Partneri sekcie:

Skrytý potenciál. Mestské strechy majú sľubnú budúcnosť

Konditaget Luders, ihrisko na streche parkovacieho domu v Kodani.
Zdroj: Shutterstock

Každé veľké mesto viac či menej zápasí s jedným základným problémom – nedostatkom miesta. V každom veľkom meste sú tisíce nevyužitých striech, ktoré čakajú na objavenie svojho skrytého potenciálu. Jeho naplnením môžeme získať priaznivejšiu klímu aj počas letných horúčav, nové miesta na stretávanie aj dostupné bývanie.

Trend, ktorý sme roky vídali na zahraničných stavbách, sa dostal aj do našich končín. Tak ako je čoraz zelenší celý stavebný priemysel, menia farbu aj strechy.

Zelené strechy

Zelené strechy dnes už nevidíme len na rodinných domoch, ale aj na administratíve či obchodných domoch. Stávajú sa z nich malé záhrady, ktoré skrášlia sivú urbánnu masu, no majú aj ďalšie nesporné výhody. Pomáhajú redukovať efekt tepelného ostrova tým, že sa z vegetácie odparuje voda, a zároveň znižujú odtok zrážkovej vody do kanalizačnej siete.

Zachytávajú prach a škodlivé látky v ovzduší, prirodzene pohlcujú oxid uhličitý a produkujú kyslík. V neposlednom rade pomáhajú udržať v meste nevyhnutnú biodiverzitu. Vnútri objektu dokáže zelená strecha významne regulovať teplotu. V lete strechu príjemne chladí.

zelena strecha, monako
Zelené strechy v Monaku. | Zdroj: iStock

Podľa správy národného výskumného ústavu v Kanade je potreba používania klimatizácie až o 75 % nižšia, keď má dom zelenú strechu. Aj v zime dokáže prispieť k tepelnej pohode. Zelené strechy zároveň podľa viacerých výskumov účinne tlmia hluk. Môžeme predpokladať, že striech, ktoré pomáhajú vytvárať udržateľné mestá, bude na Slovensku len pribúdať.

V Kodani musia mať zelené strechy všetky budovy postavené po roku 2010. Francúzsko dalo projektantom na výber medzi zelenou strechou a inštaláciou strešných solárnych panelov. Jedno z týchto riešení musia obsahovať všetky budovy, ktoré dokončia po roku 2015.

Barcelona na to išla inak a okrem spomínaných opatrení sa rozhodla podporiť aj efektívnejšie využitie existujúcich striech. Miestne úrady vydali manuál, ktorý ukazuje, ako na to.

Miesto, ktoré spája

Od trávnika je to už len krok k ďalšiemu možnému využitiu striech. Predstavte si ihrisko, ktoré nie je na zemi, ale vo výške niekoľkých desiatok alebo aj stoviek metrov. Možno sa vám z toho zakrútila hlava, no v zahraničí nejde o až taký nezvyčajný jav. Takmer v oblakoch sa na hodinách telocviku hrajú napríklad deti, ktoré navštevujú školu Rodeph Sholom na Manhattane. Obyvatelia Chicaga zas majú príležitosť hodiť si kôš na streche bývalej pošty.

Strechy prajú komunitným projektom, barom a reštauráciám s mimoriadnymi výhľadmi, kinám pod holým nebom, bazénom, pri ktorých svieti slnko, aj keď je dole v uliciach chladný tieň. Vytvárajú priestory, ktoré môžu byť verejné aj uzavreté podľa potreby, skryté pred nežiaducimi pohľadmi, ale zároveň stále integrálnou súčasťou mesta.

Konditaget Luders, ihrisko na streche parkovacieho domu v Kodani.
Konditaget Luders, ihrisko na streche parkovacieho domu v Kodani. | Zdroj: Shutterstock

Čo okrem statiky budovy ešte môže byť pri podobných stavbách problematické? Na túto otázku odpovedá aj prípad výstavby spomenutého ihriska v škole Rodeph Solom. Po oznámení zámeru sa zdvihla vlna odporu niektorých obyvateľov, ktorí vlastnili byty v susedstve. Ľudia mali obavy, že zvuk lopty narážajúcej do klietky, ktorá strešné ihrisko obklopuje, driblovanie a hádzanie na kôš spôsobia nadmerný hluk.

Druhou hlavnou námietkou bolo, že klietka bude niektorým obyvateľom brániť vo výhľade. Škola sa nakoniec s komunitou dohodla na kompromise. Klietku znížili (odstrániť ju nemohli, newyorská legislatíva prikazuje umiestniť ju na všetky strešné ihriská, kde sa hrajú loptové hry) a použili čo najviac materiálov tlmiacich hluk.

Strešné priestory, ktoré majú slúžiť na hru, tanec, šport či stretávanie sa, musia byť v prvom rade bezpečné, no zároveň stále poskytovať dojem slobody. Keby sme sa chceli pozerať na sivé múry, nevyšliapeme si dvanásť poschodí. Prím pri oplotení preto hrajú pevné, no subtílne materiály.

strecha, new york
Komunitné priestory na newyorskej streche. | Zdroj: iStock

Ďalšie bývanie

Miest, kde by sa vo veľkomestách mohlo stavať, rapídne ubúda. Nečudo, že sa architekti pozerajú nielen do šírky, ale aj do výšky. Na strechách sa pritom dajú postaviť nielen luxusné penthousy.

Architekti Simon Becker a Andreas Rauch v Nemecku spustili projekt Cabin Spacey – malých domčekov, ktoré sa dajú umiestniť aj na nevyužívané strechy. Vydržia približne 80 rokov a sú navrhnuté tak, aby v nich pohodlne bývali dve osoby.

Viaceré bytové projekty na parížskych strechách navrhlo štúdio Stéphane Malka Architecture. Výsledok kombinuje bohatú francúzsku históriu pôvodných budov s modernými objektmi, ktoré sú neprehliadnuteľné, ale predsa sa nesnažia prekričať stavbu, na ktorej stoja.

Podobné projekty rastú po Európe ako huby po daždi a môžu byť odpoveďou na nedostupné bývanie v metropolách. Každá minca však má dve strany. Niekde je bývanie na strechách riešením a niekde problémom.

Najmä v rozvojových krajinách si prístrešky na strechách stavajú najchudobnejšie vrstvy. Bez poriadneho konštrukčného riešenia však tieto „neformálne príbytky“ predstavujú bezpečnostný hazard, ktorý sa môže skončiť kolapsom celej budovy.

Veronika Rajničová

Článok bol publikovaný v časopise ASB 06-07/2021.

KategórieUrbanizmus