Čo by znamenala stavebná uzávera turisticky obľúbenej Demänovskej doliny?

pre dolinu, vystavba
Zdroj: Reprofoto OZ Pre Dolinu

Na začiatku decembra 2020 sa okrem všadeprítomnej pandémie prehnala médiami ďalšia pálčivá téma: naše národné parky. Vlky svoj boj vyhrali, od januára 2021 sú celoročne chráneným druhom; no otázka čo, v akom množstve a kde stavať ostáva stále bez odpovede.

Diskusiu rozvírila najmä petícia Pre Dolinu, ktorá žiada stavebnú uzáveru Demänovskej doliny. Je táto požiadavka oprávnená? Prečo vlastne petícia vznikla a čo by znamenala stavebná uzávera doliny?

Petíciu spustilo 18. novembra 2020 občianske združenie Pre Dolinu spolu s iniciatívou My sme les, Asociáciou prírodného turizmu, Greenpeace, OZ za našu vodu a organizáciou Hikemates. K 20. januáru 2021 už nazbierali viac ako 69-tisíc podpisov.

Žiadajú okamžitú stavebnú uzáveru, platnú do schválenia nového územného plánu, z územného plánu žiadajú odstrániť zóny určené na ďalšiu výstavbu a zavedenie celoročnej nízkoemisnej verejnej dopravy z Liptovského Mikuláša. Kvôli petícii už skončil vo funkcii riaditeľ Správy NAPANT Ľuboš Čillag.

Z pohľadu širokej verejnosti ide o jednoduchý problém typu „nenásytný investor vs. ochrana prírody“, ktorý efektívne vyburcuje emócie. Aké je však širšie pozadie a legislatívny rámec diania z pohľadu prípravy územného plánu?

Pri príprave článku sme oslovili:

  • Ing. arch. Róberta Tomana a Ing. arch.Petra Nezvala, riešiteľov ÚPN-O,
  • Mgr. Ľubomíru Klepáčovú, starostku obce Demänovská Dolina (nezávislá),
  • Pavla Hericha, predsedu OZ Pre Dolinu,
  • Mariána Galajdu, manažéra Tatry Mountain Resorts,
  • Ing. Pavla Bornemisa a Ing. Adalberta Mezeia zo Správy Národného parku Nízke Tatry,
  • zástupcov majiteľov pozemkov z organizácií: Pozemkové spoločenstvo Ploštín, Urbár Vrbica – pozemkové spoločenstvo, Urbár a komposesorát pozemkové spoločenstvo Iľanovo

Obec Demänovská Dolina

Prvý úsek sedačkovej lanovky na Chopok po medzistanicu Luková začal premávať vyše štvrťstoročie pred založením národného parku, a to už 23. októbra 1949. V auguste 1957 lanovka preklenula štyrmi úsekmi hlavný hrebeň až na Srdiečko na južnej strane Chopku. Z jednosedačkovej lanovky postupne vzniklo najväčšie lyžiarske centrum na Slovensku, Jasná.

Od júla 2009 patrí do portfólia skupiny Tatry Mountain Resorts, a. s., (TMR), člena J&T. TMR okrem lyžiarskeho centra prevádzkuje aj niekoľko najväčších hotelov (Grand Jasná, Tri Studničky, Chalets Jasná, Hotel Pošta, Hotel Rotunda a Hotel Srdiečko) v hornej časti Demänovskej doliny. Samotná obec Demänovská Dolina vznikla 1. júla 1964 a jej celé územie sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry (3. stupeň ochrany), založeného v roku 1978.

No národná prírodná rezervácia Demänovská dolina (5. stupeň ochrany), zahŕňajúca krasový kaňon a jaskyne v strednej časti doliny, bola vyhlásená už v roku 1973. Do 4. stupňa ochrany prírody patrí ochranné pásmo NPP Demänovské jaskyne a OP NPP Vrbické pleso.

Úspech územného plánu spočíva v hľadaní kompromisu medzi zúčastnenými stranami.

Ďalej národné prírodné pamiatky Vrbické pleso, Demänovský jaskynný systém a jaskyne Okno a Štefanová, Územie európskeho významu Ďumbierske Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, patriace do sústavy Natura 2000, mokrade medzinárodného významu – lokalita RAMSAR Jaskyne Demänovskej doliny, biocentrum nadregionálneho významu Bc3n a biokoridor regionálneho významu Bk3r.

