Domček v korune duba

Tento dom jeho autori – architekt Pavol Šiska a vinár Michal Bažalík – priliehavo pomenovali „dubodom“, pretože je neoddeliteľnou súčasťou majestátneho duba nad vinohradom nad Svätým Jurom. Nejde len o relaxačnú stavbu. Nenásilne a prirodzene prepojený s korunou mohutného stromu môže byť symbolom ohľaduplnosti a pokory k prírode.

Storočný dub sa týči nad približne 30-ročným ekologicky obhospodarovaným vinohradom. Vyrástol v náletovom poraste v bývalých viniciach, namiesto vínnej révy je tam teraz už les. Dom votknutý do rozložitej dubovej koruny preberá múdrosť starého stromu a súčasne ukrýva v sebe genia loci daného miesta.

Poskytuje strechu nad hlavou, prípadne miesto na rozjímanie nielen návštevníkom vinohradu, ale i náhodným okoloidúcim. Veď predstava pokojného večera stráveného na terase s nádherným výhľadom pri pohári červeného (alebo bieleho) vína je taká lákavá…

Ani vetvička nazmar

Architekt Pavol Šiška navrhol dom akoby obtočený okolo mohutného kmeňa. Vzhľadom na technické vyhotovenie je strom absolútnym nositeľom objektu – čo sa architektúry a konceptu interiéru týka, je hlavnou postavou na scéne, domček je len kulisou v pozadí. Túto symbiózu ešte zdôrazňujú konáre voľne prerastajúce interiérom, dubová koruna voľne určuje rozmery i dispozíciu stavby.

Treba povedať, že pre tento typ príbytku dub nie je práve ideálny. Koruna sa rozvetvuje pomerne nízko a bohato, ťažisko domu je teda bližšie k terénu, ako je v prípade domov na stromoch obvyklé. Proti tomu však stáli výzva a odhodlanie architekta začleniť dub do objektu aj objekt do duba.

Mottom však zostalo neodstrániť ani jeden konár, aby bol strom obmedzovaný čo najmenej. Dubodom  je so stromom spojený len pomocou špeciálnych upínacích skrutiek. Súčasne majú všetky časti stromu, ktoré domom prechádzajú, dostatok priestoru na pohyb pri vetre a na rast.

Interiér vďaka tomu žije ročnými obdobiami – na jar pučia i na konároch vnútri domu nové listy, v priebehu roka dozrievajú žalude, na jeseň opadá lístie i žalude a to je čas na veľké upratovanie…

Chalúpka na stračej nôžke? Kdeže!

Dom nestojí na centrálnej vzpere a ani nie je položený na vetvách stromu. Pre odlišnú konštrukciu sa architekt musel popasovať s rôznymi detailmi, ktoré domy na strome zvyčajne nezaťažujú, napríklad bolo nevyhnutné vyriešiť izoláciu konárov prechádzajúcich podlahou, stenami či stropom.

Ako izolačný materiál najlepšie poslúžila ovčia vlna, ktorá súčasne zútulňuje interiér. Hydroizolačný materiál sa nachádza v úrovni fasády na vonkajšej strane domu. Hlavná tepelná izolácia je súčasťou nosnej konštrukcie a ovčia vlna v interiéri je dodatočnou tepelnou izoláciou, ktorá zakrýva dilatačné medzery a zároveň zútulňuje interiér.

V mieste prechodu kmeňa podlahou sa použila pružná zmes korku s tmelom. Bolo nutné zaistiť možnosť čistiť fasádu od napadaného lístia a žaluďov. Autor sám vyrobil skrytý zámok vstupných dverí…

Do domu možno vstúpiť z vyvýšeného kamenného chodníka bývalého vinohradu cez drevený mostík. Interiér je vďaka použitiu svetlého dreva jasnejší, pôsobí aj priestrannejšie. Aj napriek obmedzeniam daným mohutnosťou kmeňa, rozložením konárov a možnou veľkosťou stavby môžu v dubodome pohodlne prenocovať štyria ľudia.

V hlavnej miestnosti je dvojlôžko, malá kúpeľňa/sprchovací kút, miniatúrny jedálenský stôl a kuchynský kút. S tohto priestoru sa dá vstúpiť na malý balkón. Na galérii je druhé dvojlôžko. Toaleta, umiestnená neďaleko domčeka, je, samozrejme, suchá s ekologickým splachovaním drevenými pilinami.

Domček je malý, ale má k dispozícii dve terasy. Jedna je netradične na streche, a to z čisto praktických dôvodov – nedostane sa tam lesná zver. Aj preto je na ňu prístup iba po rebríku. Odmenou je príjemné posedenie vo dne v noci, prípadne tu možno spať pod hviezdami. Na teréne vedľa duba je druhá (priestrannejšia) terasa s grilom.

Fasádu tvorí drevený obklad morený natmavo. Tmavý odtieň dodáva objektu potrebné mimikry neviditeľnosti. Pozorné oko ho letmo zachytí, akoby levitoval medzi stromami.