Bude nová senecká štvrť Lužianky smart?

Ako má vyzerať udržateľný projekt 21. storočia? Predstavíte si záhradné mestá Ebenezera Howarda, alebo hi-tech objekt v centre metropoly postavený z udržateľných materiálov, ktorého obyvatelia šetria uhlíkovú stopu v zmysle konceptu 15-minútového mesta? Na juhu Senca začali stavať Lužianky, ktoré majú ambíciu spojiť všetko z uvedeného.

Na prvý pohľad na papieri pripomínajú zelenší satelit. Developer má však víziu, že tu vznikne smart city s bohatým využitím alternatívnych zdrojov energie, premysleným urbanistickým plánom a uvedomelými obyvateľmi.

Štvrť Lužianky pripravovali dlhých trinásť rokov. Ako hovorí Jaroslav Škrovánek z developerskej spoločnosti D O A S, čakali na správnu chvíľu a na povoľovacie procesy. Územné rozhodnutie získali v roku 2008. Potom kreslili a plánovali, kým projekt nedotiahli do ideálnej podoby.

„Trápilo nás najmä to, že sme na juhu Senca. Na severe je infraštruktúra ako tak vyvinutá, no juh bol bez potrebnej občianskej vybavenosti, bez prepojenia so severnou časťou,“ približuje Škrovánek. Senec má strategickú pozíciu z hľadiska dostupnosti do krajských miest, ako je Trnava, Nitra, Bratislava, Dunajská Streda a Galanta, no zároveň aj nedostatočnú infraštruktúru.

V súčasnosti sa pripravuje rozšírenie starej seneckej cesty I/61 na štvorpruh a diaľnice D1 na osempruh, čo výrazne skráti dochádzanie do týchto miest. Aj tento krok prispel k presvedčeniu D O A S, že je načase pohnúť sa s projektom dopredu. Budúci rok sa začne budovať aj cyklomagistrála Bratislava – Senec.

Lužianky situovali strategicky do blízkosti budúceho južného obchvatu Senca aj cyklomagistrály. Dostupnosť peších a cyklistov bez obmedzení do centra mesta Senec bol pri situovaní absolútnou prioritou.

Na začiatku novembra poklepkali na juhu Senca kameň, odovzdali stavenisko zhotoviteľovi a začali stavať prvú etapu, počas ktorej vybudujú všetky inžinierske siete. Cieľom je podľa Škrovánka ukončiť práce na prvej etape v decembri 2022 a následne v prvom štvrťroku aj skolaudovať.

Vodík a smart indikátory

Už v prvej etape však badať, že nejde o celkom štandardný projekt. Developer má pre Lužianky pripravenú víziu zelenej a smart štvrte, no zároveň musí počítať s tým, že veľkolepé nápady brzdí slovenská legislatíva a súčasná dostupnosť technológií.

Škrovánek hovorí, že ich veľmi fascinuje možnosť použiť vodík ako médium na vykurovanie alebo premenu elektrickej energie. Vo štvrti chcú tiež vo veľkom využívať slnečnú, veternú a vodnú energiu, a to nielen pri rodinných domoch, ale aj väčších objektoch, ktoré sú súčasťou Lužianok.

Keďže to zatiaľ zákony neumožňujú, bude sa štvrť zo začiatku javiť ako štandardná. Bude odoberať energiu od dodávateľov, ktorí sú bežne dostupní na trhu. Vďaka príprave v prvej etape by však v budúcnosti malo byť možné odpojiť sa a prejsť na alternatívne zdroje energie. Podobne je to aj v prípade smart city riešení.

Developer pripraví siete tak, aby akceptovali budúce technológie, ktoré sú u nás dnes zatiaľ len na úrovni teórie. Podľa Škrovánka pracujú s kvalitnými materiálmi, ktoré budú kompatibilné aj o niekoľko rokov. Technológie k nám zo sveta prichádzajú len postupne. Koncové prvky vrátane kamerových systémov a indikátorov pohybu ľudí ešte nie sú v takom štádiu, aby ich mestá vedeli reálne legálne prevádzkovať.

No ak nechce mať samospráva o niekoľko rokov rozkopané všetky komunikácie, musí sa na ne pripraviť už dnes. Developer spomína možnosť monitorovania cyklistov na cyklochodníkoch, funkčné využitie verejného osvetlenia, aby svietilo len tam, kde má, a vtedy, keď má, ďalej parkovaciu politiku na princípe časovej obsadenosti v zónach či ochranu športovísk.

Bezpečnosť peších a cyklistov vylepší interaktívne dopravné značenie. Udržateľnosť badať aj v materiáloch. Do vozoviek chcú využiť vo veľkej miere recykláty – drvený betón zo zbúraných stavieb aj asfalty z bývalých vozoviek. Väčšia časť kanalizačného a vodovodného potrubia má byť recyklovateľná alebo ľahko obnoviteľná.

Všetky materiály by mali pochádzať zo Senca alebo blízkeho okolia, čím sa stlačí uhlíková stopa na minimum. To bude platiť aj pri neskorších etapách výstavby.

Vodná kultúra

Po skolaudovaní inžinierskych sietí príde rad na výstavbu ďalších objektov a zelene, ktoré v Lužiankach výhľadovo nakreslil urbanista Peter Mizia. Pri tvorbe plánu štvrte mal podľa developera voľné ruky. „Je to skúsený urbanista a vizionár, on vie, ako by zóna mala vyzerať a fungovať o 20 alebo 30 rokov, a my sa tomu pokúsime priblížiť,“ podotýka Škrovánek.