Osobitou kapitolou je chránená vodohospodárska oblasť Nízke Tatry (východná časť) a ochranné pásma vodárenských zdrojov I., II. a III. stupňa, keďže Demänovská dolina tvorí významný zdroj pitnej vody pre veľkú časť Liptovského Mikuláša.

Genéza územného plánu

Obec Demänovská Dolina má spracovaný a schválený Územný plán obce (ÚPN-O) v platnom znení, podľa ktorého je regulovaný urbanistický rozvoj riešeného územia. ÚPN-O je vypracovaný v súlade so spracovaným zadaním, schváleným v obecnom zastupiteľstve (uzn. č. 18/2005 zo dňa 16. 05. 2005), a zmenou tohto dokumentu, týkajúcou sa úpravy dokumentácie v grafickej časti (uzn. č.13/2007 časť II. písm. a) zo dňa 02. 05. 2007).

Pôvodný ÚPN-O Demänovská Dolina, spracovaný v roku 2008, bol schválený uzn. Obecného zastupiteľstva Demänovská Dolina č. 60/2012 dňa 05. 09. 2012 a jeho doplnením č. 71/2012 zo dňa 24. 10. 2012. Záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce Demänovská Dolina č. 3/2012/VZN dňa 05. 09. 2012.

Spracovateľmi (hl. riešiteľmi) boli autorizovaní architekti Ing. arch. Róbert Toman a Ing. arch. Peter Nezval. Obec v obstarávaní zastupovala Ing. arch. Tatiana Bachtíková, odborne spôsobilá osoba na obstarávanie územnoplánovacích podkladov (ÚPP) a územnoplánovacích dokladov (ÚPD).

Hlavným dôvodom obstarania tejto územnoplánovacej dokumentácie bola potreba získania základného nástroja územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie obce. Do navrhovaného riešenia sa premietli overené zámery a návrhy z dovtedy spracovaných ÚPP a ÚPD, týkajúcich sa riešeného územia Demänovskej Doliny ako vymedzeného územia pohoria Nízke Tatry s NAPANT-om.

ÚPD komplexne a optimálne vyriešili základné priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Tiež zosúladili záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a tiež akceptovali záujmy ochrany prírody a krajiny. Bol navrhnutý optimálny súlad antropogénnych aktivít s rekreačným využívaním územia so záujmami ochrany prírody a krajiny s riešením trvalo udržateľného rozvoja.

Tiež optimálne ustanovili regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania obce. Vzhľadom na rozdrobenosť zastavaných častí obce v jednotlivých miestnych častiach a tiež s ohľadom na potrebu ich riešenia v podrobnejšej mierke (M 1 : 10 000) tieto ÚPD záväzne ustanovili povinnosť spracovania územných plánov zón (ÚPN-Z). Hlavne na plochách s novými rozvojovými lokalitami.

V takto náročnom území mali ÚPN-Z dopodrobna rozpracovať navrhovaný rozvoj s komplexným riešením, hlavne v navrhovaných rozvojových častiach, kde ešte nie je umiestnená výstavba. Obec zabezpečila spracovanie len dvoch ÚPN-Z:

  • Apartmánová ubytovacia zóna Jasná – plán schválený v roku 2014,
  • Chatová osada ICHR Repiská – plán schválený v roku 2016.
aktualna vystavba
Aktuálna výstavba | Zdroj: Reprofoto OZ Pre Dolinu

Zmeny a Doplnky č. 1 ÚPN-O Demänovská Dolina (schválené v roku 2015)

V roku 2015 obec obstarala Zmeny a Doplnky (ZaD) č. 1 ÚPN-O Demänovská Dolina. Účinnosť nadobudli 24. 07. 2015. Spracovateľom bol ateliér B3 ARCHITEKTI, s. r. o., hlavným riešiteľom Ing. arch. Vladimír Bátik. Obec v obstarávaní zastupovala Ing. arch. Tatiana Bachtíková.

Napriek krátkemu časovému odstupu od schválenia ÚPN-O (len 3 roky) riešili ÚPD ďalšie rozsiahle rozvojové lokality a zmeny v priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia obce. A to napriek tomu, že boli minimálne „naplnené“ navrhované rozvojové plochy v ÚPN-O.

Skutočným systémovým riešením je kvalitný územný plán, rešpektujúci hodnoty územia a únosnosť jeho využívania.

