Barcelona, ilustračná foto

Barcelona očami architekta: Esencia verejného priestoru

Partneri sekcie:

Katalánska metropola je viac o verejnom priestore ako o samotnej architektúre. Všade cítiť, že všetky verejné priestory sú tvorené naozaj pre ľudí, majú vhodnú ľudskú mierku, vďaka ktorej v nich ľudia radi trávia voľný čas.

Urbanistická štruktúra s názvom Eixample, o ktorej som písal v predošlom článku, tvorí hlavnú kostru mesta. Tá je pretkaná hustou sieťou ulíc, námestí, parkov, pričom každý z týchto priestorov má iný charakter.

Hromadné používanie verejného priestoru do určitej miery stiera aj sociálne rozdiely v spoločnosti, lebo v Barcelone ho používajú naozaj všetci. Ľudia sa správajú relatívne ohľaduplne, takže netrvá dlho a tento spôsob používania mesta rýchlo vtiahne aj vás. V nasledujúcom článku sa vám pokúsim opísať charakter rôznych verejných priestorov v meste a trochu vás do nich vtiahnuť.

Obr. 1: Námestie pred galériou MACBA, na stene umelecké dielo od Keith Haring – Together we can stop AIDS, 1989
Námestie pred galériou MACBA, na stene umelecké dielo od Keith Haring – Together we can stop AIDS, 1989 | Zdroj: Archív autora

V hlavne úlohe sú ulice

Pri vysokej hustote zaľudnenia, až 36-tisíc obyvateľov na štvorcový meter jednoducho nie je v meste priestor na veľké námestia či parky. Samozrejme, že aj tieto formy verejného priestoru sú v Barcelone prítomné, no primárnym verejným priestorom je ulica.

Ortogonálna sieť ulíc, ktorá pripomína urbanizmus mnohých amerických veľkomiest, môže pôsobiť na prvý pohľad monotónne, avšak vďaka meniacej sa šírke uličného profilu ponúka pomerne veľkú variabilitu. V meste nájdete úzke trojmetrové ulice, ale aj osemdesiat metrov široké mestské bulváre.

Aj keď úzke uličky v najstarších štvrtiach El Ravál či El Gòtic po zotmení nie sú veľmi bezpečné, vo všeobecnosti platí, že ulica je v meste najbezpečnejšie miesto. Všade sa vždy vyskytuje veľa ľudí, z okien sa na vás vždy niekto pozerá, takže to funguje ako prirodzená forma polície.

Chodníky sú dláždené betónovou dlažbou, pričom tie najvýznamnejšie priestory a ulice majú vlastný vzor. Zjednotený dizajn betónovej dlažby ostatných ulíc mesta tak prináša naozaj viditeľnú formu zjednotenia chodníkov.

Transformácia tradičnej barcelonskej križovatky na verejný priestor
Transformácia tradičnej barcelonskej križovatky na verejný priestor | Zdroj: Archív autora

Všetky verejné priestory sú neustále plné ľudí, ktorí ich trvácnosť nekompromisne testujú jednak bežným používaním, ale aj futbalovou loptou či skateboardom. Práve preto sa všade kladie dôraz na kvalitu a robustnosť materiálov. Plast tu nenájdete, všetko je vyrobené z kameňa, dreva či hrubej ocele.

V Barcelone je veľmi ťažké navrhnúť nefungujúci verejný priestor, pretože vďaka jeho všeobecnému nedostatku každý novovzniknutý priestor ľudia okamžite začnú používať. Vedúce orgány mesta si uvedomujú tento nedostatok a v súčasnosti sa postupne aplikuje koncept barcelonského „superbloku“.

Idea spočíva v tom, že vo veľkom štvorci, ktorý tvorí deväť barcelonských blokov, dochádza k redukcii a reorganizácii dopravy, následného vloženia dočasného mobiliáru, prípadne k celkovej rekonštrukcii uličného profilu na trvalý verejný priestor.

Jednou z najhorších ulíc mesta je slávna La Rambla. Je to najstarší mestský bulvár, na ktorom dnes nájdete hlavne pretlak turistov, riziko okradnutia, neautentické produkty, suveníry a, samozrejme, preplnené terasy barov a reštaurácií s jedlom veľmi priemernej kvality. Naopak, veľmi príjemnou ulicou je Passeig de Sant Joan s vynikajúco vyriešenym uličným profilom, dobre nastavenou polohou nízkej a vysokej zelene a hierarchiou priestorov s terasami jednotlivých podnikov.

