Škola na Kanárskych ostrovoch

Škola sa nachádza v meste Santa Cruz de Tenerife na ostrove Tenerife, ktorý je jedným z Kanárskych ostrovov. Architekti z kancelárie gpy arquitectos, ktorí z tohto španielskeho ostrova priamo pochádzajú, sa museli popasovať s pozemkom v problematickom kontexte. Hlavnou osou je ulica Pedra Suáreza, pričom budovy, ktoré ju lemujú, majú dosť rozdielnu výšku. Nekopírujú svahovitý terén ulice, a preto je ich čelná fasáda vždy ako keby odkrojená. Gpy arquitectos sa rozhodli komplikovaný terén považovať za výhodu a navyše maximálne využiť výhľad, ktorý pozemok na kopci nad mestom poskytuje. Niektoré prevádzky školy sú preto zabudované pod terénom, ich strecha potom jeho sklon kopíruje. Podlažia nad terénom sú odskočené, netvoria tak uličnú líniu. Autori síce rezignovali na použitie fasády ako dominantného exteriérového prvku, jej potenciál zato využili v polosúkromých priestoroch budovy.

Teória a prax

Škola dramatických umení má dve hlavné funkcie, ktoré sa potom odrážajú aj v prevádzke. Jednou je výučba povedzme skôr teoretická, druhou je výučba praktická. Nevyhnutným zázemím onej druhej funkcie je priestor divadla. Architekti navrhli jednoduchú obdĺžnikovú miestnosť, ktorá umožňuje veľkú variabilitu. Práve nad ňou sa nachádza terasa, ktorá školu spája s verejným priestorom ulice. K terase vedie rampa – vchod v juhozápadnom rohu pozemku. Tá nás zároveň zavedie k srdcu budovy – ku krytému nádvoriu. Je centrom akademického života, je spojnicou medzi divadlom a budovou s prevádzkami na výučbu. Zároveň ponúka možnosť zmeniť sa na otvorenú scénu.

Nádvorie má svahovitú podlahu,  jeho sklon reaguje na sklon pozemku. V jeho čele sa vinie cik-cak štruktúra betónovej rampy, ktorá sa pre predstavenie môže zmeniť tak na javisko, ako aj na hľadisko. Po ich stranách sa týčia dve budovy, výškovo rovnaké, kontrastné v materiáloch. Južné krídlo tenerifskej školy umenia susedí s budovou miestneho symfonického orchestra, ktorá je rovnako ako ona postavená z betónu. Táto časť preberá rovnaký materiál a necháva ho v pohľadovej úprave. Naopak severná budova je obložená borovicovým drevom, jej tvar je navyše komplikovanejší. Súčasťou panelového obloženia Dolly Varden sú aj skladacie okenice. Drevo potom prechádza aj na strechu, ktorá obe krídla spája a zároveň zastrešuje nádvorie. Jej ukončenie pripomína krídlo lietadla, oblý tvar zjemňuje jej monumentálnosť. V južnom krídle nájdeme učebne, vrátnicu a sklady. Oproti potom svoje miesto našli kancelárske prevádzky, kabinety pedagógov a knižnica.

Variabilný priestor nádvoria presne nedefinuje, kde by sa po premene na divadlo malo nachádzať javisko a kde hľadisko. Rovnako voľná je koncepcia uzatvoreného a otvoreného priestoru. „Sama budova je javiskom, v ktorom je miesto kulisou, obyvatelia herci a kde ostrov, na ktorom stojí, tvoria pozadie,“ upresňuje jeden z architektov štúdia González Pérez. Predstavenie tak ovplyvňuje momentálne počasie, prelet lietadla alebo zatúlaný vták; architektúra tak vychádza v ústrety súčasnému trendu divadelného umenia, a nielen jeho, – interakcii.

Monumentálnosť  

Celá stavba je pomerne zložitá a pôsobí monumentálne. Tento dojem je posilnený rôzne sa vinúcimi rampami, schodiskami so zábradliami z hrubej ocele a predovšetkým kľukatou konštrukciou na nádvorí. O to civilnejšie potom vnímame interiéry učební a kabinetov. Gpy arquitectos nepracujú s ornamentom a ich detailmi, napríklad svetlíkmi, sú až skulpturálne. Jediným ornamentom, ak by sa to tak dalo nazvať, je svetlo a práca s ním. Preniká budovou otvormi okien, vikierov aj škárami. Zaujímavo je riešená južná fasáda. Železobetónová konštrukcia je zdvojená  a tak zabraňuje prehriatiu miestností. Zároveň rozptyľuje svetlo a vytvára príjemnú svetelnú pohodu.

V Santa Cruz sa priemerná teplota pohybuje okolo dvadsať stupňov. Škole tak chýba vykurovanie a um inžinierov sa sústredí skôr na klimatizáciu. Vďaka architektonickému riešeniu južnej fasády sa vzduchotechnika nachádza v jedinej miestnosti – v divadelnej sále. Fasáda administratívnej časti je orientovaná na sever, preto si môže dovoliť zasklenie v celom rozsahu. Autori pri návrhu počítali s prirodzeným vetraním prievanom.

Novú umeleckú školu v Tenerife nie je ľahké uchopiť. Avšak jej nevšedná kombinácia materiálov, sklon nádvoria aj mohutná rampa majú svoje funkčné aj estetické dôvody. O to viac zamrzí, že medzi nádvorím a terasou zbytočne figuruje prvok vyvýšeného balkóna. Uzatvorenie priestoru síce prináša väčší pocit intimity a zároveň ponúka ďalšie atraktívne miesta pre divákov pri predstaveniach, avšak radikálne narúša to najcennejšie, čo sa škole samo ponúka – unikátny výhľad na mesto a more.

Kanárske ostrovy si rozhodne zaslúžia širšie spektrum asociácií, než akým zväčša disponujeme. K plážam a palmám si môžeme priradiť aj dobrú architektúru.

Názov stavby: Escuela de Artes Escénicas de Tenerife
Miesto: Tenerife, Španielsko
Investor: Cabilo Insular de Tenerife (Ostrovná rada Tenerife), Gobierno de Canarias (vláda Kanárskych ostrovov)
Architekt: gpy arquitectos, Juan Antonio González Pérez, Urbano Yanes Tuña
Spolupráca: Félix Perera Pérez, Gustavo García Báez, Constanze Sixt
Charakteristika: novostavba
Projektant: Luis Darías Martín, José Miguel Navarro
Konštrukcie: Martínez Segovia, Fernández, Pallas y Asociados
Náklady na realizáciu: 943,7 EUR/m²
Zastavaná plocha: 3 360 m²
Funkcia: umelecká škola

Hana Roguljič
Foto: Teresa Arozena, Efraín Pintos, Joaquín Ponce de Leon, Constanze Sixt