by samostatným územím alebo by patrili pod existujúci štát? Kde by všetci obyvatelia pracovali a ako by za prácou dennodenne cestovali na súš?

No aj napriek mnohým otázkam je jedna vec istá. Ak sa raz projekt Oceanix skutočne podarí zrealizovať, nové riešenia a technológie, ktoré so sebou prinesie, majú potenciál zmeniť fungovanie miest na súši.

Prioritou projektu je maximálna ekologickosť.
Prioritou projektu je maximálna ekologickosť. | Zdroj: Oceanix
Natália Mrázová