Práve Mizia presadil, aby bolo súčasťou štvrte aj jazero s rozlohou bezmála dvoch hektárov. Do nového prostredia spolu s neďalekou riekou prináša to, čo je pre Senec typické – vodné prostredie, faunu a flóru.

V letných horúčavách osvieži klímu, poskytne športové vyžitie aj príjemné prostredie na spoločenské aktivity. Jazero je súčasťou tichšej zóny Lužianok, ktorú budú tvoriť rodinné domy s pozemkami o niečo väčšími, ako sme pri bežných satelitoch zvyknutí.

Ide o zámer investora motivovať budúcich majiteľov k tomu, aby mali pri domoch plnohodnotné a rôznorodé záhrady. Ide o tichý návrat do záhrad našich starých rodičov s ovocnými sadmi a kvetinovými či bylinkovými záhonmi. Na pozemkoch sa môžu objaviť aj lúčne kvety, ktoré doplnia strohú monokultúru na poľnohospodárskych poliach v okolí.

Obyvatelia nového projektu by mali byť uvedomelí a aktívne sa podieľať na tom, aby bol zelený a progresívny nielen na vizualizáciách, ale aj v praxi.  „Vieme, že ľudia sa starajú o to, čo vlastnia, ale to, čo je za plotom, ich skoro nezaujíma. Chceme, aby sa starali o prostredie, udržiavali ho a pomáhali samospráve,“ približuje Škrovánek víziu.

Pri výstavbe domov budú musieť majitelia pozemkov dodržiavať určité princípy – odstupy od komunikácií, dodržanie koeficientu zastavanosti, tvar strechy (uprednostňované budú ploché zelené strechy), výšku a priehľadnosť plotov, retenčné záchytné nádrže na dažďovú vodu.

D O A S chce tiež odsledovať to, aby bola architektúra rodinných domov tvorivá, no zároveň vizuálne jednotná a udržateľná. Bude sa zaujímať o to, ako vyzerá priečelie každej fasády. „Zákonným spôsobom kontrolu dosiahnuť nevieme. Ale práve preto sme do konca kolaudačného procesu majiteľmi všetkých inžinierskych sietí a pozemkov.

Budeme dávať súhlasné stanoviská k projektu, budeme účastníkmi každej stavby. Zároveň si nejaký čas ponecháme komunikácie spevnené plochy vo vlastníctve, a tým sa staneme susedom každej jednej nehnuteľnosti, ktorá tam vznikne. A až po určitom čase ich budeme odovzdávať do správy samosprávy, teda už aj s obyvateľmi,“ vysvetľuje postup Škrovánek.

V čom však developer ponecháva voľnú ruku, je stavebná metóda. Majitelia pozemkov sa tak môžu rozhodnúť, či si chcú dať postaviť klasickú murovanú stavbu, drevostavbu, alebo využijú modernú prefabrikáciu.

Prečo spomíname poslednú možnosť? D O A S sa snaží vzkriesiť prefabrikovanú železobetónovú skladačku, ktorú si väčšina ľudí spája so socialistickými panelákmi. Podľa Škrovánka by vďaka nej vedeli skrátiť čas výstavby na polovicu, urobiť ju udržateľnou a technologicky vyspelou a zaručiť vysokú presnosť s odchýlkou niekoľkých milimetrov.

Škola a škôlka budúcnosti

Na opačnej strane pri budúcom južnom obchvate Senca sa nachádza rušnejšia zóna Lužianok. Najbližšie pri ceste sa bude nachádzať prefabrikovaná radová zástavba pre menej náročných klientov s menšími pozemkami. Developer plánuje tieto domy ohradiť zelenými plotmi, ktoré budú slúžiť ako zelená bariéra od neďalekej komunikácie, vstupy do objektov budú z opačnej strany.

Vo vnútri by mali byť všetky spálne otočené do dvora, aby mali obyvatelia pokojný spánok. O niečo nižšie bude situovaný prefabrikovaný bytový dom s polyfunkciou a obchodná zóna, ktoré majú zabezpečiť základné služby pre nových obyvateľov a ešte čosi navyše. Developer spomína potraviny, kaviareň, kaderníctvo, no i tanečné štúdio.

Na bytový dom a radovú zástavbu chcú vyhlásiť architektonickú súťaž. Dôležitá bude vizuálna jednotnosť so zvyškom štvrte, no zároveň aj jedinečnosť oproti konkurenčným projektom. „To, čo máme my, by malo byť jedinečné. Aj z hľadiska dizajnu, funkčnosti a trvalej udržateľnosti,“ myslí si Škrovánek. Dôležitou súčasťou Lužianok má byť štátna škôlka a škola.

Obe budú podľa Škrovánka vzdelávacími inštitúciami budúcnosti po vzore Gulivera v Banskej Štiavnici a začnú ich stavať na prelome rokov 2025 a 2026. Do výstavby bude D O A S investovať časť zisku z predaja pozemkov rodinných domov. Podoba základnej školy je ešte v štádiu rokovania so samosprávou, no už dnes môžeme vidieť, ako bude vyzerať škôlka.

Prostredie tvorili urbanisti, ktorí kládli dôraz na drevo a zeleň, aby si deti vzťah ku prírode odniesli zo škôlky aj domov. Developer má nepochybne ambiciózne plány. Zelenú a inteligentnú štvrť na rozlohe 35 hektárov chce postaviť do desiatich rokov, pričom investície pravdepodobne presiahnu 40 miliónov eur.

V Senci však nestavia prvýkrát a pri svojich projektoch sa riadi heslom dvakrát meraj, raz strihaj. Staval aj počas poslednej krízy a je odhodlaný svoju víziu dotiahnuť do konca aj napriek tomu, že k nej vedie dlhá cesta.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2021