Navrhovaný rozvoj v niektorých z nich bol zamietnutý pri riešení pôvodného ÚPN-O z dôvodu ochrany prírody a krajiny. ZaD č. 1 zrušili povinnosť obstarania následných stupňov územnoplánovacej dokumentácie – ÚPN-Z a aj niektoré ustanovenia záväzných častí ÚPN-O.

Zmeny a Doplnky č. 2 ÚPN-O Demänovská Dolina (schválené v roku 2019)

V roku 2017 obec obstarala ZaD č. 2 ÚPN-O Demänovská Dolina, schválené uzn. OZ Demänovská Dolina. Účinnosť nadobudli 03. 03. 2019. Spracovateľom bol Architektonický ateliér GAM, Ružomberok, hlavným riešiteľom Ing. arch. Dávid Goč, autorizovaný architekt.

Obec v obstarávaní zastupovala Ing. arch. Anna Gočová. ZaD č. 2 riešia ďalšie rozvojové lokality a zmeny v priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia obce.

Zmeny a Doplnky č. 3 ÚPN-O Demänovská Dolina (rozpracované v roku 2020)

V roku 2020 obec začala obstarávanie ZaD č. 3 ÚPN-O Demänovská Dolina. Spracovateľmi (hl. riešiteľmi) sú autorizovaní architekti Ing. arch. Peter Nezval a Ing. arch. Róbert Toman. Obec v obstarávaní zastupuje Urbion sk, s. r. o., Ing. arch. Ján Burian. Hlavné dôvody obstarávania:

  • zapracovanie Zmien a Doplnkov v ÚPN-O v platnom znení, v textovej časti s upresnením prípustných, obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok na regulovaných plochách ozn. X – neurbanizovaná krajina,
  • zapracovanie Zmien a Doplnkov v ÚPN-O v platnom znení, v textovej časti s celoplošnou platnosťou pre riešené územie v súvislosti s využívaním alternatívnych zdrojov energií,
  • zapracovanie Zmien a Doplnkov v ÚPN-O v platnom znení, v textovej časti s celoplošnou platnosťou pre riešené územie v súvislosti s ustanovením, pre ktoré regulované plochy je potrebné spracovať následnú podrobnejšiu územnoplánovaciu dokumentáciu.

V súčasnosti (v januári 2021) sa spracovávajú pokyny na dopracovanie ZaD č. 3 podľa vyhodnotenia pripomienok k návrhu.

Nový ÚPN-O Demänovská Dolina (rozpracovaný v roku 2019)

V roku 2019 obec začala obstarávanie nového ÚPN-O Demänovská Dolina. Spracovateľmi (hl. riešiteľmi) sú autorizovaní architekti Ing. arch. Róbert Toman a Ing. arch. Peter Nezval. Obec v obstarávaní zastupuje Urbion sk, s. r. o. a Ing. arch. Ján Burian.

Dôvodom obstarania ÚPN-O Demänovská Dolina je potreba získania aktuálneho základného nástroja územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie obce, ktorý bude komplexne riešiť priestorové a funkčné usporiadanie a využívanie územia, zosúlaďovať záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu.

Ďalej ustanovovať regulatívy priestorového a funkčného využívania územia so zameraním na funkciu rekreácie, cestovného ruchu a bývania v súlade s požiadavkami ochrany prírody a krajiny v katastrálnom území obce, ktoré je zároveň riešeným územím ÚPN-O Demänovská Dolina s návrhovým obdobím do roku 2035.

Zatiaľ boli spracované Prieskumy a rozbory ÚPN-O, Krajinnoekologický plán Demänovská Dolina a bolo schválené Zadanie ÚPN-O.

Čo by znamenala stavebná uzávera

Stavebnú uzáveru definuje § 39 zákona č. 50/1976 Zb. (o územnom plánovaní a stavebnom poriadku). Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu.

Možno ju určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na päť rokov alebo do schválenia územného plánu. Starostka obce Demänovská Dolina Mgr. Ľubomíra Klepáčová upozorňuje, že na vyhlásenie stavebnej uzávery je potrebné splniť všetky náležitosti podľa stavebného zákona, jej vyhlásenie nezáleží na svojvôli stavebného úradu. Navyše sa netýka už schválených stavieb, čo by znamenalo, že rozbehnuté projekty nezastaví.

