Chata pre celosezónny pobyt. Tiny House vyčnieva kvalitou, nie rozmermi

Vinkeveense Plassen sa do podvedomia Holanďanov zapísali v kontexte aktívneho odpočinku. Tunajšie jazerá posiate ostrovčekmi a piesočnaté pláže sú synonymom pohody pre celý Amsterdam. Lenže čo keď sa tu chce niekto zabývať nastálo? To už také jednoduché nie je, pretože miestna správa prísne reguluje charakter zástavby. Tiny House je na to šikovnou odpoveďou.

Úrady vo Vinkeveen starostlivo dozerajú na to, aby v rámci urbánneho plánu vznikali chaty na sezónne bývanie a trvale osídlené rezidenčné domy v jasne odlíšených zónach, zástavba by sa do prírody tlačiť nemala. Tiny House od architektov zo štúdia i29 je teda formálne vystavaný ako „chata“, a preto môže stáť šibalsky v dotyku s brehom jedného z tunajších početným jazier porastených tŕstím.

Určený je ale na celosezónny pobyt. Cesta k tomuto prístupu viedla cez trade-off, vzájomnú  výmenu kladov a záporov. Jeho finálnu podobu totiž formovali a predznamenávali limity toho, čo je považované za rekreačný objekt s nespevnenými/netrvalými základmi a aká je povolená maximálna zastavaná plocha.

Obývačkou môže byť celý ostrov

Úlohou architektov tu bolo zmestiť samotné obydlie do základov s profilom 55 m² a pritom sa postarať o to, aby vďaka citlivo spracovanému projektu toto zjavne obmedzujúce nahustenie nebolelo.

Zdá sa až neuveriteľné, že v tejto kompaktnej stavbe narazíme na plný dispozičný plán, zahŕňajúci tri spálne, obývačku a kuchyňu spojenú s jedálňou, jednu kúpeľňu a dve toalety. Je to skrátka plnohodnotný dom pre štvorčlennú rodinu. Ako sa to ale vôbec mohlo podariť?

Kľúčom k úspechu tu bolo komplexné vyvažovanie drobností, prepočet toho, ako bude fungovať každý centimeter tejto domácnosti. A rozdelenie objektu do štyroch zväzkov, ich vzájomné prepojenie a doplnenie šikovnými detailmi.

Nešlo pritom len o začlenenie multifunkčných prvkov, najrôznejších integrovaných, vstavaných a sklopných riešení. Ale o koncepciu otvorenosti, ktorá z priestoru okolo vlastného domu robí voľné rozšírenie existujúcich miestností.

Každá izba na prízemí môže teda voľne expandovať von, na palubu pochôdznej terasy, ktorá obstupuje celý Tiny House. Terasa je dvorom, stavbou nezasiahnutá zeleň záhradou. A dom je programovo prispôsobený tak, aby mohol pre svojich obyvateľov fungovať zo smeru zvnútra von.

K úspechu nevedie ľahká cesta

Na realizácii je obdivuhodné aj to, ako si sami architekti sťažili prácu. Chýbajúce metre plochy mohli ľahko dorovnať uceleným profilom kompaktného druhého podlažia. Ale z ponúkanej výšky pritom využili len časť. Prečo? Snažili sa totiž o to, aby bola stavba orientovaná svojimi výhľadmi na rôzne strany a zároveň aby masa stavby neprevládla nad tým, čo predstavovalo okolie.

Nepravidelný tvar výbežku ostrova, na ktorom Tiny House stojí, či košaté stromy na východnej strane brehu nechápali ako obmedzujúce prvky. Ale ako pridanú hodnotu, ktorú sa maximálne snažili rešpektovať. A zúročiť. Táto pestrosť priniesla zaujímavé rozčlenenie jadra stavby do štvorice prepojených, nerovnako vysokých objemov, z ktorých každý má svoj originálny výhľad, ale aj odlišný prístup k slnečným lúčom, tieňu, vode a životu okolo.

Černastá silueta medzi stromami a tŕstím

Interiér je prehliadkou na mieru premyslených prvkov, podčiarkujúcich svojím spracovaním „grafickú“ kvalitu objektu. Usporiadaniu miestností kraľujú dohladka vybrúsené betónové podlahy a dubové drevené panely, korešpondujúce svojou čiernou s hrubou tmavou fasádou borového dreva. Prepojenie interiéru a exteriéru tu ide za hranu formalít a stáva sa splynutím vonkajšej a vnútornej dimenzie do jedného životaschopného celku.

Tiny House vstupuje na ostrovček pri Vinkeveense Plassen ticho ako rybár. Sedí tu a vyčkáva. Tvári sa byť navonok chatou, ale je stabilným zázemím na život tunajšej rodiny. K tomu, aby bol fantastický, nemusí byť veľký. Skromne riešený sa javí byť len do tej chvíle, kým poznáte všetky jeho zákutia.