Nový územný plán Košíc

image 76184 25 v1

Metropola východu by sa v blízkej budúcnosti mala dočkať nového územného plánu. Urbanistickú ideovú súťaž vyhlásilo mesto Košice v rámci verejného obstarávania na začiatku júna minulého roka a medzinárodná porota o výsledkoch rozhodla v decembri. V súčasnom období prebieha evaluácia stratégií rozvoja mesta a ďalších aspektov tvorby nového územného plánu v kontexte s víťazným návrhom.

Najlepšie splnil podľa poroty súťažné podmienky návrh skupiny Arka – architektonická kancelária, s. r. o., Ing. arch. Alexander Bél a Ing. arch. Viktor Malinovský s kolektívom autorov: Alexander Bél, Ingrid Frühaufová, Dezider Kovács, Viktor Malinovský, Dušan Marek, Ľubomír Mateček, Nataša Paulínyová, Štefan Škoda, Milan Vlček, Ľuboslava Vlčková. Odmenu získal návrh účastníka Casua, s. r. o., s kolektívom autorov: Oleg Haman, Petr Housa, Martin Drahovský, Ondřej Kyp, Petr Neuman, Vojtěch Sigmund, Helena Suchá, Marie Kašíková, Karel Loupal a návrh účastníka Architektonické štúdio Atrium, s. r. o., s kolektívom autorov: Dušan Burák, Peter Raksanyi, Martin Koniar, Marek Dubiel, Michal Burák, Marek Bakalár, Matúš Gomolčák.

Porota pracovala pod vedením Viery Šottníkovej v zložení (v abecednom poradí): Vladimír Debnár, Andrej Gürtler, Antonín Hladík, Agnesa Hoppanová, Jozef Hudák, Martin Jerguš, Petronela Királyová, Stanislav Kočiš (kým ho nenahradil Vladimír Debnár), Ladislav Kočiš, Alena Kubová-Gauché, Štefan Zahatňanský. Vzhľadom na to, že podmienky účasti v súťaži návrhov splnili traja záujemcovia, porota z týchto troch návrhov vybrala víťazný návrh a ostatné dva odmenila.

Víťazný návrh skupiny Arka: prognóza hlavných smerov rozvoja mesta Košice

Víťazný návrh skupiny Arka: prognóza hlavných smerov rozvoja mesta Košice

Na prvom mieste ­realizovateľnosť

V hodnotení víťazného návrhu porota vyzdvihla moderný prístup autorov, ktorý sa opiera o súčasné trendy rozvoja miest, logicky pracuje s rozvojom južným smerom, rozširuje existujúce zelené plochy a dopĺňa ich tam, kde je ich nedostatok, pričom si zachováva vysokú mieru realizovateľnosti. Návrh vychádza z funkčného členenia rozvojových plôch na 4 celky – územie obytné, výrobné, športu a rekreácie a zeleného skeletu. Existujúce rozvojové plochy platného územného plánu autori prijali v redukovanom rozsahu, prinášajú však niektoré nové: bývanie v severnej časti Aničky, rozšírenie výrobného areálu Pereš, zeleň severne od Šebastoviec či prestavbu nevhodných funkcií centrálnej časti mesta okolo rieky Hornád, Južnej triedy a Slaneckej cesty. Autori navrhujú rozvíjať toto územie vzhľadom na súčasné potreby, dopĺňajú obytnú funkciu spolu s občianskou vybavenosťou, službami, tzv. high-tech výrobou a doplnkovými funkciami.

Novou myšlienkou je umiestnenie športovo-rekreačných funkcií do priestoru bane Bankov, čo porota ocenila so zreteľom na polohu vo vzťahu k mestu i lesoparku, k potrebe rekultivácie územia i k obmedzeniam z dôvodu poddolovania. Založenú dopravnú kostru mesta autori rešpektujú, vo svojom návrhu pomocou pozdvihnutia cyklistickej a pešej dopravy, budovaním záchytných parkovísk, dostavbou siete zberných komunikácií a doplnením mestskej hromadnej dopravy vytvárajú podmienky na udržateľnú dopravu. Úpravu mestského rýchlostného okruhu treba podľa poroty preveriť modelovou štúdiou, navrhovaný tunel na úseku Watsonova – Trieda KVP porota neodmietla, ponúka ho ako výhľadové riešenie. Z hodnotenia poroty vyplýva, že istým sporným bodom môže byť prestavba centrálnej časti mesta. Vyjadrenie v zmysle, že si vyžiada zmenu myslenia, prístupu a vôle v oblasti politickej, legislatívnej i realizačnej, naznačuje, že odborný pohľad architektov-urbanistov na rozvoj mesta má svoje úskalia. Presvedčiť totiž verejnosť, vedenie mesta a prehrýzť sa cez politicko-ekonomické záujmy rôznych subjektov rozhodne nie je ľahkou úlohou.