„Stavebná uzávera by riešila problém, ak by prišla niekoľko rokov skôr, ešte predtým, ako sa začali divoko meniť Lúčky. Dnes je situácia taká, že schválené stavby vzniknú a uzávera môže naopak zastaviť aj také infraštruktúrne opatrenia, ktoré by, naopak, mali situáciu v Jasnej pomáhať riešiť. Obec navyše už dávno pred vznikom petície začala pripravovať zmenu, ktorá ešte viac oseká možné plochy na výstavbu,“ hovorí Marián Galajda.

Podľa Pavla Hericha má stavebná uzávera má poslúžiť na dočasné zablokovanie vydávania nových stavebných povolení. S tým, že počas prípravy nového územného plánu sa riadne a komplexne zhodnotí únosnosť územia a jeho rozvojové možnosti.  „Máme za to, že únosnosť územia už dnes bola prekročená. A preto je nutné zastaviť akúkoľvek ďalšiu výstavbu a súčasne vyriešiť kolabujúcu dopravu. Ale to je na posúdenie kompetentnými orgánmi, ktoré vstúpia do procesu prípravy nového územného plánu,“ dodáva.

„Stavebná uzávera je jedným z dobrých riešení, ako v takýchto cenných územiach zamedziť ďalšiu neželanú výstavbu. Je však riešením dočasným, reagujúcim len na akútny nežiaduci stav. Stavebná uzávera VÚC Nízke Tatry, platná od r. 1975 až do konca 80. rokov, bola dokonca poznačená mnohými výnimkami. Skutočným systémovým riešením je kvalitný územný plán, rešpektujúci hodnoty územia a únosnosť jeho využívania,“ myslia si Pavel Bornemisa a Adalbert Mezei.

Modelový príklad

Turizmus na Slovensku by mal v blízkej budúcnosti predstavovať jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov. Dianie v Demänovskej doline je modelovým príkladom toho, ako by sa podobná situácia mohla vyriešiť (či zvrhnúť) v stovkách podobných lokalít v celej krajine.

Jednou zo základných podmienok úspešného nastavenia územného plánu pre podobné lokality je aj urgentné dopracovanie zonácie všetkých národných parkov, no to viazne v legislatívnej príprave už niekoľko rokov. Zonácia národných parkov je v gescii Ministerstva životného prostredia už niekoľko desaťročí.

Aktuálne MŽP rieši zonáciu NP Muránska planina. Aktivisti, odborníci, politici i investori sa zhodujú, že najpodstatnejším nástrojom pri manažovaní ochrany prírody a tvorby udržateľného rozvoja je územný plán.

„Žiaľ, nástroje na tvorbu kvalitného územného plánu sa nevyužívajú dostatočne. ÚSES, vypracovanie prieskumov a rozborov, krajinnoekologický plán musí vychádzať z dlhodobého (ale aktualizovaného) výskumu dotknutého územia, vedeckých poznatkov a údajov. Pridať môžeme koncepčný prístup a vízie. Problémom môže byť, že územné plány sa robia podľa územnosprávneho členenia a nie orografických celkov,“ tvrdia Bornemisa a Mezei.

„K tvorbe či zmenám územných plánov sa Správa NAPANT-u vždy vyjadrovala, čo jej vyplýva aj zo zákona 543/2002 Z. z. Žiaľ, často neboli naše oprávnené požiadavky zo strany obstarávateľa akceptované. Správa NAPANT-u bude vždy trvať na tom, aby sa územný plán tvoril s prihliadnutím na záujmy ochrany prírody a krajiny a aby boli pripomienky zapracované. V tomto smere očakávame aj zlepšenie príslušnej legislatívy, najmä zákona o stavebnom poriadku a územnom plánovaní, resp. posudzovaní vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie (SEA),“ dodávajú.

Úspech územného plánu spočíva v hľadaní kompromisu medzi zúčastnenými stranami. Ak by sa však nový UPN-O vrátil k svojej pôvodnej podobe, ktorá vyžadovala povinné spracovanie ÚPN-Z, zdá sa, že by Demänovská dolina mohla nájsť efektívny nástroj. Pri spracovaní ÚPN-Z totiž musia prísť ku konsenzu všetky dotknuté strany.

Ako vnímate pozitíva výstavby v lokalite a čo, naopak, vidíte ako negatíva?

