Pasívny dom je minulosť!

Pasívny dom je minulosť!

Jednou z najzaujímavejších prednášok v rámci pražského Architecture Weeku bolo stretnutie s dánskou architektkou Lone Feiferovou, zodpovednou za projekt Model Home 2020. Projekt iniciovala spoločnosť VELUX.

Dánsky výrobca strešných okien pokračuje vo svojej stratégii aktívne organizovať architektonickú agendu doma i vo svete. Po unikátnom projekte Atika uskutočnenom v Taliansku odštartoval projekt experimentálnych stavieb so zameraním na výskum energetickej náročnosti objektov a predovšetkým na vnútorné prostredie stavieb často zápasiacich s tzv. syndrómom chorých budov.

Dánska architektka predstavila projekt založený na koncepte aktívnych domov neprodukujúcich žiaden CO2. „Vlastný život stavieb nás zaujíma z troch hľadísk: energetickej náročnosti, vnútorného prostredia a obývateľnosti,“ popisuje Lone Feifer. Za kritický ukazovateľ považujú dánski tvorcovia práve produkciu CO2: „Z tohto hľadiska je náš projekt absolútne nulový, domy, aké projekt navrhuje, neprodukujú žiadne emisie. Naopak, každý dom sa chová aktívne.“ Základným kameňom konceptu je vytvorenie aktívnej inteligentnej obálky budovy, ktorá reaguje na svoje prirodzené prostredie i klimatické podmienky, meniace sa v čase bežného roku. Stavby vychádzajú z premyslených výpočtov prirodzeného osvetlenia, zabezpečujúceho optimálnu svetelnú pohodu počas celého roku v každú dennú hodinu, v kombinácii s využitím slnečnej energie na výrobu elektrickej energie prostredníct­vom fotovoltických článkov a ohrev vody na vykurovanie i bežnú spotrebu.

„Zatiaľ stoja prvé dve stavby – rodinný dom v dánskom Aarhuse, v najbližších dňoch otvoríme vzdelávacie centrum Green Lighthouse v Kodani. Nasledovať budú rodinný dom v Rakúsku, veľmi zaujímavá rekonštrukcia dvojdomu v Hamburgu a dva príklady individuálnej výstavby typickej pre miesto svojho vzniku – Veľkú Britániu a Francúzsko.“

Aby projekt splnil podstatu experimentu, postupne sa vyberú na základe inzerátov užívatelia stavby, ktorí umožnia ročné sledovanie najdôležitejších ukazovateľov. „V Aarhuse už takmer pol roka žije rodina s dvomi deťmi a tretím na ceste,“ popisuje architektka, „Po ukončení experimentu ponúkneme stavby – okrem Lighthousu – na bežný realitný trh. Rodiny nemusia spĺňať žiadne zvláštne podmienky, majú len minimálne obmedzenia súvisiace s konceptom stavby. My nechceme ich chovanie modelovať, naopak, oni majú svojim správaním umožniť získať výsledky, ktoré sa doposiaľ zhromažďovali len teoreticky.“ Architektmi sú v každom z prípadov miestni mladí tvorcovia – ich výber ovplyvnili lokálne podmienky projektu. Niekde, ako napríklad v Nemecku, ide o najlepší študentský projekt, v Rakúsku vzišiel víťaz zo súťaže.

Na otázku, aký má zmysel rozprávať dnes o aktívnych domoch, keď sme nezvládli ani abecedu tých pasívnych, Lone Feifer odpovedá: „Podstatou pasívneho konceptu bolo naučiť stavebné firmy poctivo stavať. Dnes sme sa to už naučili a naše nároky stúpli – je správne trvať na kvalite vyhotovenia, izoláciách a detailoch, ktorých nesprávna realizácia môže priniesť užívateľom podstatné problémy. Nesmieme však strácať zo zreteľa ani dôraz na kvalitu bývania, vnútorného prostredia stavieb. A samozrejme, dôležitá je nielen spotreba stavby, ale aj to, ako sa podpisuje na svojom okolí. Preto vidíme budúcnosť v aktívnych budovách s nulovými emisiami CO2.“

Matej Šišolák
Autor je vedúci redakcií vydavateľstva Jaga Media.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.