Architektúra

Dôraz na začlenenie stavby do krajiny sa v prípade mladého vinárstva prejavil vydarením splynutím s prostredím. Sila a úžitok novej zelene sa ešte viac prejavia s pribúdajúcimi rokmi.

I napriek tomu, že budovy z industriálnej éry nie sú pamiatkovo chránené zákonom, pre Plešivec i celý región majú vysokú historickú hodnotu. Objekt sa dostal aj na zoznam pamätihodností obce.

Textilka francúzskych bratov Tiberghienovcov, neskôr známa ako Merina, bola svojho času najúspešnejší podnik a natrvalo ovplyvnil tunajší hospodársky život. Dala by sa na tom výborne stavať aj koncepcia blížiaceho sa Európskeho hlavného mesta kultúry 2026, teraz už, žiaľ, hlavne metaforicky…

Záhrady Majorelle sú jednou z najnavštevovanejších lokalít v Marakéši. Založené v 20. rokoch 20. storočia poskytovali zdroj inšpirácie najmä ich majiteľovi, francúzskemu maliarovi Jacques Majorelle do konca jeho života v roku 1962.

O škôlke na Kadnárovej ulici v Rači sme informovali už niekoľkokrát. Ide o projekt, ktorý sa vo svojich začiatkoch stretol s námietkami a odporom časti obyvateľov, čím bol atraktívny zámer oddialený. Po tŕnistej ceste sa výstavba ekologickej škôlky nakoniec rozbehla a dnes sa konečne blíži do finále.

Kamenné námestie alebo Kvetinový trh bolo pred postavením Obchodno-spoločenského centra v Bratislave iba malé priestranstvo oproti Kostolu sv. Ladislava. Bolo to jedno z najmenších námestí Bratislavy. Dnes je z neho najlukratívnejší priestor v srdci hlavného mesta.

Odvážny projekt mestskej transformácie v talianskom Bolzane obnovuje a oživuje starú priemyselnú zónu mesta, prepája ju s centrom a vytvára pôdu pre rozvoj lokálnej biodiverzity.

Myšlienku svojho vlastného ateliéru nosila Natália Benčíková (zakladateľka) už dávno predtým, ako sa oficiálne píše rok jeho založenia. Dnes má na svojom konte viac ako sto úspešných projektov.

Downtown, Eurovea, Matadorka, Klingerka či príprava Eset Campusu alebo nová štvrť v Palme sú ukážkou, že developeri vedia a chcú pracovať s brownfieldmi v Bratislave.

V Paríži na mieste bývalej železnice aktuálne prebieha transformácia na novú uhlíkovo neutrálnu „ekosystémovú štvrť“ založenú na ekologických riešeniach, posilnení sociálnej súdržnosti a výrobe obnoviteľnej energie na mieste.

Po mojom dvojmesačnom objavovaní Barcelony vám veľmi rád odporučím desať stavieb, ktoré sa oplatí navštíviť. Keďže musím zúžiť tento výber iba na desať, dôležitým kritériom je, že takmer všetky z týchto stavieb sú verejne prístupné.

V štokholmskej štvrti Sickla sa plánuje výstavba najväčšieho dreveného komplexu budov na planéte. Drevené mesto sa rozprestrie na viac ako 250 tisíc metroch štvorcových a výstavba by mala začať už budúci rok.

Najväčšou investíciou mesta Trnava v tomto roku bude obnova meštianskeho domu Pracháreň. Poslúži ako divadlo pre deti, kaviareň aj vínna pivnica.

Katalánska metropola je viac o verejnom priestore ako o samotnej architektúre. Všade cítiť, že všetky verejné priestory sú tvorené naozaj pre ľudí, majú vhodnú ľudskú mierku, vďaka ktorej v nich ľudia radi trávia voľný čas.

Revitalizácia brownfieldov má pre developerov i architektov skrytý potenciál. Dôvodom je, že vo väčších mestách nie je vhodných pozemkov dostatok a výstavba na zelenej lúke naráža na prirodzené limity – od chýbajúcej infraštruktúry či dostupnosť občianskej vybavenosti.