PAVEL HERICH, OZ Pre Dolinu:

V prvom rade treba povedať, že do hornej časti Demänovskej doliny (Jasná, Lúčky, Repiská) výstavba ubytovacích zariadení nepatrí z dôvodu ochrany kľúčových vodných zdrojov a rozsiahleho jaskynného systému. V Jasnej mali byť len lyžiarske svahy, stanice lanových dráh, reštaurácie a podobne.

Nariadenie vlády č. 223/1998 (znenie záväznej časti ÚPN VÚC Žilinský kraj) práve o tomto konsenze pojednáva, keď hovorí o nenavyšovaní ubytovacích kapacít na území NAPANT-u; o potrebe „znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je … Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši“, či „viazať novú výstavbu v ďalšom procese urbanizácie na jestvujúce sídelné útvary v podhorskej oblasti“.

Z uvedeného vyplýva, že sa od roku 1998 počítalo s ďalšou výstavbou zariadení cestovného ruchu a z toho vyplývajúcimi pozitívnymi následkami pre zamestnanosť a rozvoj regiónu. Avšak vylúčená bola výstavba v národných parkoch a špecificky v Demänovskej doline. Podľa zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny „je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti“ v národnom parku, čo sa dosiaľ zjavne nezohľadnilo.

Čiže aby som to zhrnul, cestovný ruch na Liptov patrí, prináša pracovné príležitosti aj rozvíja región. Problematický je spôsob, akým ho rozvíjame, a obávame sa, že postupne strácame samotný dôvod návštevy tohto regiónu, teda prírodné a kultúrne hodnoty Liptova.

V Demänovskej doline výstavba hrubo narušila prirodzený ráz krajiny, stavebné činnosti a prevádzka zariadení cestovného ruchu znečisťujú krajinu a podzemné vody, ktoré pijeme. V Demänovskej doline, v polohe pod Jasnou, sa nachádza najväčší zdroj pitnej vody Liptova. Ten využívajú desaťtisíce jeho obyvateľov a návštevníkov.

Mimoriadne hustá premávka rovnako výrazne znečisťuje dolinu aj širšie okolie, podzemné vody, zasahuje miestne ekosystémy, ničí hodnoty jedného z najprísnejšie chránených území Slovenska. V Demänovskej doline sa nachádza najrozsiahlejší jaskynný systém v Karpatoch (Demänovský jaskynný systém), ktorý takto nekoncepčne, spolu s jeho podzemnými, medzinárodne chránenými biotopmi ohrozujeme.

nadrze
Nádrže na zasnežovanie | Zdroj: Reprofoto OZ Pre Dolinu

ING. PAVEL BORNEMISA a ING. ADALBERT MEZEL, Správa NAPANT

Potenciálne pozitíva spočívajúce v rozvoji regiónu sú otázne. Nakoľko ekonomický profit sa navonok neprejavuje napr. v zlepšovaní služieb pre verejnosť, investíciách do regionálnej infraštruktúry, kultúry, resp. ochrany prírody. Cestovný ruch určite generuje istý počet pracovných miest, rovnako ako výstavba (priamo stavebné práce, ako aj nadväzujúce služby).

Toto je však skôr otázka na ekonómov a sociológov. Správa NAPANT-u vidí pozitíva výstavby v lokalite len pre veľkých investorov, ktorým vyhovuje súčasný stav v nesúlade stavebného zákona so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ako aj chýbajúcou zonáciou národného parku. Zonácia by mala nastaviť jasné a platné pravidlá pre všetkých investorov v cestovnom ruchu a stavebnej činnosti v Národnom parku Nízke Tatry.

Koncentrácia služieb v rukách niekoľko málo veľkých investorov znamená obmedzené možnosti pre podnikanie miestnych obyvateľov, až zánik napr. lokálnych „dedinských“ lyžiarskych vlekov a zjazdoviek. Negatíva vidíme predovšetkým v nadmernej a nekoncepčnej zástavbe, nevhodnej architektúre, v problémoch s parkovaním, nepostačujúcich kapacitách kanalizácie, elektrickej siete a pod.

Ďalšie negatíva sú v predimenzovanej návštevnosti, resp. chýbajúcej regulácii turistov. Absentujú limity návštevnosti, resp. iných obmedzujúcich parametrov pre dané územie. Jedným z dôsledkov je nadmerný hluk pri výstavbe, ale aj z bežnej prevádzky a dopravy, znečisťovanie prírodného prostredia, vody, ovzdušia.