Ulica Passeig de Sant Joan
Ulica Passeig de Sant Joan | Zdroj: Archív autora

Dôležitým aspektom pri intenzívnom používaní verejných priestorov je čistota a údržba. To je v Barcelone podchytené na vysokej úrovni. Mesto totiž neustále čistí kavaléria čistiacich vozidiel a individuálnych upratovačov, ktorá disponuje modernými vozidlami.

Aj zeleň sa hlási o slovo

Z vtáčej perspektívy rigidná sieť barcelonských blokov pripomína hustú betónovú džungľu. Počas pohybu mestom však zistíte, že vďaka všadeprítomným vysokým stromom – platanom – samotné budovy niekedy takmer nevidno. Košaté koruny stromov chránia ulice pred horúcim letným slnkom a zároveň nedávajú návštevníkovi pocit nedostatku zelene.

Pokiaľ chcete navštíviť nejaký park, tak dostupný únik z preplneného mesta ponúka napríklad kopec Montjuïc. Tu nájdete okrem skvelých výhľadov na mesto jeden kontinuálny park, olympijsky areál, skvelú galériu moderného umenia či botanickú záhradu.

Naopak, najznámejší Park Güell je vďaka stavbám od Antonia Gaudího obdobne preplnený ľuďmi, čo je jedna z posledných vecí, ktoré od parku očakávate. V parku sú často prítomné aj detské ihriská, pri ktorých stojí určite za zmienku čitateľný prístup mesta zjednotiť jednak dizajn oplotenia a zároveň dizajn samotných preliezačiek.

Jednoduché preliezky sú vyrobené z prírodného dreva, pričom rozmanité tvary či prekombinované farebnosti nájdete naozaj minimálne. Súčasťou kvalitného detského ihriska musí byť aj strom poskytujúci príjemný tieň pre deti alebo rodičov.

Výhľad na mesto z kopca Montjuïc
Výhľad na mesto z kopca Montjuïc | Zdroj: Archív autora

Živé námestia

V katalánskej metropole nie je priestor na veľké pobytové námestia. Zväčša v meste nájdete námestia tranzitného charakteru. Tie sú často obklopené zo všetkých strán komunikáciami, čo automaticky prináša problém, ak má námestie plniť pobytovú funkciu. V takých prípadoch je absolútne kľúčové dôkladne nastaviť veľkosť a mierku takéhoto námestia.

Niekde sa to podarilo lepšie, niekde horšie. Veľmi dobre v Barcelone pôsobia práve mikronámestia, ktoré vznikajú často iba ustúpením hmoty okolitých budov. Ak je prítomný vysoký strom, o atmosféru a využitie priestoru je postarané. Za návštevu stojí námestie pred galériou moderného umenia MACBA vo štvrti El Raval, na ktorom to neustále žije a kde môžete sledovať umenie neúnavných skaterov.

Do verejného priestoru patria aj niektoré verejné budovy, ktoré slúžia hlavne v horúcich letných mesiacoch ako útočisko pred prehriatym mestom. V mnohých verejných inštitúciách, ako napríklad knižnice, nekončí vaša návšteva hneď pri vstupnom turnikete.

Väčšinou sa pohodlne dostanete do pomerne veľkej časti budovy, hocikde si môžete oddýchnuť bez toho, aby vás niekto vyhadzoval. V skratke som sa snažil opísať atmosféru rôznych typov verejnych priestorov, no najdôležitejšie je, že ľudia nie sú zavretí doma, ale trávia čas vonku.

Priemerný barcelonský byt má totiž veľkosť iba 45 štvorcových metrov. Na ulici tak zažijete stret mnohých kultúr s vysokou mierou tolerancie a vzájomného rešpektu. Tento barcelonský spôsob života definuje atmosféru celého mesta, v pozitívnom zmysle je veľmi nákazlivý a v neposlednom rade z nás robí tolerantnejších ľudí.

Námestie pred galériou moderného umenia MACBA
Námestie pred galériou moderného umenia MACBA | Zdroj: Archív autora