Odpovede z konferencie

Odmenený súťažný návrh účastníka Casua s kolektívom autorov prišiel s novátorskou myšlienkou vytvorenia nového regionálneho administratívneho centra východne od historického jadra a železničnej stanice, ktoré by bolo súčasťou regeneračno-transformačnej zóny. V rámci dopravných riešení však autori priniesli myšlienky, ktoré sú aj z dlhodobého hľadiska nerealizovateľné. Druhý odmenený súťažný návrh od architektonického štúdia Atrium s kolektívom autorov rozšíril rozvojové a rezervné plochy najmä v nadväznosti na dobrú dopravnú obslužnosť diaľnicou a rýchlostnou komunikáciou. Autori tiež kládli dôraz na revitalizáciu mestských osí a územia okolo Hornádu formou bulvárov, doplnením zelene či oživením parterov. Rozpor v tomto návrhu nastal práve v nevhodnej expanzii mesta.

Hoci samotnému priebehu súťaže nemožno nič vytknúť, počet návrhov, ktoré napokon porota posudzovala, naznačuje, že v koncepčnom prístupe tvorby vízie mesta existujú určité rezervy. Na ďalšie otázky ohľadne základných smerov rozvoja mesta sa snažila priniesť odpovede konferencia Udržateľný rozvoj miest a nový územný plán pre Košice, ktorá sa v košickom Kulturparku konala 29. mája 2015. Zámerom konferencie bolo vytvoriť priestor na analýzu existujúceho stavu Košíc, súčasných trendov v európskom urbanizme a prediskutovať možné prístupy k riešeniu potrieb mesta Košice z hľadiska územného plánovania. Viktor Malinovský spolu s víťazným kolektívom zo súťaže prezentoval súťažný návrh i hlavné zásady, ktoré vypracovali na spracovanie nového územného plánu. V novom územnom pláne sa chcú zamerať na kompaktnú mestskú štruktúru, kultiváciu existujúcej zástavby, najmä verejných priestranstiev, na vyplnenie prieluk a medzier v pôdoryse mesta a revitalizáciu brownfieldov. Z konkrétnejších zámerov sa chcú sústrediť na revitalizáciu a zmenu využitia územia nákladnej železničnej stanice, rozvoj územia Anička (Kostolianska cesta) a začlenenie rieky Hornád do urbanistickej štruktúry mesta.

Odmenený návrh skupiny Casua: prognóza hlavných smerov rozvoja mesta Košice so zobrazením na leteckej fotografii mesta

Odmenený návrh skupiny Casua: prognóza hlavných smerov rozvoja mesta Košice so zobrazením na leteckej fotografii mesta

Novodobé nocľahárne

Vo viacerých prezentáciách bol zdôraznený ekonomický rozmer územného plánovania, ktorý vyplýva z nutnosti navrhovať plnohodnotnú udržateľnú urbanistickú štruktúru s dostatočnou hustotou obyvateľov tak, aby títo obyvatelia dokázali prostredie užívať aj udržiavať na vysokej kvalitatívnej úrovni. Toto je slabou stránkou niektorých častí Košíc, ktoré sa najmä v poslednom čase rozvíjajú ako monofunkčné plochy bývania v rodinných domoch bez základnej vybavenosti, niekedy dokonca pod zásterkou záhradkárskej lokality. Vznikajúci „urban sprawl“ zakladá sociálne nestabilnú spoločnosť s málo rozvinutým komunitným životom, akési novodobé nocľahárne pozostávajúce z vyššej strednej vrstvy bývajúcej v izolovaných rodinných domoch bez verejných priestorov a s minimalizovanými spoločnými aktivitami. Paradoxne, situácia na sídliskách sa v tomto ohľade oproti predchádzajúcim obdobiam výrazne zlepšila, dobudovala sa vybavenosť a sociálny mix a vysoká hustota obyvateľov vytvárajú podhubie pre rozvoj komunitných aktivít. Je preto potrebné zamedziť bezbrehé rozširovanie extenzívnej a infraštruktúrne poddimenzovanej zástavby a sústrediť sa na dobudovanie vybavenosti a kvalitných verejných priestorov na už existujúcich územiach (napr. Pereš, Krásna, Myslava, Kavečany).