Z hľadiska ochrany prírody je citeľný úbytok prirodzených biotopov, na ktoré sú viazané vzácne druhy rastlín a živočíchov. Úbytok je dlhotrvajúci, postupný, ale pri realizácii väčších projektov aj skokový. Prostredie narušené antropogénnymi zásahmi potom ľahšie podlieha aj vplyvom prírodných disturbancií, ktoré sa stále častejšie opakujú v dôsledku klimatických zmien.

V neposlednom rade je ohrozený rozsiahly systém Demänovských jaskýň, ktoré sú v súčasnosti najdlhšou speleologicky prepojenou krasovou sústavou na Slovensku. Toto územie je závislé na výdatnosti a kvalite vodných tokov, rovnako ako vodné zdroje zásobujúce Liptovský Mikuláš a priľahlé obce okresu.

MARIÁN GALAJDA, Tatry Mountain Resorts

Schválená výstavba by mala v princípe dokončiť obdobie realizácie turistickej infraštruktúry. Po stopke, ku ktorej v dôsledku naplnenia kapacít dôjde, by malo nasledovať už len skvalitňovanie toho, čo tam bude. Musíme si uvedomiť, že ide o lokalitu, ktorá sa 70 rokov buduje a rozvíja ako turistická oblasť a centrum cestovného ruchu.

Ak sa pozrieme do zahraničia na najznámejšie strediská, tie majú aj viac ako sto rokov a tiež neboli vystavané za jeden deň. Od naplnenia kapacít sa však už len zveľaďujú. Takto by to malo byť aj v Jasnej. Negatíva sú spojené najmä s živelnosťou a necitlivosťou niektorých projektov.

Taký Damian, ktorý úplne zmenil scenériu okolo Vrbického plesa, je len jedným z príkladov. Sme zásadne za to, aby už žiadny les alebo lesná plocha nepadli na ďalšiu betónovú výstavbu. Myslíme si, že v Jasnej je veľmi veľa rôznych sivých odlesnených plôch, ktoré sa môžu sfunkčniť napríklad aj na zaujímavé zelené projekty.

MGR. ĽUBOMÍRA KLEPÁČOVÁ, starostka Demänovskej Doliny

Vznik a rozvoj novodobého cestovného ruchu predpokladá okrem slobodného pohybu ľudí hlavne taký stupeň rozvoja, ktorý umožní okrem iného výstavbu potrebných dopravných, ubytovacích, ale i ďalších zariadení, súvisiacich s cestovným ruchom a jeho rozvojom.

A práve celý tento proces, „poznačený“ vstupom ekonomicky „silných“ investorov, prebieha už od roku 2007 najmä budovaním vlekov a lanoviek. Ťažiskovými formami je prvoradý zimný a letný cestovný ruch. Uvedené aspekty mali a majú priamy vplyv na rozvoj celého regiónu. S tým súvisí nielen dopyt po pracovných miestach, ale aj ich naplnenie v rámci aktivít a zariadení vybudovaných nielen v katastri obce, ale aj okolí, čím bola odštartovaná nová stratégia rozvoja cestovného ruchu.

Súbežne s uvedenými skutočnosťami sa zo strediska národného významu stalo stredisko medzinárodného európskeho významu. To má vplyv na konkurencieschopnosť cestovného ruchu v rámci Európskej únie. Uvedené aspekty z pohľadu obce vnímame ako pozitíva.

Ak chceme budovať stredisko vnímavé k životnému prostrediu, nemôžeme vnímať jednoznačne pozitívne najmä enormný záujem „veľkých“ investorov o realizáciu výstavby priamo v lokalite katastra obce.

Títo investori spolu s drobnými investormi, ktorí prejavujú záujem o výstavbu objektov individuálnej rekreačnej výstavby, už nepredstavujú víziu len budovaním objektov na rekreáciu a relax. Ale väčšinou je táto výstavba uskutočňovaná s vidinou ekonomických príjmov. Tým sa vytráca podstata a dochádza k demotivácii v udržateľnosti cestovného ruchu, a to hlavne v súvislosti s „preľudnenosťou“ strediska.

