Termálne kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach

Termálne kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach

Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach je súborom viacerých výnimočných architektonických diel. Nachádzame tu diela Jaromíra Krejcara, Michala M. Harminca, Artura Szalatnaia-Slatinského, Milana Šavlíka a ďalších. Medzi nimi vyniká dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972), ktorým je svetoznáme termálne kúpalisko Zelená žaba. Toto dielo vytvorené v roku 1936 sa vo Fuchsovej tvorbe označuje za prelomové.


Bohuslav Fuchs na ňom spolupracoval aj s mladým slovenským architektom Ladislavom Radom (1909 – 1993), rodákom z Čadce, ktorého naše dejiny architektúry, žiaľ, obchádzajú. Spolupracovali aj na projekte martinského gymnázia i na niektorých súťažných návrhoch. Dôvodom je zrejme jeho emigrácia v roku 1939 do USA, kde potom spolupracoval s iným svetoznámym českým architektom Antonínom Raymondom, veľkou postavou zrodu modernej japonskej architektúry.  

Bohuslav Fuchs sa v roku 1935 intenzívne zaoberal myšlienkou rozšírenia kúpeľného centra Trenčianskych Teplíc o novú výstavbu na južných svahoch, ktorá by umožnila nielen vyjsť z pomerne úzkeho a zovretého údolia, ale najmä by ponúkla oveľa lepšie klimatické podmienky. Fuchs tu navrhoval viaceré nové liečebné ústavy dostupné pre pacientov výťahmi a dopravnými transportérmi. Žiaľ, táto myšlienka ostala nerealizovaná. Projektom Zelenej žaby však Fuchs nadviazal na túto svoju ideu a z rovnakých dôvodov osadil kúpalisko do svahu nad centrum.


Profesor Vladimír Šlapeta v nekrológu Bohuslava Fuchsa v roku 1972 napísal: „Kúpalisko Zelená žaba bolo paralelou nemeckého úsilia o organickú architektúru v duchu Huga Häringa a Hansa Scharouna.“ Kúpalisko je skutočne neobyčajne citlivo vsadené do okolitého prírodného prostredia. Organicky nadväzuje na terén i vysokú zeleň. Jeho orientácia vytvára veľmi dobré predpoklady na slnenie a oddych návštevníkov. Výstavba kúpaliska bola zviazaná s rozmachom budovania celých kúpeľov v tridsiatych rokoch minulého storočia. Stavba kúpaliska bola veľmi náročná, pretože termálnu vodu bolo treba prečerpávať z údolia na svah nad kúpeľmi. Atraktívnosť prostredia však určite za to stála. Bazén s termálnou vodou mal rozmery 33,3 x 12 m. So svojím zázemím tvorí tzv. objekt č. 1, kolkáreň je objekt č. 2 a detský bazén s príslušenstvom objekt č. 3. Súčasťou kúpaliska je kaviareň s terasami, ponúkajúca príjemné posedenie s výhľadom do celého areálu.


pôdorysBohuslav Fuchs obohatil modernú funkcionalistickú architektúru o mäkké, oblé prvky, čo spolu so subtílnymi konštrukciami vytvára zaujímavý optický zážitok a najmä priestorovú rozmanitosť. Prispievajú k tomu aj výrazná farebnosť a výber použitých materiálov, ako aj prekrásne pôvodné záhradné a terénne úpravy.
  


pôdorysZelená žaba nesporne patrí k „top ten“ slovenskej medzivojnovej architektúry. Zub času a chýbajúca údržba kúpalisko značne poškodili. Je reálne nebezpečie, že ľahostajnosťou prídeme o klenot našej architektúry 20. storočia. Zelená žaba našla mimoriadny ohlas aj v zahraničnej odbornej literatúre. V tomto diele vytvoril Bohuslav Fuchs jednu z vrcholných architektúr, ktorá svojou umeleckou hodnotou presahuje rámec Slovenska i doby, v ktorej vznikla.

Bohuslav FuchsBohuslav Fuchs je jedným z najdôležitejších predstaviteľov českej architektúry 20. storočia, ktorý patrí do tzv. brnianskej funkcionalistickej školy. Rodák zo Všechovíc pri Bystrici pod Hostýnem (24. 3. 1895) vyštudoval architektúru na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Jana Kotěru. Neskôr u neho aj pracoval. V rokoch 1923 – 1929 pôsobil na regulačnom a architektonickom oddelení Mestského stavebného úradu v Brne. Zúčastnil sa na mnohých medzinárodných akciách, napr. na Kongrese Werkbundu v Stuttgarte v roku 1927, v rokoch 1935 – 1948 bol stálym delegátom bývalého Československa na medzinárodných kongresoch modernej architektúry (CIAM a CIRPAC), ako aj dopisujúcim členom Royal Institute of British Architects (RIBA) a členom mnohých architektonických spolkov a združení v bývalom Československu.
 
Okrem rozsiahleho diela v Brne a na celej Morave navrhol viacero stavieb na Slovensku, napr. zotavovňu Morava v Tatranskej Lomnici, dostavbu Kúpeľnej dvorany v Trenčianskych Tepliciach, gymnázium v Martine a štátnu meštiansku školu v Podbrezovej, Pamätník padlým v Nových Zámkoch, obytné domy v Komárne atď. Jeho dielu sú venované viaceré publikácie. Zomrel v roku 1972 v Brne.

 


Text: Prof. Štefan Šlachta
Foto: archív autora