Radšej bicyklom a peši

Účastníci sa zhodli, že vzhľadom na demografický vývoj nie je žiaduce navrhovať v územnom pláne ďalšie rozvojové územia, keďže platný územný plán už disponuje plochami pre návrhový počet 300-tisíc obyvateľov. Veľmi zaujímavá bola prezentácia k problematike dopravy Jána Kašíka, ktorý vedie tím zodpovedný za spracovanie dokumentu Stratégia dopravy Košice a prezentoval aj výsledky práve ukončeného dopravného prieskumu. Kašík vyzdvihol prácu predchádzajúcich riešiteľov základného komunikačného systému v Košiciach. Sčítanie dopravy aj analýzy potvrdzujú životaschopnosť existujúceho systému, hoci nemá dobudované všetky navrhované časti. Na základe doterajšej analýzy sa predpokladá potreba dobudovania prepojenia Masarykova – Prešovská a tiež rozumné trasovanie predĺženia električkovej trate na sídlisko Ťahanovce tak, aby obslúžila čo najväčší počet obyvateľov. Výsledky prieskumu budú slúžiť na kalibráciu dopravného modelu, ktorý overí viaceré možné varianty. Košice sa nachádzajú na rozhraní, kde rozhodujúcu rolu zohrajú zmeny v správaní obyvateľov.

Pomer IAD a MHD je 50 % k 50 %. Ak sa Košičania priklonia na stranu udržateľnej ekonomickej dopravy a časť ľudí presedlá z automobilov na bicykle a pešie trasy a súčasne sa popracuje na udržateľnosti a kvalite mestskej hromadnej dopravy, Košice majú šancu bez výraznejších infraštruktúrnych investícií obslúžiť celé územie mesta. Kvalitne a veľkoryso založený základný komunikačný systém to umožňuje. V opačnom prípade sa budú výrazne zvyšovať nielen náklady na výstavbu nových komunikácií, ale aj na ich údržbu, čo môže byť po skončení dotácií z EÚ problém. V podobnom duchu sa niesli i odporúčania zahraničných expertov, Yannisa Tsiomisa a Cristiani Mazzoni z Francúzska, ktorí sa  venovali analýze urbanistického prepojenia miest Štrasburg a Kehl, urbanistickým dopadom olympiády v Aténach a naštartovaniu revitalizácie územia v Bordeaux novou električkovou trasou.

Odmenený návrh architektonického štúdia Atrium: prognóza hlavných smerov rozvoja mesta Košice s vizuálnymi ideami využitia priestorov

Odmenený návrh architektonického štúdia Atrium: prognóza hlavných smerov rozvoja mesta Košice s vizuálnymi ideami využitia priestorov

Max Welch Guerra z Nemecka prezentoval vplyvy politiky na urbanizmus a naopak na príklade nedávnej histórie Nemecka. Konferencia je súčasťou plánovanej stratégie prípravy územného plánu, ktorá bude pozostávať okrem povinných etáp podľa stavebného zákona aj zo série verejných stretnutí na tému aktuálnych urbanistických problémov mesta Košice a trendov na Slovensku a v Európe. Najbližšie stretnutie je plánované na začiatok októbra 2015. Pokúsi sa zhodnotiť výhody a nevýhody dnešného systému a navrhnúť optimálnu spoluprácu obyvateľov a úradov, v záujme uprednostnenia dlhodobých perspektív pre samosprávu.

text: Martin Jerguš, Mária Nováková           

Dokumentácia: ÚHA Košice

Článok bol uverejnený v časopise ASB.