Celé toto dianie obec vníma ako negatívum, ktoré však neostane bez povšimnutia. Pre reguláciu, resp. určenie podmienok výstavby v lokalite bolo obcou iniciované spracovanie územného plánu, ktorého základná verzia bola odsúhlasená a schválená prijatím VzN v roku 2012. Na základe tlaku investorov došlo dvakrát k jeho úpravám, a to prijatím zmien a doplnkov č. 1 (ZaD 1) v roku 2015 a zmien a doplnkov č. 2 (ZaD 2) v roku 2018.

Ako ukázala prax posledných rokov, bolo schválenie záväzných častí zmien a doplnkov, ale hlavne ZaD 1, v súčasnej dobe vyhodnotené z dlhodobého hľadiska ako nevyhovujúce riešenie, ktoré pre ďalšie obdobie znamená pre lokalitu Demänovskej doliny neudržateľný stav.

Na základe skutočností vyhodnocujúcich aktuálne územno-technické predpoklady s vplyvom na ekologickú stabilitu a únosnosť územia obec pristúpila v roku 2019 a 2020 k obstaraniu úplne nového územného plánu, a to s určením prísnejších pravidiel.

Avšak z dôvodu, že schválenie nového ÚNP-O momentálne predstavuje stratu drahocenného času na odvrátenie vplyvu nežiaducej výstavby, obec v r. 2020 súbežne pristúpila k „mimoriadnemu“ obstaraniu zmien a doplnkov č. 3 (ZaD 3) pôvodného územného plánu, ktorými sa snaží reagovať na dynamicky sa meniace požiadavky na výstavbu v území prijatím sprísnených a striktných pravidiel, a to aj za cenu nespokojnosti investorov.

VYJADRENIE URBÁROV: Pozemkové spoločenstvo Ploštín a Urbár Vrbica

Vlastníci pozemkov plne podporujú ochranu prírody a také činnosti, ktoré berú ohľad v maximálnej miere na predmet ochrany definovaný v rámci zaradenia lokalít Demänovskej doliny a jej blízkeho okolia do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje jaskynný systém aj ostatné zložky životného prostredia v území, ktoré významne ovplyvňujú aj záujem turistov o Demänovskú dolinu. Platný územný plán Demänovskej doliny, v zmysle ktorého sa v súčasnosti riadi výstavba v území, bol v období jeho schvaľovania pripomienkovaný všetkými dotknutými a povoľujúcimi orgánmi. Ako sú Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ŠOP SR S-NAPANT, VÚC Žilinského samosprávneho kraja, LVS, a. s., SSE, SPP, SPV, š. p., a ďalšie.

Taktiež sa k nemu mala možnosť vyjadriť a presadiť svoje pripomienky verejnosť a občianske združenia, ktoré ho v súčasnosti kritizujú. Nakoľko územný plán ZaD č. 1 prešiel procesom zisťovacieho konania v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s postúpením do povinného hodnotenia, kde bola vypracovaná správa o hodnotení a tiež odborný posudok, ktorý podrobne hodnotil tieto zmeny a doplnky územného plánu, máme za to, že bol dostatočne vyhodnotený.

A je prekvapujúce, že v čase spracovania ZaD č. 1 napríklad SSE a LVS nepredpokladali s rozvojom územia nedostatok elektrickej energie, pitnej vody a nedostatočnú kapacitu splaškovej kanalizácie. Nikto sa nezaoberal vyhodnotením kapacít dynamickej a statickej dopravy a jej vplyvu na ochranu územia.

Ako vlastníci pozemkov sme pristúpili k zredukovaniu lokalít plánovaných na zástavbu v rámci platného územného plánu obce. Tiež sa snažíme, po predchádzajúcich skúsenostiach, kontrolovať a regulovať investorov pri ich plánovaní stavieb či už architektonicky, ale najmä objemovo, a minimalizovať zásahy do prírody.

Zároveň požadujeme každý nový predložený zámer v území posúdiť v zmysle zákona 24/2006 Z. z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s cieľom určiť podrobné podmienky, za ktorých by sa zámery mohli realizovať.

Územný plán je pre nás vlastníkov pozemkov základný dokument, ktorý reguluje náš majetok voči vyššieho záujmu. Jeho nestabilita či nekvalita je proti nášmu záujmu, pretože poškodzuje naše dlhodobé zámery, prípadne znižuje hodnotu majetku.

Karolína Balášková

Článok bol publikovaný v časopise ASB 01-02/2021.

KategórieUrbanizmus